štvrtok, 28. marca 2013

Keď už kniha neznamená len papier - o e-bookoch a audioknihách

Doteraz som si myslela, že všelijaké čítačky, kindle a iné zariadenia, ktoré slúžia na čítanie elektronických kníh, sú populárne hlavne u notorických knihomoľov, blogerov, a tak nejako som ešte žila v obláčiku, že e-booky nie sú v našich končinách až také populárne. Aj napriek tomu, že reklamy vidíte na každom kroku, keď prinesiem do triedy môjho miláčika - Kindle, ešte stále sa ma niektorí zo spolužiakov dokáže spýtať, že čo to je, na čo to je, či to nie je blud, veď sú tablety, atakďalej.

Prednedávnom sa však v našom školskom časopise objavil článok, ktorý písal práve o e-bookoch a čítačkách.
Dievčina, ktorá mala tento mesiac na starosti rubriku, ktorej meno neviem, sa rozhodla jej pridelenú A5 zapísať svojim skromným názorom na elektronické knihy, ktorý si obhájila takzvanou anketou, ktorú robila medzi svojimi kamarátkami. Klasická otázka: čo si myslíte o e-bookoch. Klasická odpoveď nevzdelanca, ktorý čítačku videl na reklamnom letáku z Electroworldu: nie, nemyslí si, že by to malo nejaké pozitíva. Knihu nedokáže nič nahradiť, a takéto čítačky sú jedna veľká hlúposť bez akejkoľvek výhody.

Jasné, každý má svoj názor. Ja ho nikomu neberiem. Ale z neznámeho dôvodu ma ten článok celkom nahneval. Možno preto, že dievča len prebralo typický názor plný predsudkov, ktorý čítalo niekde na stránke aktuality.sk a snažilo sa ho nepekným spôsobom vnútiť okolidúcemu čitateľovi, ktorí bol ochotní za náš časopis zaplatiť 50 centov.


Keď som sa pred rokom rozhodla, že si idem kúpiť Kindle, mala som trocha obavy, či to bude to pravé orechové. Chvalabohu, ja som človek prispôsobivý, takže prechod z papiera na bielu matnú obrazovku mi problém nerobil.

Po ôsmich mesiacoch, počas ktorých sa pokladám za úspešnú majiteľku amazonského kindlu, konštatujem, že vysolenie jednej zelenej eurobankovky na elektronickú vecičku veľkosti malej knihy, bol asi najlepší nápad, ktorý som na svoje narodeniny dostala.

Či idem na dovolenku, na víkend k babke, autobusom do mesta, do školy... Kindle sa mi zmestí do vrecka od kabátu, a už keď nie tam, tak ho vopchám aj do mojej najmenšej kabelky. Počet mnou prečítaných kníh sa od vtedy zväčšil geometrickým radom, lebo už čítam vyslovene všade a stále keď sa dá. Nie som nijako priestorovo obmedzovaná a šetrím si rameno. (Predsa len, taký Hostiteľ v kabelke... To nie je sranda pre ruku. Hostiteľ v Kindli a ten v kabelke... Ani neviete, že vláčite nejakú "knihu" so sebou. :D) Okrem toho nemusím tri týždne čakať na to, kým mi príde kniha z bookdepository. Teraz to zriešia tri kliky na Amazone a iných internetových stránkach.

A v neposlednom rade sú elektronické knihy neporovnateľne lacnejšie. Drahšia je len tá prvotná investícia, ktorú dáte na samotnú čítačku. Tak sa prinajhoršom na dva mesiace ochudobníte o pár kníh, no na oplátku dostanete nevyčerpateľnú pamäť, kde uložíte desiatky kníh za štvrtinu ceny, ktorú by ste zaplatili za tie isté knihy normálne.

Ako nevýhodu ja vnímam to, že tých neviem-koľko-veľa kníh, ktoré mám v čítačke, netróni na mojej poličke a nemôžem sa kochať pohľadom na ne. Ale to je tak malicherný nedostatok, že s tým dokážem žiť.

Okrem elektronických kníh sa popularite dostáva aj audioknihám. Moje skúsenosti s audioknihami sú vcelku čerstvé. Momentálne mi do uší prúdi nahovorená verzia knihy 1984 od Georga Orwella. Kniha sa ku mne dostala vďaka internetovému "kníhkupectvu" AUDIOLIBRIX, ktoré sa orientuje práve na mp3 formáty kníh.


Ak to porovnám s ebookmi, je to snáď ešte viac prenosnejšie. Nepotrebujete žiadnu prídavnú vecičku v podobne čítačky. Bohate vám stačí mobil, ktorý prehráva mp3. A môžte sa veselo ponoriť do príbehu. Nezaťažujete oči, cibríte sluch. Obe ruky máte voľné, takže sa príbeh dá vychutnať aj keď idete večer vonku so psom, v noci cestujete autom a zažiada sa vám čítať alebo keď sa ráno chystáte do školy.

Ak máte takých starostlivých rodičov ako ja, tak ďalšou oceniteľnou vlastnosťou audiokníh je to, že môžte beztrestne "čítať" aj o tretej v noci - mamka na vás už nemôže kričať nech zhasnete svetlo a idete spať, že si pokazíte oči.

Najprv som s hovoreným príbehom mala trocha problém. Nevedela som sa poriadne sústrediť a necítila som sa tak ponorená do príbehu, ako keď sa začítate do mora písmen. Je to však len o zvyku.
Čím viac príbeh počúvate, tým ľahšie sa človek "začíta" a nechá príbeh plynúť okolo seba.
Zo začiatku sa mi stávalo, že moja pozornosť utekala k iným veciam a tak som si párkrát kapitolu pretočila o nejakých pár minút naspäť, ale po čase som si našla spôsob ako v pokoji počúvať, filtrovať nepodstatné zblúdilé myšlienky a vnímať len dej. 
Pri počúvaní ma viackrát napadlo, či by táto forma kníh nebola riešením pre ľudí, ktorí vehementne tvrdia, že čítanie ich nebaví, a že naňho nemajú čas. Audioknihy sú forma literatúry, ktorá čas absolútne nežerie, keďže knihu môžete počúvať a popri tom robiť čo sa vám zažiada. 

Čo sa mňa týka, tak kniha 1984 bola moja prvá audiokniha, ak teda nerátam kazety s rozprávkami, ktoré som počúvala, keď som mala štyri roky. A aj keď som si zo začiatku vravela, že také niečo nie je nič pre mňa a zostanem radšej verná čiernym písmenkám na bielom pozadí, po "dopočúvaní" som zistila, že aj keď je to niečo iné ako to, na čo som zvyknutá, vôbec to nie je zlé, a že som si knihu v podstate svojim spôsobom užila.

Ako jediné mínus vnímam to, že pri počúvaní knihy sa už nedá počúvať hudba. A aj keď to ja nerobím často, pri niektorých knihách si rada zapnem niečo do uší, aby mi to krásne doplnilo príbeh. Pri audioknihách niečo také nehrozí... Na druhú stranu, ak knihu nahovoril niekto so sexy hlasom, žiadna hudba vám pri tom ani chýbať nebude. :)

Ak patríte k ľuďom, ktorí sa zubami-nechtami držia papierových kníh, tak vás o výhodách iných formátoch asi nepresvedčí nič. Ak však radi skúšate nové veci a e-booky či audioknihy vás už dlhšie lákajú, tak neváhajte, veď za pokus nič nedáte... A aj keby vás takáto forma nechytila, svet sa nezrúti... Aj napriek tomu, že z viacerých strán sa ozývajú hlasy, či tieto elektronické formy jedného dňa nenahradia papier, podľa mňa je to veľmi nepravdepodobné. Nech už sú výhody "alternatívnych foriem" čítania akékoľvek, pravda je taká, že raz za čas sa človeku zažiada prečítať si knihu, zatiaľ čo by mu pod prstami šušťali jej stránky. 

pondelok, 18. marca 2013

Recenzia: Becca Fitzpatricková - Finále (Zavrhnutý #4)

Recenzia obsahuje spoilery na predchádzajúce časti.

Každý z nás niekedy už spravil rozhodnutie, ktoré neskôr ľutoval. Takéto rozhodnutie spravila aj Nora v Tichu. Prisahala, že povedie Nefilskú ármádu Hanka Millara proti padlým anjelom. Aj keď vyslovená prísaha bola dosť nejasná, Nora to nemá jednoduché. Aby to bolo zaujímavé, archanjelom sľúbila niečo, čo samozrejme ide presne proti prísahe, ktorú zložila Hankovi. A tak je vo Finále ťahaná dvoma smermi, pričom od jej rozhodnutia závisí osud Nefilskej rasy. A jej rozhodnutie taktiež rozhodne o tom, ktorú naštvanú nebeskú rasu budú mať s Patchom za zadkom.

Tak a je to za mnou. Po štyroch rokoch sa pre mňa táto najprv dvoj, potom troj, nakoniec štvroknižná séria skončila. Teda, ak sa Becca nerozhodne napísať ĎALŠÍ diel, čo nie je až tak nemožné, však...

Pri nejakom anglickom prome tejto knihy je zvýraznená veta, ktorá hlása niečo o EPIC FINALE. Nebolo to AŽ také epické. Pravdupovediac, táto časť nebola zlá. Skazil ju asi taký sto stranový úsek niekde v strede, v ktorom bolo všetko a všetci neznesiteľné. Nora sa hrala na závisláčku a nekecalo sa o ničom inom, len o tom, že musí viesť armádu do vojny, Nefili sa musia oslobodiť od padlých, atď. Dvadsať strán by sa to zvládnuť dalo, ale sto už pre mňa predstavovalo problém. Len som sa modlila, aby sa to celé nenieslo v podobnom duchu až do konca. Našťastie, moje modlitby boli vyslyšané.

Nora to má v tejto knihe dosť komplikované. Prisahala dvom stranám a urobiť správnu vec je teraz ťažké. Ako nová vodkyňa si prešla zmenou z človeka na nefila, no oproti ostatným ma istú nevýhodu. Nie je dosť silná, rýchla... Ako osoba, ktorej teraz idú všetci po krku, to musí zmeniť a musí sa naučiť brániť. Popri náročných výcvikoch, ktoré z nej robia čoraz silnejšieho a silnejšieho Nefila, sa učí, ako sa pohybovať medzi nefilmi a padlými anjelmi. Stojí na dosť tenkom ľade, musí dávať pozor čo a kedy komu hovorí, mala by vedieť komu veriť, a hlavne musí zostať nenápadná. Nefili by neschvaľovali jej vzťah s padlým anjelom, a už vôbec by jej neprešlo, že hraje na dve strany.

Samotný názov knihy hlása niečo o Finále. Hodina slovenčiny: názov skutočne zodpovedá obsahu. Osudy Nory a Patcha sa definitívne uzavrú. Nejasné veci z predchádzajúcich dielov sa vyjasnia, a za seba hovorím, že ma niektoré veci celkom prekvapili a šokovali. Becca rozhodne má čo ponúknuť aj v tejto knihe.

Čo som milovala na týchto knihách pred štyroma rokmi, na nich milujem aj teraz. Beccin štýl. Ľahký, prehľadný, čitateľný... Jej písanie mi sadlo. No a okrem Beccinho spisovateľského umu milujem Patcha. V jeho zlých, dobrých, škaredých, romantických, erotických, akýchkoľvek chvíľkach... Becca jednoducho vytvorila postavy, pri ktorých tú chémiu medzi nimi cítim aj doma v kresle s knihou v ruke. To je fakt jedno obrovské plus tejto knihy. A nebojte sa, horúcich chvíľok bude aj tu požehnane. :)

Zľakla som sa však hneď na začiatku, pretože sa tu začal rysovať nejaký tvar, ktorý tak strašne nemám rada. Keď som videla, ako sa tam nenápadne Becca snaží vopchať ďalšiu osobu, aby dotvorila milostno-geometrický útvar, mala som chuť tej knihe urobiť škaredé veci. 

Koniec bol uspokojivý. Myslím, že až na pár vecí, ktoré nie každého potešia, to bol vytúžený koniec pre Patcha a Noru, ktorý som im tak priala. Becca vytiahla pár és z rukáva, a pripravila tak pár šokujúcich momentov pre každého, kto predtým nečítal spoilery. A najviac kvitujem to, že mala odvahu spraviť niečo, čoho sa väčšina autorov bojí. Záver sa jej skutočne vydaril, a aj keď písanie nejakých akčnejších scén veľmi nepatrí medzi jej prednosti, zvládla to celkom obstojne.

Aj keď je táto séria moja veľká srdcovka, tentokrát s ťažkým srdcom dávam také slabšie 



Ak ste zvedaví ako skončia Nora a Patch vo veľkom Finále, knihu si môžte kúpiť aj v internetovom kníhkupectve ABCknihy.sk

streda, 13. marca 2013

Recenzia: John Green - Kam zmizla Aljaška

Šestnásťročný Miles, ktorý je obyčajný v tom najobyčajnejšom slova zmysle, ak neberiete do úvahy fakt, že je posadnutý biografiami slávnych ľudí a ich poslednými slovami, sa presťahuje na internát a jeho nudný život naberá nové, neobyčajné obrátky. Vitajte v internátnej škole Culver Creek. Približne od desiatej strany budete s postavami v kuse fajčiť, chľastať, hľadať Veľké Azda a cestu z labyrintu utrpenia.

Čaro tejto knihy (pre mňa) spočíva v jej preklade, ktorý je veľmi veľmi dobrý. Ak by ste mali túto knihu v angličtine a na strane by niekto desaťkrát fuckoval a všetci okolo neho by boli bitches, nejako by ste to ani neriešili. Ak však postavy na niekoho stále iba jebú a každý druhý zbohatlík je piča, hneď to z knihy robí niečo iné.

Bež, bež, bež, kurva, bež už!“


Kam zmizla Aljaška je neskutočne reálny príbeh. Sama na internáte síce nebývam, takže fajčenie v sprche a fľašky/porno časopisy poschovávané kde sa len dá, mi veľa nehovoria, no myslím, že sa to až tak nelíši od života normálneho (trochu odviazanejšieho) tínedžera. Milesova partia v knihe nonstop fajčí, keď sa dá tak pije, nadáva, filozofuje a nenápadne plánuje čo najviac a a čo najlepšie žartíky. Hrozba vylúčenia nad nimi neustále visí, no práve to je dôvod, prečo je všetko také vzrušujúce.

Aj keď je rozprávačom príbehu Miles, nespomenúť tu samotnú Aljašku sa nedá. Aljaška Youngová je dieťa hipisáčky zavalené knihami s neskutočne komplikovanou osobnosťou. Celú knihu bude v deji prítomná, no nikto ju vlastne poriadne nepozná. Aljaška je zahalená hustým oblakom tajomstva, a nikto v skutočnosti nevie čo sa odohráva v nej samotnej. Aljaška je postava, ktorá miluje sex, dostane sa z každého problému, a fajčí preto, aby zomrela. Aljaška je postava, ktorá ovplyvňuje ľudí a dianie okolo seba, a bez ktorej by túto knihu tvorili iba bezduché stránky plné nejakých náhodne usporiadaných písmenok.

Nemôžeme milovať našich blížnych, pokiaľ sa nedozvieme, aké majú pokrivené srdcia. Nemáš rád porno?


Okrem Aljašky sú tu, samozrejme, aj iné postavy. Každá príbeh nádherne dopĺňa a žiadna z nich nie je postava, ktorá by sa objavila, povedala dve vety a znova zmizla. Pomedzi všetko ostatné John vynikajúco prepracoval aj svoje postavy tak, že každá z nich mala svoju hĺbku a svoj príbeh.

Kniha je členená na dve časti: na dni predtým a na dni potom. Pred čím a po čom... To vám nepoviem. Počas čítanie prídete s vlastnými teóriami, niektoré možno budú bližšie k pravde, niektoré budú možno úplne mimo, ale však vy sa všetko dozviete, keď sa kniha rozhodne, že je ten správny čas, aby ste sa všetko dozvedeli. Obe – aj predtým aj potom – časti sú skvelé a totálne odlišné. Greenovsky hlboké, s kopou viet, ktoré budete chcieť každému okolo vás citovať, a pomedzi to do toho človeka hypnoticky hučať: prečítaj si to, prečítaj si to, prečítaj si to...

Vieš koho ľúbiš Rambo? Ľúbiš dievča, ktoré ťa rozosmeje, ukáže ti porno a pije s tebou víno. Nie nasratú, mrzutú mrchu.“


Okomentovať túto knihu akýmikoľvek slovami je zbytočné, pretože to aj tak ani z malilinkej časti nevyjadrí to, čo je na nej také výnimočné. Kniha je o láske, priateľstve, dôvere, zrade... O tých obyčajných veciach, o ktorých John píše tak brilantne, že to z nich robí tie najneobyčajnejšie tajomstvá života. Slovami sa ani nedá poriadne vyjadriť dôvod, prečo by ste si tú knihu mali prečítať a prečo je úžasná. Jednoducho si ju prečítajte. John nepotrebuje siahodlhé knižné série na niekoľko tisíc strán, aby napísal niečo life-changing. Jemu stačí nejakých úbohých 219, na ktorých vám vyrozpráva príbeh, ktorý sa vám dostane pod kožu. Príbeh, ktorý s vami zostane a každý si z neho vezme to svoje. Verte, že v tejto knihe nie je jedno jediné slovko, ktoré by bolo v texte a nemalo by svoj osobitný význam. Okrem toho sa tu ukázalo aj to, čo som si všimla pri mojej predchádzajúcej knihe od Johna. Nech sa deje v príbehu čokoľvek, a vy prežívate akékoľvek hlboké emócie, John dokáže jednou dobre vyskladanou vetou situáciu odľahčiť a vás rozosmiať. A to z knihy robí skvelý zážitok.

Spomínala som ti už, že Jake ho má veľký ako kôň a je úžasný a zmyselný milenec?“
„Miláčik! Ježiši! Nie pred deťmi.“ 


O genialite Johna Greena ste už u mňa mali možnosť čítať. Po prečítaní Aljašky svoje slová opakujem: John Green je génius. Milujem ho, a ak niekto poznáte spôsob, ako ho dostať ku mne domov, podeľte sa.
John napísal Aljašku ešte pred tým ako napísal TFiOS, a keď som večer knihu dočítala a dostatočne upokojila svoje nadšenie, skúsila som tieto dve knihy porovnať. Nerobte to. Nedá sa to. TFiOS aj Aljaška sú majstrovské diela, a porovnávať ich by bolo rúhanie.
Jeho knihy dajú človeku veľmi veľa a sú tak trocha life-changing. Na veci sa začnete pozerať iným spôsobom. Možno vám to zostane len pár dní bezprostredne po dočítaní, a možno to zmení niečo hlboko vo vás...
Každopádne, kúpu Aljašky rozhodne neoľutujete.



Či vás už namotala biela sedmokráska na obálke alebo ja, knihu Kam zmizla Aljaška si môžete kúpiť aj na stránkach internetového kníhkupectva ABCknihy.sk A ja vám radím: urobte tak. Aljašku budete milovať.

nedeľa, 3. marca 2013

Recenzia: Jamie McGuire - Beautiful Disaster (Beautiful #1)


Hovorí vám niečo kniha The DUFF alebo film Kamarád taky rád? Myslím, že určite. Obe zobrazujú príbeh dvoch ľudí, ktorí sa ocitli uprostred vzťahu friends with benefits. V knihe Krásna katastrofa tomu nie je inak. Je tu len malý rozdiel: Abby a Travis sú skutočne len kamaráti. Kamaráti, ktorí kvôli prehratej stávke spia noc čo noc vedľa seba na jednej posteli. Vo všetkej počestnosti. Akurát im to nikto neverí.

Travis je potetovaný bitkár, ktorý si náhodnými zápasmi zarába. Plus je charizmatický, až vám je z toho zle, a školský sukničkár, ktorý spal už doslova s každou, a dennodenne je na každom kroku sprevádzaný malým, no za to veľmi snaživým zástupom dievčat, ktoré si v pravidelných krátkych intervaloch prehrabávajú vlasy - Travisova pozornosť je to, čo sa ráta.

Je teda pochopiteľné, že reči o tom, že sú s Abby len kamaráti, im nikto neverí. Travis nie je známy práve tým, že by odolala nejakej žene, obzvlášť nie, keď leží v jeho posteli. Abby je zo začiatku taká sivá myška. Pohybuje sa v okolí svojej dlhoročnej najlepšej kamarátky, ktorá zhodou okolností chodí s Travisovým bratrancom. Okrem tých dvoch jej spoločnosť robí ešte jej nenávidená spolubývajúca, a to je asi tak všetko. Pred Travisovým šarmom je varovaná, no ona si stojí za svojim. Sú len kamaráti, nikto ho nepozná tak ako ona, a nikto sa nemusí obávať toho, žeby spolu niekedy mali sex - podľa nej ju Travis nechce a ona o také problémy tiež nestojí.

No človek mieni, a pán boh mení. Chvíľu sa síce kamarátstvo predstierať dá. Dokonca aj pred sebou samým. No chémia, ktorá medzi nimi je, im to nedovolí na príliš dlhú dobu. Abby ani nevie ako a ocitá sa vo veľmi zvláštnom milostnom trojuholníku, ktorý podľa nej ani neexistuje. Abby je totiž tak trocha slepá. A možno aj hlúpa. To, čo všetci vidia od nejakej 80 strany, si ona uvedomí o dvesto strán neskôr. A povedať, že z toho zostala trocha vyplieskaná, by bolo ešte mierne.

Kniha Beautiful Disaster je dosť akčná. Stále sa v nej niečo deje, ani jedna strana tam nie je na vyplnenie priestoru, takže kniha sa číta ľahko a rýchlo. Kniha je mladá. A cítiť to z nej. Plná vzťahov, emócií, rozhodnutí a hormónov. Nechýba jej dynamika, a ani hlbšia zápletka. (Aby sa nepovedalo, že to je celé len o tom ako okolo seba dva vzdialené vesmíry krúžia.) Ale tá nebola to, čo som si na knihe zamilovala.

Bol to vzťah Travisa a Abby. Na jednej strane ste chceli aby boli spolu, pretože ani jednému z nich neprospievalo byť od seba, a potom jeden z nich spravil niečo úplne hlúpe a zrazu ste chceli, aby sa už konečne pohli z miesta a niečo so sebou spravili. Aj keby to znamenalo, že budú od sebe. Milovali ste ich, lezli vám na nervy, mali ste chuť ich prefackať, nech sa spamätajú, a potom ste sa usmievali, pretože boli proste zlatí. :D  Síce mi trošku nesedelo, aby sa z takého skazeného človeka ako bol Travis stal v priebehu pár sto stránok niekto... No iný. Lebo to bola zmena o 180°. Ale fajn, dajme tomu, že je to možné. Len ja som skeptická. A celá tá jeho zmena vyvrcholila v závere, ktorý mi prišiel trocha pritiahnutý za vlasy, a úprimne pochybujem, žeby nejaký vysokoškolák spravil len tak to, čo sa tam stalo.

Bez debaty je to kniha, ktorá mi sadla. Jej čítanie som si užila. Angličtina bola ľahká. Zhltla som ju za poobedie. Čítala sa rýchlo, príbeh vás vtiahol a nebolo možné ju zatvoriť skôr, ako ste prečítali poslednú stranu. Vyčarila úsmev na tvári, aj ustarostené vrásky. Osobne mi pripomína takú vysokoškolskú a dospelejšiu variantu knihy The Duff. A tú som ja milovala, takže mi bolo od začiatku jasné, že toto si zamilujem minimálne rovnako.

Ak máte chuť na niečo mladé a bez všakovakých fantasy príšer. Niečo o vzťahoch, dynamické a svieže, Beautiful Disaster sa vám bude páčiť. 



 a pol

Pol hviezdičky dole za ten koniec, ktorý bol síce pekný, ale hrooozne nereálny. :D

Kniha vychádza v slovenskom preklade vďaka vydavateľstvu Fortuna Libri 11.3.2013 Čo je o chvíľku. :) A Travisov pohľad na vec sa svojej knižnej podoby dočká už budúci mesiac. 

sobota, 2. marca 2013

VÝHERCA

Mesiac ubehol ako voda. Skončil január, skončil február a je tu marec.

Mesiac knihy.

Na začiatok tohto skvelého mesiaca, počas ktorého sú všade v kníhkupectvách skvelé zľavy (bez srandy, včera večer idem po meste a z výkladu veľký plagát: 30% dole! Budem musieť zájsť na návštevu. :D), idem vyhlásiť víťaza súťaže o 10 eurovú poukážku do Panta Rhei. Myslím, že teraz bude dosť využiteľná. :)

A prestávam kecať, pretože to aj tak nikoho nezaujíma, a všetci už chcú vedieť, že kto je ten šťastný.

Poukážku získava...

Evelin Kiss


Gratulujem!

Ja idem výherkyni napísať e-mail a tá ma 72 hodín na odpoveď. Inak losujem niekoho iného.