piatok, 16. septembra 2011

Recenzia: Lauren Oliver - Kým dopadnem

Lauren Oliver - Kým dopadnem

Anotácia: Život môžeme žiť len raz. Roky, mesiace, týždne, dni... Presnejšie – sedem dní v týždni. Niekedy máme dojem, že sú navlas rovnaké. Študentka Samantha Kingstonová však naozaj prežije rovnaký deň sedemkrát. Je nútená prehodnotiť každý krok, ktorý v ten deň spravila, každé slovo, ktoré vyslovila, každú myšlienku, ktorá jej prišla na um.

Moje dojmy:
Zo začiatku ma kniha zaujala hlavne nápadom, ktorého spracovanie bolo po 120 stranách (vlastne aj skôr ako po 120 stranách) nudné... Nič iné len nudné. Kniha do bodky splnila to čo sľubovala. Len to bolo napísané úplné nudným a ničím nezaujímavým štýlom. Čo skazilo asi celú knihu.

Teraz aby som vás uviedla trochu do obrazu, kniha je hrubá. Na ten dej je proste skoro 500 strán fakt veľa. Nehovoriac o tom, že niektoré úseky autorka doslova skopírovala (ctrl c + ctrl v). 
Kniha je členená na sedem kapitol, pretože hlavná hrdinka prežíva sedem na vlas rovnakých dní. S malými rozdielnymi detailami, ktoré nakoniec tak či tak vedú k smrti (autonehoda, guľka do hlavy a podobne...) 

Čomu tak celkom nerozumiem je hodnotenie väčšiny čitateľov štyroma čo dokonca piatimi hviezdičkami.

Hlavná hrdinka:
Samantha Kingstonová je prototypom úspešnej obľúbenej študentky americkej strednej školy v maturitnom ročníku. Populárny priateľ, verné kamarátky s ktorými v podstate tvoria skupinu milovaných a nenávidených "kráľovien úľa", najlepšie miesto na parkovanie, skvelý stôl v jedálni a príťažlivý mladý učiteľ, ktorý s ňou  flirtuje hlava nehlava. Závidenia hodný život.
Život, ktorý skončí na "deň ruží". Najdôležitejší deň v živote každej dievčiny navštevujúcej strednú školu je práve tento "deň ruží". "Deň ruží" je deň, keď sa v celej škole rozdávajú ruže. Červené. Čím viac ich máte, tým viac ste populárnejšia. (A popularita je predsa na strednej škole to najdôležitejšie.) No nie je poetické zomrieť práve v tento krásny deň, keď sa rivalita medzi stredoškoláčkami zvyšuje a zvyšuje? A nie je krásne ho prežiť ešte šesťkrát potom?

Aby ste si nemysleli, Samantha a jej najvernejšie spoločníčky nie sú žiadne milé, dobré dievčatá. Sú to presne tie typy, ktoré vedia kde je ich miesto, a taká nejaká nervózna druháčka je hlboko pod ich úrovňou. Prváčka nestojí ani za pohľad.
Čiže ľutovať Samanthu by nebolo práve na mieste, aj keď taký krutý osud si možno fakt nezaslúžila.

Zápletka:
Nebudem vám tu vypisovať čo bolo v knihe z väčšej časti napísané sedemkrát. Pointou je to, že na deň ruží všetko klapne tak ako má, teda, až na pár detailov.
Akurát že tohtoročný deň ruží má byť pre Samanthu výnimočnejší aj v niečom inom. S jej priateľom sa rozhodli urobiť ďalší krok v ich vzťahu. Samantha je nervózna. Plná očakávaní. Od dňa ruží a od sľúbeného po tom.
Taktiež vám neidem prerozprávať zápletku, možno len to, že všetko sa v ten deň točí ešte okolo jednej veci.
Véééééľka párty! No nechoď tam! Samantha a jej najvernejšie z najvernejších by si predsa takú vysoko spoločenskú udalosť nemohli nechať ujsť...
Samantha by v tomto prípade spravila fakt lepšie keby tam nešla. (Veď tam aj v jeden z tých jej repete dní nešla, a aj tak to nevypálilo ako malo)

Záver:
Čo sa na tej úplne bombovej párty stalo, a prečo sa vlastne Samantha sedemkrát zobudí do toho istého dňa, to si už prečítajte sami, predsa vám neprezradím najväčšiu a zároveň asi aj jedinú pointu knihy.
Za seba napíšem, že ma kniha mierne sklamala. A škoda je, že presne viem aj v čom. Nechcem tu filozofovať nad tým čo by bolo keby... Ale predsa len, keby mala kniha trošku iný štýl, trošku zaujímavejší, bolo by to omnoho lepšie. Skutočne omnoho. Pretože ten nápad je dobrý. Len spracovanie trošku viac zaostávalo.
Mala som nutkanie knihe zdvihnúť hodnotenie, kvôli tomu nápadu, tej myšlienke, ktorú obsahovala, ale to spracovanie ma tak strašne sklamalo, a po istom čase aj neskutočne rozčuľovalo, že nemôžem inak.
Knihe dávam 3 hviezdičky.

Malé klamárky


 Stormy na svojom blogu Whisper of my mind usporadúva giveaway o slovenské vydanie prvej časti knižnej série Pretty Little Liars s názvom Malé klamárky.
Súťaž prebieha od 16.9. do 16.10.2011 a zvýšiť svoje šance na výhru môžete rôznymi extra vstupmy.
Podrobnejšiš info tu.

štvrtok, 15. septembra 2011

Z každého rožka troška

Škola

Začnem tým, že sa nám znova začala škola (to len tak pre istotu, keby ste si to náhodou niekto nevšimol). Niekto má to šťastie a po deviatich rokoch svoju školu navždy opustil aby sa upísal k trestu smrti inej podobnej vzdelávaco - výchovnej inštitúcii.

Ja to šťastie nemám, a tak už šiestym rokom navštevujem stredovekú mučiareň zvanú Gymnázium, k tomu všetkému ešte aj osemročné... No, ale to rozhodne nie je to čo som týmto príspevkom chcela povedať.

Pointou je, že odkedy sa škola začala, všetci do jedného (rozumej profesori) na nás nahrnuli toto, hento, tamto, najlepšie odovzdané vtedy a vtedy. Plus máme malý bonus v podobe piatich (5!!!) prváckych tried, nechcem sa stavať nad nich( aj keď je to úžasný pocit, keď viete, že to trpenie čo ich čaká už máte za sebou, a že môžu byť neviem ako úžasný, najlepší ste aj tak vy, lebo ste funkčne najstarší), ale prijať dvesto nových strašne nadšených ľudí, ktorí blúdia po chodbách vo veľkých skupinách, čím vám znemožňujú akúkoľvek prechodnosť, vám dáva maličký pocit nadradenosti. :D

So školou súvisí prudký pokles môjho voľného času, a na tom je najhoršie, že nemám kedy čítať. Okrem toho, že som po celom dni v škole extrémne unavená, a pocit keď zbadám posteľ je fakt skvelý, a ja proste neodolám, mám taký herbár, iný projekt, takú aktualizáciu... Potom mám v hlave toľko písmen, čísel, štatistík a vzorcov, že vziať si ďalšiu hrubočíznu vec, kde sú samé písmenká, mi v istých prípadoch príde ako čistý masochizmus, tak radšej sadnem k telke. V podstate sa z mojich priemerných troch/štyroch/piatich kníh na týždeň stala jedna kniha za týždeň a pol. Trošku deprimujúce.

Ak ešte nie ste na strednej škole, a ani nie ste rozhodnutý kam ísť, ja vás prosím, nechoďte na gymko. Teda, nie je to až tak zlá škola, ale po istom čase vám to všetko začne liezť na nervy (a ja na to po šiestich rokoch mám právo).

Niečo do uší

No nie je úžasný? :)
O toto sa s vami proste musím podeliť!
Je to síce trošku staršia vec, ale absolútne mi to nevadí.
Počuli ste už nový album od Exampla?
Že nie?
Hanba!

Momentálne na ňom fičím vo dne v noci (aj keď je to možno aj preto, že sa mi celá pamäťovka vymazala, mrcha jedna).


Fakt super album, kto nepočul, povinne!



A zase upíri...


No a ešte jedna novinka, trailer na Úsvit!
No, neviem či sa mám smiať alebo plakať.
Fakt, obdobie Twilightu je už dávnu za mnou, no ale nepozriem si trailer?
Pozriem!
Kto ho ešte nevidel a koho to zaujíma...

Neviem či som si to všimla len ja, ale oni sú všetci časť od časti horší a horší, možno tak s výnimkou Jacoba...

Teda nie len oni, ale zatiaľ to bolo aj s filmami, časť od časti horší a horší...

A ešte taká mini otázka, koľko to z bookdepository trvá na Slovensko?
Už netrpezlivo očakávam môj balíček, a teda, ja viem, že si ešte počkám, ale keď ja už to tak strašne chcem mať doma!!!

utorok, 6. septembra 2011

Mesačná chvastačka - AUGUST (3)

                                         
                                             Mesačná chvastačka je "akcia", ktorú usporadúva JUDIT.

Tentokrát trochu neskôr, ale začala škola, brat išiel do prvého, a trošku chaos, takže sa k tomu dostávam až teraz. :D

No, tento mesiac to bolo trošku slabšie, ale aj tak som rada za to čo mám. :D




Skor než zomriem a Kým dopadnem sa chystám tento mesiac aj zrecenzovať, teda, ak bude čas, pretože mi nasekali fakt rušný rozvrh, ale tak, budem sa snažiť. :)

A čo som úplne šťastná, v pondelok som si objednala ďalšie dve časti zo série The Last Survivors, a už sa nemôžem dočkať, keď si ich prečítam.