streda, 23. júla 2014

Recenzia: Jaime Reed - Magická príťažlivosť

Mysleli ste si, že rozumiete, čo je to osudová príťažlivosť? Mali ste pocit, že prežívate tak spaľujúcu lásku, že z vás doslova vysáva život? Tieto metafory, ktoré niektorí šťastne či menej šťstne zamilovaní ľudi tak radi vypúšťajú z úst, autorka tejto knihy zmenila na doslovné situácie, pridala trochu tých povinných obekcávačiek, zoznamovačiek a nepotrebných informácií o kúpe nového auta či neznesiteľných nevlastných súrodencoch a tramtadadá - prvá kniha z brusu novej série o nebezpečných tvoroch je na svete.

Paranormálno fičí a zakázaná láska predáva, povedala si autorka a vykradla Súmrak. Asi zrejme takto nejako sa na pulty kníhkupectiev a do mojich rúk dostala táto... Kniha. 


Caleb je nebezpečný, Samara je obyčajná. On má tajomstvo a ona žiaden pud sebazáchovy. A protiklady sa predsa priťahujú! Znie to povedome? Neľakajte sa však hneď zo začiatku. Námet a tematiku autorka síce netrafila úplne ideálne, no čo ukrátila tu, pridala na jedinečnom štýle. Ak vezmem v úvahu, že toto je atuorkina prvotina, tak je to spracované dosť kvalitne. Nechýba tu humor, akcia, tajomstvá a čo je hlavné - úplne presne vystihla dávkovaie všetkého, čo sa v knihe dávkovať dá. Tým pádom nenastane situácia, že by ste sa pri knihe nudili. A nemôžem opomenúť záverečné strany, ktoré veľmi dobre vedia čo robia, a síce - navnadia vás na pokračovanie celkom úspešne. Ľudská zvedavosť je vec strašne silná a presne na ňu autorka v závere vsadila všetko - čo bolo to nalepšie, čo mohla urobiť, lebo to celú knihu v očiach čitateľa zdvihlo na oveľa vyššiu priečku, akoby si táto kniha reálne zaslúžila. Rozhodne to nie je záver, ktorý by vo vás nastolil náladu na zatváranie sa do tmavej pivnice, kde by ste v tichosti prečkali dobu do ďalšej časti, no istý zvedavý hlások vám pokoja nedá. 

Aj napriek všetkému, čo sa do tejto knihy autorka snažila vopchať, aby to odlíšila od slávno-neslávne legendárnej ságe Twilight, veľmi sa jej to nepodarilo a akýkoľvek čitateľ to veľmi rýchlo prekukne po prvýh vetách. A to je zle. Zle, zle, zle a ešte raz zle.

Suma sumárum tu máme knihu, ktorá sa samopričinením zahrabala do najhblších zákutí šedého priemeru a ani záver to nenapraví dostatočne na to, aby ste na ďalšiu časť čakali s ohryzenými nechtami. V podstate táto kniha neurazí a je ideálnym adeptom na večer, ktorý proste len potrebujete nejako stráviť a po ruke nemáte nič lepšie.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment. Knihu si môžete zakúpiť aj na ich internetových stránkach, a to na tomto linku

štvrtok, 3. júla 2014

Quick catch-up

Leto sa začalo, stresy mi opadli, školy mi nevyšli a počasie za oknom tu vyzerá všelijak, len nie letne. Zas a znova som totiž v Írsku, kde bolo včera bezkonkurenčných 25 stupňov, no dneska je to opäť štandardných 15, aby sme nevyšli z cviku.

Dlho predlho som sa neozvala, vôbec by som sa nečudovala, keby ste si začali myslieť, že som niekde mŕtva, ale nie som. Aj keď som k tomu nemala ďaleko. Asi ste za tento šialený rok zaregistrovali, že som maturovala a prijímačkovala a iné crazy a úplne nepotrebné veci. Nepotrebné preto, že matura mi bola na dve veci a prijímačky v podstate tiež. Nejdem tu vyplakávať alebo niečo podobné, lebo to som si už odkrútila, ale faktom zostáva, že ešte stále sa mi zdvihne žlč, keď pomyslím na to, že mi moja one and only dream school ušla o tri body. Tri skurvené body! No ale nevadí, ideme ďalej. A momentálne okrem toho, že čakám z ktorej roboty sa mi ozvú, lebo už mi tu pomaly, ale isto odchádzajú peniaze a trebalo by nejaké, tak sa snažím rozhodnúť, kde vlastne idem do školy. Rozhodujem sa medzi biológiou na Karlovke a genetikou na Masaryčke. A úprimne, mám na rozhodnutie dva týždne a absolútne netuším, kde mám ísť, kde chcem ísť, čo bude lepšie atď. Takže to ešte bude zaujímavé, lebo čas sa mi kráti strašne rýchlo. :D Najhoršie je, že mi to v podstate môže byť jedno, lebo ja som sprostá hlava, ktorá tú pridrbanú medinu bude o rok s dosť veľkou pravdepodobnosťou skúšať znova, no ale aj tak... Chcem si vybrať čo najlepšiu školu.

No, ale dosť o škole, pretože prázdniny už na dvere klopať prestali a vtrhli do každej študentskej duše plnou silou. Takže... Moje plány na leto sú jednoduché... Flákať sa po Dublie, čítať, chodiť do roboty a keď sa niekedy v auguste vrátim, tak poriadne zapiť moju 18, zohnať si ubytko v Brne/Prahe a stihnúť ešte nejaké kúpalisko alebo niečo podobné.

Keďže som za posledného pol roka zanedbávala všetko okrem školy (čo mi bolo v konečnom dôsledku na hovno, no ale fajn), tak musím teraz podoháňať resty. Resty hlavne v podobe recenzií, keďže mám na stolíku ešte dva neprečítané recenzné výtlačky a dve knihy, ktoré už prečítané sú, no recenzie sa ešte nedočkali. Tiež by som vám rada predstavila nový blog (a nový znamená nový v zmysle dva dni na svetle sveta :D), ktorý sme založili spolu s kamoškou. Zatiaľ je tam jeden článok, ale postupne to budeme rozbiehať. Pôvodne som myslela, že týmto blogom by som toto svoje najmilovanejšie bábo odbremenila od tých mojich random žvástov, ale potom som sa nad tým zamyslela a došla som k tomu, že nebudem zbytočne meniť niečo, čo mi funguje. Anyway, novinky z nášho pobytu v Írsku budú hlavne tam, takže ak by to niekoho zaujímalo, je vítaný. Stačí sa prekliknúť tu.

Myslím, že pre dnešok je to všetko. Ste cca zorietovaní, že čo sa so mnou za posledné mesiace dialo, no hlavné je, že sa vraciam späť ku knihám... Hurá! Mesačnú chvastakču za posledného pol roka tak skoro nenafotím, nakoľko tu tie knihy nemám, no aj keby som mala, celý náš byt, hlavne moja izba, vyzerá ako po výbuchu a ja z fotiek, ktoré mi mamka poslala, radšej ani nechcem vedieť, kde sú moje knihy... Mojim odchodom na výšku si totiž s bratom vymeníme izby, takže to tam teraz celé vyzerá... Ako keď prerábate byt. No bordel. :D

A teraz je to už skutočne všetko. Ak máte čokoľvek na srdci, šup to do komentára. Som zvedavá! :)

streda, 2. júla 2014

Recenzia: Gail Carrigerová - Etiketa & špionáž

Etiketa, zásady správneho obliekania, stolovania a ja neviem čoho ešte všetkého, znie pre Sophroniu - budúcu mladú dámu, ktorá radšej lozí po stromoch - ako jeden veľmi zlý sen. Všetko sa však zmení, keď zistí, že nie je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá. Také základy špionáže a predmet, ktorý by sa pokojne mohol nazvať aj ako spáchať dokonalú vraždu, to už je o niečom inom. Akadémia pre mladé dámy, ktorá nikdy nie je tam, kde by ste ju čakali a všetky hodiny absolvujete na jednej obrovskej vzducholodi, nehovoriac, že umenie špionáže tu dotiahli na taký level, že ani samotná riaditeľka nemá šajnu, čomu to vlastne velí, možno nakoniec nebude taký horor, aký Sophronia v prvých chvíľach očakáva. A čo keď sa k tomu pridá pátranie po záhadnom prototype a nočné dobrodružstvá, za ktoré by vás na každej normálnej škole vylúčili, no tu vás pochvália alebo sprdnú, podľa toho, ako dobre/zle vám vaša špionáž vyšla? Vitajte v Akadémii pre mladé dámy. Len tak medzi nami, po Rokforte to je zrejme ďalšia vzdelávacia inštitúcia, ktorú by som v nejakom alternatívnom vesmíre veľmi rada navštevovala. 

Gail Carrigerová a jej steampunková séria pre mladé a špionážechtivé čitateľky nie je žiadnou novinkou. Kritiku by ste hľadali ťažko, no slová chváli v súvislosti s touto podarenou knihou nie sú ničím výnimočným. A inak to nebude ani v mojom prípade. Kniha je totiž úžasne svieža, mladistvá, vtipná, s originálnym nápadom, ktorý vašu pozornosť strhne len a len na seba, a spracovaním, pri ktorom vypnete, zrelaxujete a úsmev sa z vašej tváre bude vytrácať len veľmi pomaly.

Sophronia je skvelá knižná hrdinka, ktorá má všetkých päť pohromade, čo isto ocenia viacerí. Jej humor a ostrovtip vás spoľahlivo prevedú celou knihou, ktorú "stiahntete" za veľmi krátku dobu. Dejová línia možno nie je tak brilantne rozvinutá, ako by si táto kniha zaslúžila, no autorka to pekne prekryla napínavým spoznávaním sveta okolo, ktoré je v podaní Sophronii neopakovateľným zážizkom. Spojenie steampunku s paranormálnymi srandami bol veľmi dobrý nápad, takže o zaujímavé situácie nebude núdza. Predsa len, v akej inej knihe stretnete vlkolaka s klobúkom na hlave... V tejto knihe vôbec nezáleží na tom, či vás chce upír zabiť, to sa vníma ako normálka, ale ak pri tom nedodrží všetky náležité pravidlá a nebude sa správať ako džentlmen, to už je nehoráznosť a urážka najhrubšieho zrna.

Vzhľadom na všetky do neba volajúce chválospevy, s ktorými som sa pred prečítaním tejto knihy stretla, som očakávala viac. O dosť viac. Na druhej strane táto knihy neurazí, pri čítaní zrelaxujete a o to predsa ide. A tak aj v tomto prípade patí, že sa neoplatí očakávať príliš veľa a všetko bude fajn.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spločnosti AlbatrosMedia. Sophroniin príbeh nájdete aj na tomto linku.