pondelok, 27. augusta 2012

Recenzia: Katie McGarry - Pushing the Limits

Anotácia:

Nikto nevie čo sa stalo v noci, keď sa Echo Emersonová zmenila z populárneho dievčaťa s populárnym priateľom na stredobod klebiet s nepeknými jazvami na rukách. Ani Echo si nepamätá všetko čo sa udialo v tú hroznú noc. Vie však to, že jediné čo chce je, aby sa všetko vrátilo do normálu.
Ale keď do jej života vtrhne príťažlivý, dievčatá zneužívajúci samotár v čiernej koženke Noah Hutchinson, so svojou drsnou povahou a prekvapivým porozumením, jej život naberie smer, ktorý si nikdy nepredstavovala. Nemali by mať nič spoločné. A spolu s tajomstvami, ktoré obaja majú, je ich vzťah vlastne nemožný. Šialená príťažlivosť, ktorá medzi nimi je, však odmieta ustúpiť. A Echo sa musí spýtať samej seba, ako ďaleko dokáže posúvať svoje hranice a koľko je ochotná riskovať pre jedného chlapca, ktorý ju môže naučiť ako znova milovať.


Moje pocity:

Noaaaaah! ♥
Viac k tejto knihe nemám čo povedať.
Seriously guys, he IS amazing.


Okej, preorientujem sa na našu ľubozvučnú slovenčinu a pokúsim sa spomenúť prečo ešte bola táto kniha taká AMAZING. A možno ani nebola, len mne spadla priamo do rany. Myslím tým, že sa v mojich rukách vyskytla v tú správnu dobu, keď som doslova prahla po niečom podobnom.

Čo som od knihy očakávala bolo veľa veľa sladkého, veľa veľa bozkávania, veľa veľa diliem,  a presvedčovania samého seba, že to čo práve hlavný hrdina robí nie je správne, a to všetko na podklade sociálnych problémov.
BINGO! 
Lepšiu knihu som si ani vybrať nemohla.

Zhrnutie:

Pushing the Limits je o dvoch úplne odlišných ľuďoch, z ktorých každý musí riešiť vlastné problémy. Pushing the limits je o tom, ako sa tieto dva, na prvý pohľad nezlúčiteľné príbehy spoja.

Echo pochádza z celkom slušných rodinných pomerov, aj napriek tomu, že jej rodičia sú rozvedení, jej brat zomrel, matku už nevidela nejaký ten rok a jej otec čaká dieťa s jej bývalou babysitterkou.
Celý život bola Echo na škole tá populárna. Mala populárne priateľky, populárneho frajera, chodila na najvychytenejšie žúrky, proste patrila k tej stredoškolskej elite.
No potom sa v jej živote niečo zmenilo. Jedného dňa sa zobudila v nemocnici s dorezanými rukami a s ani najmenšou spomienkou na to, čo sa vlastne stalo.
A tak sa z populárneho dievčaťa stala úplná outsiderka.

Noahovi rodičia zomreli. A tak sa z neho a jeho dvoch bratov stala len ďalšia položka na zozname sociálnych úradníčok. Zatiaľ čo jeho bratia sa dostali do slušnej, dobre zabezpečenej rodiny, kde je o nich dobre postarané, Noah strieda jednu rodinu za druhou, a je... problémový.
Aj keď na prvý pohľad môže pôsobiť ako obyčajný arogantný debil, opak je pravdou. Svojich bratov nadovšetko miluje a bije sa za nich celým telom. V hlave má predstavu ich troch, spolu zase ako rodinu. A neskončí, kým to nedosiahne.

Noah a Echo nemali absolútne nič spoločné, spojili ich až sedenie u rovnakého psychiatra. No a potom už to šlo.

Kniha je písaná striedavo z pohľadov Noaha a Echo. Mne osobne sa viac páčili kapitoly z Noahovho pohľadu. Oveľa viac.
Zatiaľ čo z Noahovho rozprávania od prvej kapitoly cítiť, že ho k Echo niečo ťahá, Echo trvá dlhšie, kým si uvedomí, že to čo ju na Noahovi zaujalo, nie je len jeho dobrý výzor.
Na druhej strane, Noah má väčší problém s vyjadrovaním hocičoho emocionálneho ako Echo.

Na tejto knihe sa mi páčilo, že príbehy oboch hrdinov boli celkom reálne. Nič pritiahnuté za vlasy, proste príbeh ľahko predstaviteľný a uveriteľný. Páčilo sa mi, že láska medzi Echo a Noahom nebola tá taká vidím ťa, milujem ťa, sme spolu až na veky. Bolo to komplikované, pekné a jedinečné.


Moje hodnotenie:

Možno túto knihu beriem s jemnými ružovými okuliarmi na očiach, a určite tam boli isté zádrhely (napríklad už len samotná vec s jazvami, ktoré mala Echo... Okej, ona si nič nepamätala, ale prečo preboha jej to nemohli povedať?! Aspoň niečo, aby z toho nebola taká vyplieskaná... Ale nie, jej otec sa rozhodol jej nepovedať ani ň. Prečo? Lebo!), ale to vôbec neubralo na kvalite knihy.
Na knihu som sa tešila asi od januára, čo mi samo o seba dalo do hlavy kopu obáv, lebo som sa na ňu tešila až príliš dlho, a sklamanie by bolo o to väčšie.
Chvalabohu, kniha nesklamala a mala všetko čo som od nej chcela.

Takže krásnych, žiarivých 5 hviezdičiek.
Inak, rozhodne odporúčam. :)) A keďže to všetci prirovnávajú k Perfect chemistry, musím si asi prečítať aj to. :D

pondelok, 20. augusta 2012

My week (14)


Toto meme je z dielne Princeznej.
Ide o zhrnutie minulého týždňa a plánov na ten budúci.

Ahojteeeee! Prvá,základná a povinná otázka: Ako prázdinujete? 
Ja sa musím pochváliť, že posledné tri týždne boli... rušné. Čo sa síce negatívne prejavilo na blogu, ale (idem vypustiť rúhačské slová, pánboh mi odpusť) kašľať blog, keď si ešte môžem užívať pár teplých dní. :D A fakt pár. 
No idem však pekne poporiadku. 
zľava: Vladka, Baška, Peťa & ja
Boli ste niekedy na balónovej vojny? Ja už hej! A môžem vám povedať, že toľko modrín som už dlho nemala. :D Niektorí narušení jedinci hádzali pekne silno a keď vám to pristálo na ksichte, od monokla nebolo ďaleko. :D O tom, že som mala trávu všade už ani nehovorím. A to blato... Ale bolo skvele. Teplo, mokro... Letne. :)
Tá nenamaľovaná a kompletne mokrá príšera v červenom tričku úplne v pravo som ja. :D 

Tak som sa na dva týždne (včera som sa vrátila) zdekovala k babke na dedinku (ktorú milujem milujem milujem. Dedinku myslím teraz, ale aj babku. :D ). A kebyže týždeň a pol z toho nepršalo a nemuseli sme zatopiť v peci, lebo inak by sme zamrzli, bolo by tam úplne bohovsky. Ale bola strašná kosa, takže sa nedalo robiť nič. 
No za tie tri pekné dni som stihla byť raz na kupku. :D Ale zato bolo veľmi dobre. Keď ste ešte neboli na Sninských rybníkoch, odporúčam. Je tam brutálne pekne a nie sú to rybníky ale jeden normálny veľký (VEĽKÝ) bazén s prírodnou vodou (žiaden chlór). Keď sme tam boli my, tak až TAK teplo nebolo, ale stačilo. Aj prst som si stihla naraziť keď sme hrali volejbal. Ale inak úplne bombovo bolo. :)

Nevestin podväzok. :D
Aj na svadbe som stihla byť. (Nie mojej!) A bolo úžasne. Inak je dosť divný pocit, keď človek, s ktorým som od mala, a ktorý ma prvýkrát zobral na festival a ktorého mám proste rada je od razu v stave, že: vydatá. 
Ale svadba bola fakt skvelá, domov som prišla o piatej, po tom, čo už nikto zo ženichových a nevestiných kamarátov nevládali pogovať na Ine Kafe. Čo vám poviem - punkáči (či čo to oni sú) majú svadbu. Takú zmesku rôznych zvláštnych ľudí som už dlho nevidela. Nemyslím ako rodinu, ale ich kamarátov. :D
Najväčší hlod svadby bola hláška kapely: a teraz si dáme RUSNÁCKE REGGAE! 
No, boli sme splakaní, toľko sme sa smiali. :D 

Potom som dva (či tri? :D) dni v kuse chatovala. Novomanželia to chceli všetko poriadne osláviť... No mám pocit, že to bolo ešte lepšie. :D Ešte viac alkoholu a ešte viac zvláštnych ľudí. :D 

Inak sa nič také nedialo, stále som bola u babky, lebo som chcela byť so sesternicami z Írska (jedna z nich bola nevesta). Uvidím ich asi až budúci rok... :( 

Prečítať som stihla... Eragon, Eldest, Pushing the Limits, Spatočník (to je tak strašne dobrá kniha! Asi sa preorientujem na kriminálky, lebo toto ma dostalo), Sushi v dushi, a teraz čítam Brisingr. 
Takže celkom hojne. :)) 

Medzitým som stihla mať v stredu narodeniny, ktoré som ešte neoslávila,  ale ja dúfam, že bude všetko. :D Dneska sa konečne uskutočnila objednávka, takže zajtra by mi do Prešova mal doraziť novučičký KINDLE 4! A najlepšie na to je, že si ho zaplatím sama! HA! Bude čisto čistučko môj. Teším sa z toho. :D 
Takže teraz ako besná zháňam prvú aj poslednú knihu ktorá ma napadne (fakt, že v notebooku mám asi 40 neprečítaných kníh nehrá žiadnu rolu :D).

A tak. 

Moja milovaná dedinka. :)
Tento týždeň idem na chatu na Domašu. Dúfam, že také počasie ako mám teraz za oknom vydrží čo najdlhšie a aspoň nohy omočím.
A prečítať by som chcela Brisingra. A chcela by som si aj spraviť potom šor s novo získanou čítačkou, ale to stihnem asi až budúci týždeň. 
A chcela by som dnes/zajtra napísať recenziu na Pushing the Limits, ktorú som dočítala ešte minulý týždeň. Ale veľmi sa mi do toho nechce. Tak uvidím. Snáď aspoň nejakú minirecenziu alebo niečo. Ale kniha bola fakt skvelá. Dala som ju za jeden deň a brutálne sa mi páčila. Rozhodne nesklamala. :) 

A inak nič neplánujem, sú prázdniny, nechávam sa unášať. 

Čo nového u vás? Niečo iné na srdiečku? Komentujte! :)

A ešte jedno prudko letné video/pesnička...  Nie práve môj štýl, ale ja mám v lete vysokú toleranciu somarín a brutálnu hudobnú všehochuť. :D


Pre dnešok sa lúčim. 

Byeeee! :-* :))