pondelok, 24. februára 2014

Recenzia: Seth Patrick- REVIVER [OŽIVOVATEĽ]

Smrť ich neumlčí. Táto ponurá veta na vás spolu s desivým okom bude hľadieť z obálky tejto knihy. Vďaka oživovateľom budú mať mŕtvi šancu sa rozlúčiť so svojimi blízkymi, zavraždení pomôžu spravodlivosti vďaka plne pravdivému vypovedaniu... Taký oživovateľ si vie prácu nájsť všelikde. Môže si voliť kariéru buď v súkromnej sfére alebo sa upíše poisťovni či súdnemu vyšetrovaniu. Oživovateľ dokáže prelomiť mlčanie mŕtvych. Po zatvorení pevných dosiek tejto knihy však v čitateľovi nastane iná situácia - nič a nikto nebude schopný umlčať myšlienky, ktoré vám dlho nedajú pokoja.

Je až neuveriteľné, že takto komplexne spracovaný príbeh môže niekto pokladať za svoj debut. Zviditeľniť svoje meno na knižnom trhu práve touto knihou je rozhodne úspech, ktorý si na konto nemôže pripísať každý. Angličanovi nesúcemu meno Seth Patrick sa to však podarilo. Kniha si získala mnoho fanúšikov ešte pred svojim oficiálnym vydaním v zahraničí a myslím si, že u nás si svojich nadšencov tiež nájde veľmi ľahko. Minimálne mňa si rozhodne získala.

Úvodné kapitoly sú tak akurát zmätené, aby človeka nútili listovať ďalej a ďalej. Hneď na úvod tu máme striedanie pohľadov, to je však v tomto prípade iba jednorázová záležitosť, ktorú tam autor musel vopchať, aby mal z kadiaľ ťahať tie komplikované nitky, ktoré asi v polovici spôsobia to, že vám padne sánka a až do konca vám budú strany horieť pod prstami. Toto je totiž tiež jedna z tých kníh, kde sa všetko deje na prvý pohľad náhodne, len aby sa niečo dialo a potom zistíte, že je to od začiatku premyslené do posledných detailov tak, aby vás to v závere nechalo pološialených kričať o pokračovanie.

Aj napriek tomu, že kniha má asi tak tri dejové línie, nemusíte sa obávať veľkého množstva postáv a neprehľadnosti deja. Možno sa párkrát stane, že vám niektoré scény prídu umelo prilepené do príbehu, o pár desiatok strán neskôr však zistíte, že to vôbec umelo dolepené nebolo, a tak ako všetko ostatné v tejto knihe, to s niečím súvisí. Aby som to polopatisticky zhrnula - čaká vás veľa tajomstiev, pátrania, odhaľovania a neúrekom napätia s minimom postáv, pri ktorých si nikdy nebudete istí, ktorá je na akej strane a ktorá strana je vlastne tá dobrá. Každá postava, ktorú do príbehu autor zakomponoval je osobnosťou. Každá postava má vlastné pohnútky, vedľajšie úmysly, šokujúce zámery a minulosť pochybnú svojim vlastným spôsobom. To môže spôsobiť to, čo sa stalo aj v mojom prípade - sympatickí mi boli všetci. Tí dobrí, tí zlí, vrahovia či svätci... Konanie každého jedného protagonistu bude skôr či neskôr vysvetlené a veľmi ľahko porozumiete prečo ten a ten spravil to a to. Autor tu krásne poukázal na to, že nič nie je čiernobiele a verte mi, orientovať sa v týchto odtieňoch sivej bude pomerne komplikované a schizofrenické. 

Najväčšie prekvapenie však na čitateľa čaká v poslednej tretine, kedy autor troma vetami zmení celý žáner tejto knihy. Očakávané? Absolútne nie. Bola to taká pomerne veľká čitateľská facka, po ktorej som ostala totálne zmätená, lebo k napínavej krimi, detektívno, hororovo, sci-fi tematike pribudlo niečo z úplne iného súdka. Bolo to jednoznačne prekvapivé a poslalo to príbeh do iných knižných vôd, no ja som sa až do konca nevedela zbaviť pocitu, že to bol krok vedľa. Aj napriek tomu z toho autor vypracoval neuveriteľný cliffhanger, ktorý nechá čitateľa pološialeného.

Ak by som to mala nejako zhrnúť, Oživovateľ skôr príjemne prekvapí ako sklame.V prípade, že vás anotácia čo i len kúsok zaujala a podobnými knihami málokedy pohrdnete, určite by som do tohto príbehu šla. Moje čitateľské srdce si veľmi rýchlo a veľmi ľahko získala a nebyť toho záveru, bolo by to ešte lepšie. Nič to však nemení na fakt, že som si zamilovala každé jedno písmenko, s ktorým na mňa autor vyskočil a po epilógu sa neviem dočkať pokračovania, pretože toto bude ešte určite veľmi zaujímavé.



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu IKAR. Ak sa zaujímate o to, ako sa osud pohral s hlavnými postavami tejto knihy, vaše ďalšie kliky by mali viesť na túto adresu

utorok, 18. februára 2014

Recenzia: Lisa McMannová - Prekliate mesto

Cryer's Cross je mestečko, kde sa takmer nič nedeje... až do chvíle, keď sa bez stopy stratí jedna študentka miestnej školy. Kendall Fletcherová sa s ňou príliš nepoznala, ale keď zmizne aj jej najlepší kamarát Niko a Kendall začne počuť jeho hlas, má strach, či náhodou nezošalela. V mestečku Cryer's Cross sa deje niečo neprirodzené a Kendall musí odhaliť dlho skrývané tajomstvá jeho obyvateľov...

Máte chuť na mrazivý, dynamický príbeh s hororovými prvkami, sympatickou dĺžkou a desivými tajomstvami? Odškrtnuté.

Originálny nápad? Máte ho mať. 

A tam to celé skončí. Príbeh, ktorý má potenciál dostať sa čitateľovi pod kožu, zanechať hlboký dojem a možno vyvolať aj nejaké tie ihličky strachu, totiž celý stroskotá na spracovaní. Spracovaní, ktoré je jedným slovom zlé. Hlavnou postavou, štýlom písania, prostredím príbehu počínajúc a klišoidným, predvídateľným milostným vzťahom končiac. 

Možno budú moje nasledujúce slová kruté, ale vzhľadom na početné pozitívne recenzie som čakala čosi lepšie. Dostala som tenučkú knihu, ktorej koniec bol každou otočenou stránkou viac a viac vzdialený. Keď sa to nezlepšovalo ani 60 strán pred koncom, začalo ma chytať pravé čitateľské zúfalstvo a jediné, čo katastrofálny dojem z tejto knihy zachraňovalo, bol "vzťah" hlavnej hrdinky a novo prišlého chlapca, ktorý bol tajomný, zlý, iný... A pokojne si predstavte iné prívlastky, ktoré vás v súvislosti s temnými hot guymi v priemernej YA knihe napadnú. Celý ich vzťah bol totálne umelý, absolútne sa nevyvíjal, nepriťahovalo ich k sebe absolútne nič a dali sa dokopy len z vôle autorky, ktorá tam potrebovala vopchať nejakú milostnú linku na "zdramatazovanie" (a aby mal ísť kto zachraňovať hlavnej hrdinke prdel). Takže áno, bolo to horšie ako zlé, ale viete čo? Bolo to to jediné, čo som si v tejto knihe dokázala vychutnať. Prekukla som ich už hneď na začiatku a každému bude jasné, akou cestou sa tieto hrdličky budú uberať, ale účelovo a vhodne to zahralo na moju "upišťanú" dievčenskú dušu a so zavretím oboch očí som bola ochotná to zhltnúť aj s navijakom. A keďže nič iné sa tam, až do istého momentu, pozitívne hodnotiť nedalo, zhltla som to veľmi ochotne, len aby som sa aspoň nejako dostala na koniec.

To, akým spôsobom sa nakoniec táto kniha vyvŕbila ma mrzí, pretože má potenciál. Potenciál, ktorý je ako-tak využitý až v úplnom závere. Aby ste ma nechápali zle, táto kniha sa strašne snaží. Snaží sa byť tajomná, temná, strašidelná, okorenené romantikou, záhadou a nervy drásajúcou akciou v závere. Problém je ten, že sa len snaží. (Tak ako sa ja snažím napísať túto recenziu ako tak stráviteľne.) A je to nesmierne márna snaha. Nechcem to všetko hádzať na utorku, pretože jej séria V zajatí snov mala úspech aj u nás a mne sa tiež zapáčila, ale toto bola trefa vedľa. Čo túto knihu podľa môjho názoru zabilo je hlavná hrdinka. Čítať totiž príbeh z jej pohľadu bolo... zlé. Život v malom mestečku sa na nej podpísal a medzi jej denné starosti patrila škola a staranie sa o farmu. Čo by mohlo byť zaujímavé a iné, ale nebolo. Nebolo preto, lebo Kendall  bola strašná malomeštianka. Úzkoprsá, plná predsudkov, bez vlastného názoru... A kameň úrazu je zjavný - ak vám v hocijakej knihe nesadne hlavný hrdina, už len máločo to dokáže zachrániť. V tejto knihe mi hlavná hrdinka nesadla a bohužiaľ to nezachránilo nič.

Aby som však len nekritizovala - dejová linka za to stojí. Hlavný milostný interest za to stojí - aj keď si prešiel kompletnou zmenou osobnosti z arogantného sukničkára na krotkého frajera. Záver je tip top. A záhada vám nedá pokoja, kým sa úspešne nedolistujete na úplný záver, pretože autorka skutočne necháva čitateľa v napätí a nevedomosti až do tej poslednej strany.

Moje hodnotenie a sklamanie z tejto knihy ma mrzí o to viac, že Cryer´s Cross, alebo v slovenskom znení Prekliate mesto, bola jedna z vôbec prvých kníh, ktoré putovali do môjho to-read listu na GoodReads v dobe, kedy som si svoj účet pred troma rokmi zakladala a ja som sa na ňu neskutočne tešila. Ak teda hľadáte nervy drásajúci horor, pri ktorom si budete obhrýzať nechty, radšej choďte hľadať "o dům dál". Oddychovka na jeden večer? Nenáročný príbeh, ktorý môžte pokojne nechať preletieť popri vás bez nejakej väčšej nutnosti zapojiť šedú kôru mozgovú? Ste na správnej adrese.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment. V čom je Cryer´s Cross prekliaty môžte úspešne zistiť na tejto adrese.

štvrtok, 13. februára 2014

Recenzia: Michelle Hodkin - Kto je Mara Dyerová?

Dlho očakávané pokračovanie knihy Čo sa stalo Mare Dyerovej sa už dostalo aj na slovenský knižný trh a my fanúšikovia tak možno konečne zistíme ktože to tá Mara vlastne je. 

Alebo nie?

Sympatické modro-sivé pokračovanie prináša vylepšený obal (žiadne packy!), komplikovanie už aj tak dosť poprepletanej zápletky, šialenstvo doslova na každej strane a čerešničkou bude neuveriteľný cliffhanger, ktorý nenechá nikoho kľudného. Michelle Hodkin vytiahla všetok svoj spisovateľský um a znova prináša knihu, o ktorej je ťažké si niečo myslieť - po jej dočítaní totiž nebudete vedieť kto poriadne ste.

Mara sa zas a znova prebúdza v nemocnici a ani netuší, že najbližšie mesiace bude jej domovom ústav plný bláznov. Či je bláznom aj ona sama je otázka, na ktorú odpoveď nenájdete. A v tejto knihe už tobôž nie. Halucinácie z prvej knihy vystriedajú zvláštne sny, pocit prenasledovania a pochybovanie o všetkom okolo. Kniha vás vcucne, ani nebudete vedieť ako. Rodinné tajomstvá bude striedať strach, klamanie a neprestajný pocit, ktorý vám nedá pokoja - a síce, skutočne všetkým preplo a všetko je realita? Alebo je to celé inak? A čo sa v skutočnosti vlastne deje?

Musím uznať, že autorka je majsterka v zahrávaní sa s čitateľom. To čo stvárala v tejto knihe je čosi neskutočné. Nedá sa tu čakať absolútne nič. Jeden z dôvodov je ten, že si ani nedokážete nejako vyvdedukovať, čo by tak mohlo prísť, no a ten druhý, že aj keď si niečo náhodou predsa len predstavíte, určite to bude niečo úplne mimo. A človeka to po pár takých pokusoch prestane baviť.

Nedá mi nespomenúť môj najobľúbenejší aspekt knihy. A to samotnú Maru s Noahom. Síce ich vzťah aj naďalej zostáva skôr na platonickej úrovni a dočkáme sa iba jedného bozku, takže nič divoké, no aj napriek tomu si ich človek zamiluje. Sú dvojicou skutočne na pohľadanie a jeden z najoriginálnejších a najsympatickejších párov YA, ktorému som neskutočne držala prsty. Či ich čaká vytúžený happy end si však už musíte prečítať sami.

Druhé pokračovanie teda zdvihlo kvalitu tejto série na úplne iný level. Okrem hlavnej zápletky, ktorú vlastne doteraz neviem presne identifikovať, na vás čaká aj pár tých vedľajších, no ani tie nijako nezaostávajú a pohodovo držia trend. Pridajte k tomu akciu a atmosféru knihy, ktorá je mimochodom tiež špecifická - nie každý deň sa hrdinka YA počinu ocitne na psychiatrickej klinike. Tam to aj celé vyvrcholí a nechá vás zízať na knihu v nemom úžase. Skutočne to autorka všetko myslí vážne? 

Nuž, to je ďalšia z otázok, na ktoré sa odpoveď nebude hľadať ľahko. Na pokračovanie si počkáme ešte nejaký ten mesiac. A ostáva nám iba hádať akým smerom sa to celé bude uberať. Ja si to netrúfam odhadnúť.




Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Ak si stále naivne myslíte, že by ste sa v tejto knihe dozvedeli, kto to tá Mara je, prvým krokom je knihu si zaobstarať, a to môžete aj na tomto linku

pondelok, 10. februára 2014

Recenzia: Moira Young - Pustina

Putovanie. Hľadanie. Milostný štvorec. Hľadanie. Neistota. Putovanie. ... a neznesiteľná  hlavná hrdinka. 

Inými slovami? Ani tomuto pokračovaniu sa nevyhol syndróm druhých kníh sľubne rozbehnutých trilógií. Prečo? 328 strán tejto knihy sa mohlo úspešne poškrtať. Zostalo by pár podstatných kapitol a hurá na pokračovanie. Koho zaujímajú omáčky? Nikoho? Smola, v tejto knihe sa im nevyhnete.

Možno som začala trocha ofenzívne, no Krvavá cesta poskytla nový príbeh, ktorý bol zaujímavý. Pustina to celé poslala do teplých krajín. A to ma - ako vášnivého čitateľa - pochopiteľne štve. 

Saba - hlavná hrdinka - mi neprirástla k srdcu ani v prvej časti. Dokonca by som povedala, že patrí medzi tých pár hrdiniek, ktoré bytostne nemusím. Druhé pokračovanie v jej charaktere neprinieslo žiadnu zmenu, len sa stala ešte viac ufňukanou, ešte viac nerozhodnou, ešte viac neznesiteľnou. A zaplietla sa do milostného útvaru, ktorý má až štyri strany, keby boli tri náhodou málo... 

Na konci prvej časti sa Jack náhle zo Sabinho života vyparil, no oni sa dohodli, že sa úspešne strednú na mysticky dokonalom mieste - Veľká voda. A tak obaja putujú a putujú... A potom sa to celé zvrtne. A zatiaľ čo Jack už neputuje, Saba svoje túlavé topánky nezaprie a putuje ďalej. Celá kniha nám teda poskytne young-adult cestopis neznámou dystopickou krajinou. No nie je to až tak zlé... Kto vydrží až do konca, čaká ho pár zvratov, odhalení, akcie a... milostný štvorec! No a čo, že hlavní zamilovaní protagonisti majú srdcekámen, ktorí ich vždy zaručene zavedie k ich srdcu šampiónovi. No a čo! Stále je tu predsa kopa iných zaujímavých, príťažlivých bad boyov, ktorí stoja za pozornosť ženského (teda Sabinho) očka (a nielen toho očka, že...)

Aby som len nekritizovala,aj keď hlavná hrdinka za veľa nestojí a jej rozhodnutia sú nelogické, sebecké, no proste úplne odveci, hlavný bad boy to celé zachraňuje. DeMalo je síce patetický tyran, ktorý to v hlave nemá všetko ok, ale aspoň je zaujímavý. Nepredvídateľný. Iný. A hlavne sa po jeho príchode príbeh po takmer 300 stranách posunie! A začne gradovať. 

Čím sa dostávam k záveru tejto knihy. Tip top! Malá patetická chvíľka sa nevyhla ani jemu, no oproti zvyšku knihy, v ktorom boli zaujímavé tak akurát Jackove časti, to malo spád a akciu. Za najväčšie plus, ktoré by sa zároveň dalo označiť za mínus, je neistota, ktorá sa nestráca celú knihu. Skúsený čítateľ síce všetko ľahko prekukne, no príbehu to dodá pár konfliktov (aj vnútorných). 

Autorka sa snažila do príbehu dať aj iný pohľad. Aby to stále nebolo len o tom istom, Sabe začína asi trocha prepínať - niečo na štýl jej otca. To bola tak sľubná vedľajšia linka! Tak sľubná! Knihu to ozvláštňovalo, bolo to príjemné vytrhnutie z nekonečje púšte putovania Pustinou. Škoda len, že v istom momente sa to úplne nenápadne vytratilo. A tak, zatiaľ čo prvú polovicu Saba chránila aj svoj zdravý rozum, v druhej sa jej halucinácie záhadne vyparili a bola znova úplne v pohode. A tam to znova upadlo do monotónnej roviny. 

Suma sumárum -  oproti prvej časti mierne sklamanie. Tú priemernú laťku, ktorú nastavila prvá kniha, síce Pustina neprekonala, no na strane druhej zas ani o toľko horšia nebola. A, podobne ako napríklad Som roztrieštená, aj tejto knihe by len a len prospelo, keby bola rozprávaná z pohľadu niekoho iného. Príbeh totiž nie je zlý. Je vystavaný dobre, opisy sú zaujímavé, situácia okolo "nového poriadku" tiež nie je najhoršia, no to celé je zatienené Sabou, ktorá rieši len svojho Jacka. A tomu ostatnému sa až tak veľa priestoru nedostáva. Čo je veľmi veľká škoda. 

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.  

sobota, 1. februára 2014

Michael Grant a jeho geniálne šialenstvo s názvom BZRK

Noah a Sadie neprežívajú práve najlepšie obdobie. Ich realitou sa stal pomätený brat zatvorený na psychiatrii a mŕtva rodina. Nepoznajú sa. Nevedia o sebe nič. Nevedia, že ich životy sa zmenia natoľko, že ich od šialenstva bude celý čas deliť len veľmi málo. 

Bežný smrteľník ani len netuší, že v "makre" sa šialení ľudia rozhodli robiť šialené veci. Bežný smrteľník ani len netuší, že všetko podstatné, čo riadi svet, je možné zmeniť s mikroskopickým párom "biotov" - stačí sa vedieť hrabať v ľudskom mozgu.

Bežnými smrteľníkmi boli aj Noah a Sadie. Až kým... Kým ich nenaverbovali k skupine, ktorá má šialeným ľuďom brániť robiť šialené veci v ľudských mozgoch.

Okolo zúri vojna. Všade. Dole. V ľudskom tele. Na mikro úrovni. Vojna, ktorá mení svet tu hore. V makre.



Šialenstvo? 

Ani netušíte aké... 

Zabudnite na všetko, čo ste si doteraz o literatúre pre mladých mysleli. Zabudnite na všetky klišé, obohraný dej a nezaujímavé zápletky. Všetky predsudky pustite z hlavy, a s poriadnou dávkou zvedavosti otvorte čierne dosky, ktoré v sebe skrývajú najoriginálnejší príbeh, aký sa mi v poslednej dobe dostal do rúk. 

Začínam až príliš pozitívne? No... Veľa kritiky v nasledujúcich riadkoch nenájdete, pretože Grantov "nano" svet ma na pár dní úplne pohltil a stal sa mojou súkromnou dávkou drogy. 

Bioti, nanoboti, dole, hore, mikro, makro, cukač...Chaos. Tieto knihy sú stelesnením chaosu. Chaosu tak geniálneho, že ho nebudete vedieť pustiť z rúk. Že sa chvíľami stratíte a bude trvať, kým sa zorientujete? Nevadí, práve naopak. V tomto prípade je to pozitívum - upevní to pocit, ktorý sa autor snažil v čitateľovi vyvolať. 

Miachel Grant v tejto sérii rozohral geniálnu hru. Hru, ktorej nechýba absolútne nič. Všetky potenciálne chyby, ktoré by vám inde vadili, sa tu stali plusom. Že miestami neviete čo sa deje v realite a čo na mikroskopickej úrovni? Nevadí. Popreplietané je to tak kvalitne, že výsledný efekt vám vezme slová z úst. 

Aj keď bol začiatok trocha zmätený, čo mohlo dosť odrádzať, postupne sa to začalo vyjasňovať. Špecifický štýl písania mohol byť tiež zo začiatku trocha problém, no keď si naň človek zvykol, išlo to jedna radosť. A zápletka? Tá je v podstate úplne jednoduchá. Spoločnosť o tom síce ešte nevie, no svetu vládne nová technológia. A sú tu dve skupiny, ktoré túto technológiu ovládajú... Tí zlí a tí dobrí. Aj napriek tomu to však nie je čierno-biele. Zlí majú peknú myšlienku, len zvrátenú realizáciu. A dobrí? Dobrí chcú za každú cenu zastaviť tých zlých... A sami pri tom páchajú ohavnosti. Dobro vs. zlo. Zlo vs. dobro.V jednoduchosti je krása. A keď je tá jednoduchosť kvalitne podaná? Na  začiatku síce veľmi ľahko prídete na to, kto ku komu patrí, no je to skutočne tak? Sú motívy prezentované verejne skutočne aj motívmi reálnymi? Sú na prvý pohľad jednoznačný psychopati skutočne psychopatmi? V tejto knihe nikdy nie je nič také ako sa zdá. Príbeh graduje každou stranou až sa vám tají dych. Akcia, šialenstvo, hlboké myšlienky - nádherné myšlienky - týmto všetkým sú naplnené stránky týchto kníh. 

Knihy však nie sú pre každého. Ich nekonvenčnosť a nový pohľad, ktorý prinúti každého čitateľa premýšľať o tom, čo v skutočnosti tvorí "nás" nami, nemusí vyhovovať každému. Je to celkom náročné čítanie -  a nie len na pozornosť, aj keď to bezpochyby tiež. Prinúti vás zamyslieť sa. Na chvíľu sa zastaviť a dumať o vecicah, nad ktorými by ste normálne nehĺbali. 

Medzi šialenstvom a genialitou je zvyčajne veľmi tenká hranica. A táto hranica sa v tejto knihe stráca. Pretože tieto knihy boli geniálne. Možno preháňam, ale skutočnosťou zostáva, že na mňa urobili neskutočný dojem a ešte dlho nad nimi budem rozmýšľať (a tešiť sa  na záverečnú časť). Boli však aj šialené. Veľakrát som sa pozastavila a rozmýšľala, že toto napísal buď totálny šialenec alebo génius. Najskôr oboje. 

Ak ste z riadkov vyššie nepochopili, že sa mi knihy páčili tak to zjednoduchším - boli úžasné. Odporúčam všetkými desiatimi. Aj keby sa vám páčiť nemali - dajte im šancu. Na niečo podobné sa nenaráža každý deň. Je to výnimočné. Je to originálne. Je to iné. Je to kvalitné. A v poslednom rade to je šialené. A to je pre moju čitateľskú dušu viac ako polovica úspechu, ak sa mi má kniha páčiť. 

Za poskytnutie recenzných výtlačkov nakoniec ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.