štvrtok, 28. júla 2011

Letní dumání (4)

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.

                                     Moderní upíri a vlkolaci



Uhrančivý pohľad, krásne, vzrušujúce, sexi a pritom tak nebezpečné oči. Pekný, rovný a bezchybný nos. Tak plné, krásne vykrojené pery. O vypracovanej hrudi, ako keby ju vytesal nejaký rímsky sochár, nehovoriac.

No a nezamilujte sa! 



Bolo by nesprávne označiť Stephenie Meyerovú z toho, že zaviedla tento, sexy a vzrušujúci vzhľad upírov, a v konečnom dôsledku aj vlkolakov. Ešte predtým s tým prišla L. J. Smith a jej nebezpečný bratia Salvatorovci.

Ja osobne som pred troma rokmi bola pekne roztopená z Edwarda, a priznám sa, že aj potom čo môj prvotný ošiaľ opadol a moje kamošky sa doňho ešte len dostali, prežívala som to úplne naplno s nimi. (Som to ja ale dobrá kamšoka.)

Je celkom sranda, ako dokázala jedna žena spraviť z prenasledovaných a nenávidených tvorov noci, atraktívne objekty, po ktorých šaleli davy. To tá kombinácia zakázanej lásky, nebezpečenstva, ochranárskych sklonov, no a samozrejme vypracované telo a tvár modela mužskej časti páru...

No, ale aby som nechala Stephenie Meyerovú a jej sto rokov neuspokojeného Edwarda na pokoji, je tu ešte jedna žena, ktorá spravila z upírov sexuálne mašiny. Charlaine Harrisová a jej séria True Blood. K seriálu sa myslím netreba vyjadorvať, no a knihy... Rozhodne som čakala niečo iné.

Neviem či ste počuli o knihe Nech vojde ten pravý od Johna Ajvide Linvqvuista. Tam sa síce upíri objavili len okrajovo, aj keď paradoxne zasahovali do celého príbehu, no pointou je, že to boli tí taký "starý, dobrý" krvilačný upíri, nie chlapci čo sa na slnku trbliecu. Mimochodom, ak máte radi kriminálky, skutočne tú knihu odporúčam.

No a aby som nekecala celý čas len o upíoch, prejdime na tému vlkolaci. (btw, všímate tie tehličky? :D) Pod pojmom vlkolak sa v poslednej obe každému objaví sladký, milý, dobrý Jacob Black, s fakt dobrou postavou. Nemám rada Taylora Lautnera, ale to, že je fakt namakaný mu proste nemôžem uprieť.

 Vlkolaci.
Vo svete Stephenie Meyerovej sú to zlatí, milí, huňatí a ochranársky havovia.
Vlkolaci.
Všade inde monštrá, ktoré sa menia pri splne a jedia ľudské mäso.

Čo však majú spoločné tieto tvory? Okrem toho, že sú úplne rozdielne? No predsa ich popularitu v posledných rokoch. Ja ako odchovanec Twilightu si vždy rada prečítam niečo na túto nôtu, aj keď kvalitných kúskov veľa nie je. Ako vrcholne nekvalitný beriem napríklad Školu noci.

Všetkými desiatimi beriem, že v poslednej dobe je proste upírov a vlkolakov VEĽA. Aj keď to už povaľuje a nahradzujú ich anjeli.  A strašne rada by som vedela, čo by si pomyslel  tak napríklad Stokerov Dracula keby stretol takého Edwarda. :D A teraz moje malé tajomstvo: nečítala som Draculu. Čo ma začína fakt štvať, ale najprv som bola malá, tak sa mi nechcelo, no a teraz nie je čas. Ale raz RAZ si ho určite prečítam. :D

Inak sa ospravedlňujem za tie obrázky, ale proste Twilight sa mi k tomuto článku tak hodí, že koniec... :D

streda, 27. júla 2011

A som v prdeli, alias: Prúser menom Vampire Academy

6 hodín.
Doba, za ktorú som túto fakt skvelú knihu prečítala. Včera v noci.

Prečo som to nespravila skôr? To si dneska vravím celý deň. Totiž, na tú knihu som prvýkrát narazila v Pevnosti niekedy pred troma rokmi, lenže to som bola čerstvo po dočítaní Twilightu. A čítala som Školu noci, s niečím novým sa mi nechcelo začínať... S upírmi tobôž. Hlúpa, hlúpa, hlúpa! :D

Som blázon. Okrem iného aj do námetu, prostredia... Okej, kecám. Strašne kecám. Som blázon, to je fakt, ale určite do niečoho (niekoho?) iného. (Áno, ďalšia nebezpečne úžasná mužská rola na obzore.)

Fajn, čo so vlastne chcela týmto príspevkom povedať?
Že som úplne, ale fakt totálne v P-R-D-E-L-I!!!
Keďže som si knihu - áno, bez okolkov to priznávam, nechcela som si kúpiť náhdou niečo čo sa mi nebude páčiť, - stiahla, a moja knihy milujúca dušička by nezvládne NEMAŤ toto v knižnici, druhý diel si plánujem kúpiť, keď sa vrátim na slovensko, čo je len tak mimochodom v piatok!  (A okrem toho, by som si samozrejme musela kúpiť aj prvý diel, už keď, tak celú sériu predsa!)
Ách, už len dva dni. :D

No, lenže či mne sa to bude chcieť kupovať po jednom, s iba vratkou nádejou, že mi to niekto zasponzoruje. Zaseknúť sa niekde uprostred, a nevedieť, čo bude v ďalších kníhách, no... To by som nezvládla.
Takže mi len ostáva dúfať, že mi nejaký milý príslušník z radov mojich príbuzných bude ochotný dať 55eur na celú sériu. (Som ja normálna?? 55 eur za knihy?! :O )
No, tak si to prinajoršom popýtam na Vianoce.
Ha! Vianoce?!!! To je polroka!!! :O Nie som taká silná... :D
Našťastie, sa blíži radostná udalosť mojich krásnych 15 narodenín! (také pekné číslo :D), a keby že... Trošku pohučím do ľudí okolo mňa... No, teoreticky. :D

Naposledy som sa takto fetnuto, s okamžitou potrebou mať doma všetky knihy zo série, cítila v marci. A stalo sa to s Hunger Games.

No nič, končím tento ničím vás neobohacujúci príspevok.
DRŽTE MI PALCE!!! Niekoho jednoducho musím ukecať, inak sa proste zbláznim, - ak som sa už nezbláznila, lebo tento príspevok fakt vyznieva podivhôdne.
Takže ešte raz... Myslite na mňa, keď budem behať od babky k babke, a zháňať finančnú podporu na drogu. :D:D

nedeľa, 24. júla 2011

Kamoškina zúfalá situácia

No, mám vám pretlmočiť prosbu. Kamarátka si kedysi dávno objednala knihu Crescendo. Po tom čo sa vydanie na slovensku stále odkladalo a odkladalo, na to zabudla.
Potom si ju objednala ešte raz, spolu s mojou. To nám došlo, no a teraz po mesiaci jej prišiel papierik z pošty, že tam má balík - tá dávno zabudnutá objednávka.
Takže má teraz doma dve.
Kto by ml záujem o čisto novú, neomačkanú, voňavú knihu Crescendo od Beccy Fitzpatrick? Pôvodná cena bola 11,57 eur plus poštovné 3eurá. Keby ste mali záujem, strelila to na 9 eur aj poštovným.
Pre viac informácií... klik

štvrtok, 21. júla 2011

Letní dumání (3)

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.
                                              Čítanie kníh v detstve
Čítam veľa už od mala. Nejako sa to na mňa popri mojej mame a babke nalepilo. Pamätám sa, že ako malá som sa vždy čudovala ako môže mať babka tak veľa kníh. A keď hovorím veľa, myslím tým skutočne veľa, dve izby, kde sú po bokoch police preplnené knihami. Mama zas tých knih až toľko nemá, ale pár políc by sa tiež našlo.
Nepamätám si presne, akú knihu som čítala ako prvú, no čo si spominám tak to bola nejaká kniha o dievčati a jej strašne akčnom psovi. To mi celé letné prázdniny stále dokola a dokola čítali setsernice. Až kým som sa nenaučila čítať. 
K čítaniu ako takému ma priviedla mamka, ešte keď bola mladšia, a ja som bola krpatá, veľa čítavala. Najprv to bolo dosť zlé, ešte keď som nevedela čítať, lebo postupne som už každému liezla na nervy s večnou otázkou, či si neideme čítať. Chvalabohu mi čítanie nerobilo žiadne problémy a ja som sa v prvom ročníku pomerne rýchlo naučila čítať. To bolo moje vyslobodenie a záhuba zároveň.

Keď som nastúpila na základku, moje poobedia vyplnila družina. Neviem presne ako to bolo, ale myslím, že vždy raz mesačne nás vychovávateľka brávala do knižnice, ktorú sme mali pomerne blizko. A už nebolo cesty späť. 
Vtedy som objavila Troch pátračov. Milovala som čítať tie knihy. Najlepšie vtedy ak pršalo alebo bola búrka. 
Keď som mala asi osem rokov mama ma prinútila prečítať Z poľovníckej kapsy. Myslím, že to bola moja prvá hrubá kniha. Keď som to dočítala ja, prečítala si to aj ona, znova.
Neskôr prišiel na rad Harry Potter. Prečítala som knihu, pozrela film. Až po piatu knihy tuším, vtedy film ešte nebol po ruke. Po Polovičnom princovi som si povedala, že ja veru nebudem čakať kým sa preklad sedmičky dostane do knižnice, a tak som uprosila mamku nech mi ju kúpi. Kúpila. 
Pamätám sa, že mi to došlo niekedy v októbri a pršalo. Mama mi uvarila čaj, ja som zhrabla deku, zavrela sa do izby, pritúlila sa k teplému radiátoru, a bol odomnňa celý deň pokoj. 
Medzitým som čítavala dievčenské romány, mám prečítanú skoro celú sériu Medzi nami dievčatami. A tých teda je... :D 
Neviem presne kedy sa to stalo, no raz som povedala, že do knižnice chodiť nebudem. Viem, že knihovníčka mala blbé reči, o tom aké knihy v tom veku čítam. Mala som desať a rok som pokukovala po knižke Netreba sa zaľúbiť do učiteľa. Keď som tú knihu vracala, poslednýkrát som navštívila knižnicu. Na dlhšiu dobu som sa tam neukázala, mne nikto nebude hovoriť čo môžem a nemôžem čítať! :D
Tak som začala chodiť do inej pobočky, ale výber ich kníh bol o dosť chudobnejší, tak som to vzdala. 
Mala som dvanásť, a začala sa nakupovacia mánia.
Vlastne to celé štartlo Twilightom. No a od tej doby prepočítavm každý nepotrebný cent, a využívam všetky možné aj nemožné rodinné zdroje. :D

Podľa mňa by deti mali čítať už od mala. Nie preto, že o rozvíja slovnú zásobu atakďalej, aj keď samozrejme aj to je skvelé, ale preto, že dieťa môže použiť vlastnú fantáziu, pochopiť to po svojom.
Napríklad ja mám šesťročného brata, ktorý je v kuse nalepený na telke a pozerá rozprávky. Keby to apsoň boli pekné rozprávky, ale to sú také bludy! A hoci sa všemožne snažím, sem tam si čítam pri ňom, alebo vezmem nejakú knihu, ešte moju detskú a čítam mu nahlas, veľmi ho to nezaujíma. Čo je si myslím škoda, ale má ešte len šesť rokov, tak snáď sa umúdri. :D Aj keď máva sem tam také nálady, že si sám nejakú vytiahne a príde za mnou, nech mu ju prečítam. Vtedy som od šťastia bez seba. Uá, on dostal rozum! :D
Aj tak je strašná škoda, že čím ďalej tým menej malé deti zajímajú knihy.
 

Bylo nebylo (2)

 

Všetko podstatné sa dozviete tu.
No, ale aspoň v skratke:
  • vezmi knihu, ktorú máš práve rozčítanú
  • nalistuj prvú stranu
  • opíš prvú vetu


Autor: Beth Revis
Názov: Across the universe
Počet strán: 398
Jazyk: angličtina
Rok vydania: 2011

Veta:

Daddy said, "Let mom go first."

Otec povedal, "Nechaj ísť mamu prvú."

sobota, 16. júla 2011

Recenzia: Catherine Fisherová - Inkarceron

Anotácia: Predstavte si väzenie, ktoré je také obrovské, že sú v ňom cely, chodby, lesy, hory, mestá a moria. Predstavte si väzňa, ktorý stratil pamäť, no je presvedčený, že pochádza zvonka - lenže väzenie je už storočia uzavreté a ušiel z neho zatiaľ len jeden jediný človek.... Predstavte si dievča na panskom sídle, žijúce napohľad v sedemnástom storočí, hoci spoločnosť je ovládaná počítačmi a je v nej zakázaný čas. Je odsúdená na život s nechceným ženíchom a zapletená do nebezpečného atentátu... Jedna je vonku, druhý vnútri. No obaja sú uväznení. A obaja túžia po slobode. Predstavte si Inkarceron...



Moje dojmy:
Zo začiatku sa táto kniha čítala skutočne tažko, no bolo to možno aj tým, že to nie je práve letné čítanie. Postupne sa to však s každou otočeou stránkou zlepšovalo a zlepšovalo.
Kiha mala okrem hlavnej dejovej línie, kopu iných maličkých, ktoré vám to všetko tak príjemne spestrovali. Takže ste nečítali iba o Finovom strastiplnom úteku z väzenia, ale aj o Klaudiiných trampotách s nechcenou svadbou, a na povrch s každou stránkou vyplávali nové a nové skutočnosti, ktoré všetko ešte viac zamotali.

Náš experiment bude odvážny a zrejme nastanú riziká, s ktorými sme nepočítali. No Inkarceron bud e spletitým systémom, stelesnením nesmiernej inteligencie. Väzni si nemôžu želať srdečnejšieho a súcitnejšieho ochrancu.
                                                                                               Projektová správa, Martor Múdry
Inkarceron:
Rozľahlé priestranstvo, kde nájdete hory, lúky, moria, mestá... Obrovské územie plné väzňov.
Ikarceron bol projekt. Všetko sa naplánovalo tak, že to bude stvorenie, ktoré bude vo svojom vnútri držať väzňov, ktorím bude veselo, že sú v takom "raji", ako to v jednej kapitole nazvala Klaudia. 
Skutočne. Inkarceron mal nad väzňami držať ochranú ruku. 
No niečo sa pokazilo. 
Väzenie, inteligentý tvor, spravilo väzňom zo života peklo. 
A spoločnosť tam vonku verí že je to najspravodlivejšie a najsúcitnejšie miesto na zemi. 
To si myslia všetci okrem Strážcu. A celých generácii Strážcov predtým. Oni totiž ako jediný vedia, že niečo nevyšlo. Že sa to všetko pokazilo. No nemôžu spraviť nič. Vlastne by aj mohli, ale komu sa chce zahrávať s Inkarceronom? Správne, nikomu. 

Svet tam vonku:
Na druhej strane, je svet, ktorý zamrzol v jednom období. V 17. storočí.
Je to fakt zaujímavé čítanie lebo sa pohybujete v spoločnosti s kráľovnou, lordami, princom, dodržiavate hradnú etiketu, no na druhej strane tam nájdete zariadenia, o ktorým sa vám ani nesnívalo. Monitory, všakovaké projektory, vďaka ktorým to vyzerá, že niečo je na svojom mieste, aj keď to tam vôbec nie je...
V tomto svete žije Klaudia.
Je to svet plní lží, pretvárky a protokolu, ktorý nesmie byť za žiadnych podmienok porušený.
Klaudia je doslova pritlačená k múru, keď od nej žiadajú, že sa má vydať za mladého a pomerne hlúpeho princa Caspara. Jej otec za tým šiel celý svoj život. Doslova Klaudiu vychovával tak, aby jedného dňa mohla nasadnúť na trón ako nová kráĺovná.
Čo sa nepáči kráľovnej Sii. Aj keď ta sa tvári, aká je len šťastná, že si jej syn našiel nevestu. No ktorej žene by sa páčilo, že ju má nahradiť niekto mladší, krajši, ktorý má prebrať všetku jej moc. A tak a snaží Klaudiu aspoň spracovať k tomu, aby vládli oni dve, a hlúpučkého Caspara pekne vyšachovali, veď jeho vládutie aj tak nezaujíma. 

Sapphique:
Postava, ktorá nijako priamo do deja nezasiahla, ale pre tisícky väzňov v Inkarcerone je to legenda. Legenda, ktorá sa ako jediná dostala za múry väzenia. A to je hnacím prvkom aj našich postáv. Síce je to všetko postavené len na rozprávaní ľudí, aj tak je tam nádej, že cesta von existuje. Že existuje aj niečo iné ako Inkarceron.
Kľúč:
Krištáľový kľúč, ktorý poskytuje Klaudii a Finnovi jediný spôsob ako sa dorozumieť. Cez neho sa rozprávajú. A tak Finn predsa len dosiahne to, že aj jeho spoločníci uveria, že je aj niečo iné ako Inkarceron.  Získa tak priamy dôkaz, nie len jedo vidiny, v ktorých vidí spomienky, a čo je dôležitejšie, vidí v nich hviezdy. Žiadny väzeň, ktorý je v Inkarcerone od vždy, nevidel hviezdy.
Jeden má Finn, jeden má Klaudia. Finn ho nesmie stratiť a Klaudia msí dávať bacha na to, aby jej otec nezistil, že zmizol.

Moje hodnotenie:
Inkarceron je kniha, ktorá rozhodne stojí za to, a ja som si v niektorých chvíľach nepomohla, a prirovnávala som to k Hunger Games. Skutočne neviem prečo, keďže je to niečo úplne iné. 
Knihe dávam 4,5 hviezdičky. A to len pre pár momentov, ktoré boli jemne mätúce a dezorientačné.

štvrtok, 14. júla 2011

Letní dumání (2)

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.

Hodnotenie kníh

Koľko ľudí, toľko chutí. To platí všade. Aj pri knihách. Preto si myslím, že žiadna kniha sa nedá jednoznačne ohodnotiť. 
Ja osobne sa vždy snažím knihu ohodnotiť čo najobjekívnejšie. 
Prednedávnom som niekde čítala recenziu na jednu knihu, kde dievča napísalo, že keby malo hodnotiť to ako to autorka napísala, a aké z toho mala pocity, dá tomu štyri, keď nie päť hviezdičiek. Dala tomu len jednu. Prečo? Téma, o ktorej autorka písala jej nebola po chuti, a vôbec,  prišlo jej to zvrátené... Po tom čo si uvedomila, o čom vlastne autorka písala. Možno ste niekto čítal tú recenziu. Týkala sa knižky Forbidden. 
Pre tých, ktorí ju už čítali to myslím netreba približovať, pre tých ostaných... klik
Nebudem tu teraz hodnotiť túto knihu, nakoľko som ju ešte nečítala, no včera som si ju úspešne kúpila, a neviem sa dočkať, kedy sa do nej pustím. 
Myslím, že anotácia hovorí za všeko, tak mi teda vysvetlite, načo tú knihu čítala, keď jej je niečo také nepríjemné? Zbytočne knihe znížila priemerné hodnotenie.
O podobných príkladoch by sa dalo vypisovať hodiny.  Aj pár ľudí z môjho okolia tvrdilo o ságe Twilight, že je to hlúposť, blbosť, niečo neskutočne trápne. Knihu nečítali. Ako niekto môže knihu označiť za hlúpu a zlú bez toho, aby prečítali apsoň prvých sto strán?  To je odsúdeniahodné!
Človek by si vždy keď hodnotí knihu mal uvedomiť, že ten autor sa s tým babral. Písal, upravoval, škrtal a prepisoval, v slepej viere, že to vyjde a že kniha bude dobrá. A už len za tú snahu si žiadna, skutočne žiadna kniha nezaslúži jednu hviezdičku. Česť fakt strašným výnimkám, s ktorými som ja našťastie nemala tú česť. 
A aj keď bola kniha fakt zlá, a vy máte chuť napísať, ake to bolo strašné, hrozné a ja neviem ešte aké, na rovinu, treba to podať vždy tak, aby sa to nikoho príliš nedotklo. Treba napísať čo konkrétne sa vám na knihe nepáčilo, nie len to, že bola proste strašná a hotovo! Som si istá, že každý autor ocení, keď hodnoteniu knihy venujete nejaký čas, keď napíšete čo sa vám páčilo/nepáčilo. Keď  napíšete prečo. Každý sa učí z vlastných chýb a aj tomu autorovi dobre mierená kritika určite pomôže, aby vedel, čo urobil zle, kde prestrelil...

Čo sa týka môjho hodnotenia, vždy sa snažím hodnotiť podľa toho, aké pocity vo mne kniha zanechala. Na druhej strane, nikdy nehodnotím knihu len podľa toho. Mne sa mohla kniha fakt páčiť, aj napriek tomu, že keď sa na to pozriem reálne, tak tá kniha bola v podstate dosť zlá. Vtedy volím nejaký priemer, zlatý stred medzi objektívnym hodnotením a mojimi pocitmi.
A čo musí kniha obsahovať, aby som ju celá nadšená odporučila ďalej?
Dobrú zápletku, všetko len nie plytké charaktery, chytľavý štýl, dobrú atmosféru, prinajmenšom peknú a nie veľmi otrepanú myšlienku, a musí vo mne niečo zanechať.

sobota, 9. júla 2011

Keď všetky knihy, ktoré ste kedy chceli, vidíte naživo

Na mojich potulkách Dublinom, som okrem vymetania obchodov s oblečením, nemohla predsa zabudúť na kníhkupectvá. Cestou autobusom som ich videla aspoň päť. Stavila som sa v jednom. Tri poschodia, kihy od výmyslu sveta. No a nezbláznite sa.
Splnený sen. Niečo neskutočné.
Strávila by som tam aj hodiny.
Problém nastane v momente, keď si uvedomíte, že od toho najvyššieho (moja mama), máte povolené len tri.
TRI.
TRI!!!!!!!!!!!!!!!!
Najprv som mala na zozname sedem, kníh. Ich počet sa zväčšoval a zmenšoval vždy, keď som si spomenula na nejakú, ktorú by som si fakt súrne potrebovala prečítať. A ktorú som úplne náhodou objavila desať minút pred odchodom do mesta.
Jednou veľkou výhodou je, že moja mama tu nie je. Ostala na Slovensku a ja som mesiac sama v Írsku. No táto výhoda sa zruší, keď zistíte, že vašej sesternici (s ktorou ste v tom Írsku), nakázala, že viac ko tri knihy je niečo neprípustné.
A ktorá v obave o svoje zdravie, dodrží tu podmienku a zakáže vám kúpiť viac ako tri knihy.
No a tak sa na ten svoj zoznam pozeráte a pozeráte. A poviete si, ktoré až tak nepotrebujete. Ste pevne odhodlaný maminu podmienku dodržať.
No v momente. keď vstúpite do kníhkupectva, a tie knihy vidíte naživo... Všetky. Vaše odhodlanie je vzdialená minulosť.
Našťastie je ešte len sobota, a ja na veľký shopping idem až v stredu.
Pevne teda dúfam, že sa mi podarí môj zoznam, na ktorom je aktuálne šesť knih, okresať len na tri.
Dopredu prehratý boj.
A tak sa mi v hlave objavuje čoray nástojčivejšia otázka, čo mi asi tak mama spraví, keď ich predsa len prinesiem dvakrát toľko..

Nemám rada rohodovanie. To knižné úplne neznášam. Najhoršie na tom je, že ja si tie knihy kúpiť môžem. Všetky. Financie sú.
Čo sa však stane po návrate na Slovensko, keď budem mať v kufri namiesto troch sedem kníh... To je vo hviezdach.

No a teraz, babo raď...

štvrtok, 7. júla 2011

Zahraničná - Hello Summer - Giveaway



Ďalšia skvelá giveaway. Vyberáte si z 25 kníh, takže myslím, že sa oplatí skúsiť šťastie. KLIK

Bylo nebylo (1)

Všetko podstatné sa dozviete tu.
No, ale aspoň v skratke:
  • vezmi knihu, ktorú máš práve rozčítanú
  • nalistuj prvú stranu
  • opíš prvú vetu

Autor: Catherine Fisherová
Názov: Inkarceron
Počet strán: 328
Jazyk: slovenský
Rok vydania (SK): 2011

Veta:


Finn ležal pripútaný ku kamennej dlažbe na ceste, tvárou k zemi.

Letní dumání (1)

                                                        
No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.


                                       SEX V KNIHÁCH PRE MLÁDEŽ

Sex. V dnešnej dobe je fakt všade. Ja, ako zástupca z radov tých mladších násťročných (o pár týždňov budem hrdou majiteľkou občianseho preukazu :D), vám prinesiem môj názor na túto problematiku a stále rastúci trend v literatúre.

Začnem rovno na príklade. Škola noci. Na prvý pohľad dosť účelová kniha. Upíri. Sex. Upíri sa predávajú. a zvedaví tínedžer sa len poteší. :D Okrem pár čisto mierne erotickch scén, má celá séria dosť sexuálny podtext. Ospravedlnenie: upíri. Po pár knihách dosť trápne. Autorky prestrelili.

No, ale nebudem rozoberať určite každému z vás známu sériu.

Ja som vychovávaná tak, že všetky človeku blizke veci beriem úplne normálne. Medi to patrí samozrejme aj sex. Žiadne tabu, detské rozprávky, atakďalej. Preto mi sex v knihách nijak zvlášť neprekáža, teda...
Pokiaľ tam nie je situácia, že hlavná hrdinka sa vyspí s každým, len aby si niečo dokázala. Alebo podobne.

Faktom však je, že nie každý autor/autorka, vie túto tému podať tak, aby to nebolo trápne, suché, nudné, choré a aby sa to nezvrhlo na čisté porno. Tu by som na príklad mohla uviesť taký Úsvit alebo (znovu) Školu noci. Ani v jednej zo spominaných kních sa to autorke nepodarilo.

Ja osobne mám rada, keď čítam knihu, kde je samozrejme nejaká tá milostná zápletka, a dajme tomu, že hlavná hrdnika sa rozhoduje, či TO urobí.


Keďže sú to väčšinou knihy, kde je hlavnou hrdinkou/hrdinom človek vo veku 15 - 18 rokov, príde mi celkom normálne, že aj táto téma sa v knihe objaví. Podobne ako škola, problémy s rodičmí, aj sex je téma, ktorá je aktuálna aj pre tínedžerov.

Čo sa týka rodičov, tak tí by to nemali brať nijak tragicky. Či bude táto téma v knihách alebo si to nájde človek na internete... Skôr by mali byť radi, že ich ratolesti čítajú.
A určite by som ja ako rodič rdšej brala, kebyže je v knihe sex, ako nejaká vražda, násile alebo podobne. :D

Čiže konečný vedikt... Rozhodne je to niečo, čo sa v literatúre objavuje čoraz častejšie, či je to dobré alebo zlé, to nechávam na vás. Ja to beriem tak neutrálne. Každý môže mať iný názor. 

Všetkého, ale s mierou. ;)

Ďalšia súťaž

button
Do 15.7 máte možnosť sa zapojiť do skvelej Giveaway, ktorá usporadúva Teresinha na svojom blogu. 
Do giveaway dala desať kníh, a teda bude desať výhercov. KLIK
Veľa šťastia. :)

utorok, 5. júla 2011

Recenzia: Carrie Ryan - Les kostí

Carrie Ryan - Les kostí

Anotácia: Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.

Moje dojmy:
Začnem tým, že zo začiatku som mala zmiešané pocity. Fakt kvalitne zmixované. Približne po polovici už
zostali v podstate len tie pozitívne. Kvalitné uchvátenie. No a ešte zamilovanosť. A obdiv. Zo začiatku mi to kazila hlavná hrdinka, ktorej by pár kvapiek rozumu naviac určite neuškodilo. Tak som sa nad tým hlbšie zamyslela a vzniklo z toho to, že aj keď bola Mary fakt sebecká, a niekedy šla DOSLOVA cez mŕtvoly, asi by som v jej situácii spravil väčšinu vecí ako ona.V tejto vete je kľúčové slovíčko to väčšinu.
Čo je na celej knihe od začiatku úplne neskutočne úchvatné je atmosféra a svet, ktorý autorka vytvorila. 
Keď vás nerozhádže autorkina krutosť k všetkým postavám naokolo, a predstava, že vás od smrti a
polorozpadnutých mŕtvol delí len nejaký smiešny plot, budete knihu milovať.

Hlavná hrdinka:
Mary mi zo začiatku prišla ako dievča, ktoré musí vždy dosiahnuť svoje. Bez ohľadu na to, že tým niekomu ublíži. Bez ohľadu na to, že by to mohlo kompletne zlikvidovať ich kolóniu. A to je vec, ktorá ma od začiatku neskutočne rozčuľovala. Len trochu porozmýšľať nad dôsledkami... Menej sebeckosti.
Ona nikdy nikomu nechcela zle. Chcela len pravdu, a tá by zničila všetko. 
Pravda je pekná vec  a nebolo by zlé, keby sa o nej verejne vedelo, lenže potom by to celú ich spoločnosť,
celý systém poslalo do teplých krajín a nastal by zmätok. Zmätok = naušenie plota = prienik zesvätených  = smrť. Dostatočne jasné?

Atmosféra:
Prvok knihy, ktorý je niekedy dosť ťažké vyjadriť. Obzvlášť v tejto knihe. Carrie sa to však podarilo, a to bravúrne. Kniha obsahuje dosť opisov, ktoré však nie sú zbytočne dlhé. Prenesú vás do Lesa kostí, kde cítite hnilobou zapáchajúcich znesvätených. Ste uväznený v plote, ktorý je široký tak akurát, aby ste roztiali ruky. Z oboch strán sa na ten plot vrhajú znesvätený, ktorý vás cítia.Chcú konečne uhasiť hlad, ktorý ich tak týra. A vy ste v tom momente najvhodnejšia potrava.

Kniha by nebola knihou:
Bez milostnej zápletky. Áno nachádza sa aj v tejto knihe. No aby sa nepovedalo, že starý dobrý trojuholník, máme tu niečo lepšie. Dve predstaviteľky jemnejšieho pohlavia, a dvaja predstavitelia z radov mužov.  
Travis a Harry sú bratia. Od mala tvorili spolu s Cass a Mary nerozlučnú štvorku. A všetko by bolo v pohode, keby ich kolónia nemala také pravidlá aké má... A keby niekto nespravil jeden malý kiks.
A nebol zbabelý

V knihe nájdete všetko od mŕtvol až po romantiku. V jednom momente budete tŕpnuť, aby sa im preboha nič nestalo, aby tie škrabance neboli on znesvätených, a v drhom sa rozplývate blahom, keď si vyznávajú nikdy nehynúcu lásku. :D

Záver:
Carrie je ďalšia autorka, ktorá sa rozhodla vyvraždiť každého kto jej prišiel pod ruku.
Nič to nemení na fakte, že koniec bol dojemný, temný, s iskrou nádeje a šťastia. Nakoniec ako celý príbeh.

Moje hodnotenie:

Dávam tomu bezkonkurenčne 5 HVIEZD, lebo táto kniha si to zaslúži.

sobota, 2. júla 2011

Ako som si zabila jeden mesiac prázdnin...

No, zabila...
To sú asi silné slová, no minimálne som prišla o skvelý DOBRÝ FESTIVAL, ktorý sa každoročne koná v Prešove na kúpalisku Delňa.

Doteraz bola moja účasť pravidelná, no tohto roku som si vymyslela, že idem k sesternici do ÍRSKA. A tak teraz sedím u nej, aby som zajtra mohla ísť pekne krásne na lietadlo (mimochodom, ešte v živote som neletela...).
Ách... Dobrý festival. Škoda. Fakt je to tam super, ak máte možnosť, tak šup do Prešova. :D

Už keď som sa naladila takto na festivalovú nôtu, tento víkend je v Prešove ešte jedna akcia, nejaký drift či čo. Proste rýchle autá, a dievčatá, ktoré si nevážia vlastné zdravie na každom kroku. Pri tejto príležitosti u nás na námestí vystúpila kapela Heľenine oči, čo som si rozhodne nemohla nechať ujsť. A tak som celý koncert stepovala na kraji, až na poslednú pesničku sme si s kamoškami povedali, že ideme dopredu. Osudová chyba...

Mám dieru na rifliach, a rozbité koleno... Krásny začiatok prázdnin. :)

A čo vy, chystáte sa na nejaký festival v lete?

Mesačná chvastačka - JÚN (1)

Mesačná chvastačka je "akcia", ktorú usporadúva JUDIT.

Keby som bola doma, tak pridám aj fotky, ako si knihy zinkasované za mesiac Jún hovejú na mojej poličke, ale keďže som mimo, tak vám sem hodím aspoň obrázky. :)

Na Súženie si už môžte prečítať aj recenziu, ktorá možno vyznieva mierne kriticky, no každopádne kniha sa mi páčila.
Crescendo práve čítam a poviem vám... Toto si netrúfam zrecenzovať. :D Crescendo mi došlo ešte len niekedy v utorok, a skutočne si neviete predstaviť ten pocit, keď som to držala v ruke. Skoro som sa od šťastia rozplynula... :D
Na Les kostí som čítala rôzne recenzie, aj dobré, aj zlé. Mne sa nápad knihy veľmi páči. Knihu som ešte nečítala, ale zanedlho sa do nej pustím, na čo sa neskutočne teším. Moje pocity, myšlienky a dojmy môžte očakávať v podobe recenzie. Kedy presne, to neviem, ale ešte v Júli.
No a Inkarceron je niečo na čo som narazila úplne náhodou, zbežne si to preklepla a kúpila. Aj na túto knihu sa teším, veľmi. Vyzerá zaujímavo. Samozrejme konečne slová ešte nehovorím, ale zo skúsenosti viem, že čo menej o knihe viem, tým je lepšia. Tak som si kupovala Hry o život. Prečítala som si jednu recenziu, zbadala to v kníhkupectve a prvotný impulz bol: A prečo nie?! Tak dúfam, že to takto bude aj pri tejto knihe.