utorok, 27. mája 2014

Recenzia: Veronica Roth - Experiment

Posledná časť slávnej série Veronicy Roth je už nejaký ten týždeň dostupná každému fanúšikovi a zvedavcovi a teraz, keď mi polovica maturitno-prijímačkových stresov odpadla, som túto knihu úspešne dorazila aj ja. Pretým než vôbec začnem však chcem dopredu povedať, že toto bude kúsok iná recenzia, chcem sa totiž na knihu pozrieť nie len ako na 347 stranové dielo, ktoré autorka vyprodukovala tentokrát, ale keďže je to zároveň záverečná časť príbehu, kde je frakcia viac než krv, rada by som pár riadkov napísala aj o tom, či je to skutočne tá pravá bodka, ktorá by fanúšikov nechala s pokojnou dušou a zmiešanými pocitmi, že ďalšia séria našla svoj koniec.

Úprimne, Rezistenciu si až tak nepamätám. Narozdiel od Divergencie, ktorá mi zobrala všetok vietor z plachiet, Rezistencia si ma získala len svojimi poslednými vetami. Myslím si, že všetci si veľmi dobre pamätajú, koľko otáznikov odhalila Rezistencia. Vyzeralo to tak, že sa moja čitateľská duša, ktorá žerie akékoľvek politické nitky a vždy sa zaujíma prečo knižná spoločnosť vyzerá tak, ako vyzerá a ako sa to tam všetko zomlelo, bude konečne raz spokojná a Veronica splní moje nesplnené čitateľské želania. A stalo sa. Čo skutočne autorke ohľadom Experimentu kvitujem je fakt, že systém svojho sveta má do detailov premyslený a je to skutočne niečo, čo tu ešte nebolo. Aj napriek tomu, že na rozdiel od predošlých častí je tu v priebehu knihy akcie pomenej, čiastočne to vyváži fakt, že sa na každej strane dozvedáme nové a nové informácie a stretávame sa s čím ďalej tým komplikovanejšími morálnymi otázkami, nad ktorými je celkom k veci sa pozastaviť.

Nič to však nemení na tom, že to pravé orechové na čitateľa čaká až v závere, ktorý potvrdí, že aj Veronica je autorkou, čo má gule a nebojí sa spraviť, čo si zmyslí. Na jednej strane si fanúšikovia takýto koniec nezaslúžili, na strane druhej to bolo to najgeniálnejšie, čo mohla autorka vymyslieť. Čo sa v priebehu celých troch kníh nemení, je schopnosť knihy prinútiť vás otáčať stránky bez väčšej námahy. Aj keď v porovnaní s predošlými časťami tu je podstatne viac opisov, čo nemusí každému vyhovovať a nie je odveci sa na to pripraviť, pretože ja sama - človek, ktorý nikdy žiadnu časť knihy nepreskočil - som sem tam mrkla očami o pár riadkov nižšie, či sa mi opis nekonečne dlhej chodby skutočne bude na niečo aj hodiť...

Čo sa mi neskutočne páčilo bol Trisin vzťah s Calebom. Nie raz mi vohnal slzy do očí a skoro stále som rozmýšľala, čo by som robila, keby mi niečo také urobil vlastný brat. Tris mu to rozhodne neuľahčovala, no dočkalo sa im prekvapivého rozuzlenia, nad ktorým som ešte dlho rozmýšľala. Čo sa týka Tris a Tobiasa... Bolo to ich štandardné raz hore, raz dole. Všeobecne za veľké plus pokladám "vzťahovú" stránku knihy, pretože s tou si autorka poradila perfektne. Je tu všetko od society drama, family drama, love drama... To aby ste sa nenudili, dostane sa vám z každého dosť. A nie je to odfláknuté.

Nakoniec len musím trpko skonštatovať, že ďalšia z mojich obľúbených sérií došla k svojmu koncu. Prekvapivému koncu? Rozhodne. Neočakávanému? To tiež. Možnože vám zlomí srdce, no v podstate mu nie je čo vytknúť, lebo je to ten pravý horkosladký záver, na ktorý ešte budete spomínať. Aj keď v mojich očiach žiadne z kníh neprekonala prvú časť, užila som si všetky a táto trilógia bude stále mojou malou srdcovkou. Predsa len - milujem dystópie, a táto je skutočne vydarená!


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Experiment si zakúpite aj na ich internetových stránkach, a to na tejto adrese. 

sobota, 24. mája 2014

Také polovičné vstatie z mŕtvych

Zmaturované, na výšku prijaté... AKA prázdniny začali a môžem čítať tú kopu na nočnom stolíku!

Alebo žeby???

Nie nie, maturity som síce dotiahla do úspešného konca s čistými jednotkami (kocka, kocka, kockaaaa, pfuj na mňa), ale já nekončím, já jedu dááááál... Ak to prežijem.

Maturity síce boli formalitami, no tie sa dali zvládnuť aj cez akademický, takže rozhodne nie sú dôvodom tejto mojej hriešnej blogovej neaktivity... Dôvodom sú prijímačky, ktoré mám úspešne za sebou. Kameň zo srdca spadol neskutočne veľký, pretože som nemala ani jednu jedinú poistku, takže všetky moje školy závisia od prijímačok... No, nebolo mi všetko jedno, ale dostala som sa na úžasný odbor v Brne, umiestnila som sa stokrát lepšie ako som čakala, a hej, teraz prichádza chvíľa, kedy sa idem chvastať, lebo som skončila 14. z nejakých 500 ľudí, čo osobne považujem za obrovský úspech. To však ale nič neznamená, lebo ešte 4 prijímačky sú predomnou a to na medicínu, čo nebude až taká sranda, takže ďalšie tri týždne, ktoré mi ešte zvýšili, idem venovať fyzike a fyzike a fyzike a testovniciam a pomedzi to aj biole, chémiii a sem tam nejakej knihe... 

A nemôžem zabudnúť na seriály, ktoré musím podoháňať. Momentálne fičím na SUITS, ostatné šli bokom,
ale na ne sa tiež nájde chvíľka. Prioritou však aj naďalej ostáva učenie... Už mi síce všetko lezie von ušami, ale potrebujem už vydržať len tri týždne, takže sadám na riť a pokračujem v tom nekonečnom drvení sa tých hlúpostí... Najprv však musím odstrániť ten bordel v izbe, lebo to tam doslova vyzerá, akoby tam spadla bomba. Všade samé papiere, zakladače, euroobaly, zvýrazňovače všetkých farieb dúhy... No proste... Akademický. Takže to treba dať kúsok do poriadku, nech sa môžem s čistou hlavou venovať tomu, čomu mám.

Potom príde definitívny koniec, ja sadnem do lietadla s kamarátkou a smer Dublin na celé tri mesiace. Letenky už sú vo vačku, čaká sa už len na to, aby som išla zahviezdiť na prijímačky... 

Čo sa blogu týka, tak v najbližších dňoch určite pribudne chvastačka a recenzia minimálne na Experiment, ktorý, pravdupovediac, zatiaľ až tak nežeriem, neviem prečo... Uvidíme keď dočítame. V každom prípade potrebujem urýchlene znížiť tú hromadu kníh, ktorá sa na mňa veľmi vyčítavo škerí už dva mesiace...

Všetkým úspešným maturantom gratulujem a ak vás to ešte len čaká... Môžte byť pokojní, fakt je to len formalita... Nervom sa nevyhnete, ale keď bude po tom, tak zistíte, že je to vlastne celé jedna veľká fraška... 

See ya! ;)