nedeľa, 24. augusta 2014

YA sem, YA tam... A dosť! | Čo čítam, keď potrebujem poriadny knižný prievan

August je taký zvláštny mesiac. Taký môj najmenej YA knižný mesiac v roku. V auguste totiž sesternica po roku nakúpi množstvo kníh, z ktorých niektoré prečítam, kým znova zbalí kufre a hajde naspäť do Dublinu. A keďže sesternica z kategórie mladý dospelý vyrástla už dávno, knihy, ktoré sa mi vďaka nej väčšinou dostanú do rúk sú... No, nie YA. A tak väčšinou v auguste podstúpim takú týždennú YA očistu. A tento jeden týždeň v auguste je jeden z mojich najobľubenejších knižných týždňov v roku. 

To je vtedy samý Dominik Dán, sem-tam nejaký smiešny paperback ala evitovka, Micheal Connelly, Kathy Reichs, Dan Brown a tak podobne... Väčšinou stihnem max dve knihy z tej jej kopy, no aj to mi úplne bohate stačí, aby som prevetrala hlavu a bola schopná sa pustiť do ďalších ufňukaných hrdiniek, ktoré kvôli hormónom nevedia čo so sebou. Akurát že tohtoročný august to netrvá týždeň jeden, ale chvalabohu už týždeň tretí. Nebudem pokrytec, mám predsa YA knižný blog a faktom zostáva, že už mám celkom aj chuť na niečo, čo by bolo určené mojej vekovej kategórii, ale ešte nie... Ešte sa chcem chvíľku zdržať v príbehoch tých... Iných kníh. A s mojou momentálnou náladou začínam mať pocit, že to nebude len augustová záležitosť... 

Paradoxné je, že napríklad len taký minulý rok som v tomto období mala prečítaných oveľa viac kníh. Tento rok čítam tak letmo, no o to viac som si užila tento knižný detox. Začala som Outlanderom, ktorý na mňa istú dobu vyskakoval z každého blogu, z každého príspevku na goodreads, a o stave na facebooku radšej ani nehovorím. A tak som si povedala, že prečo nie... Tak som spolu s Cizinkou v ruke zamávala všetkým tým 30 knihám, ktoré mi strašia v knihovničke a dožadujú sa premiérového prečítania. Lenže tá kniha sa tiež nedá čítať v kuse, lebo vám to vymyje mozog. Čo sa u mňa trocha začalo diať, ale ešte zvládam, zatiaľ. :D

Nech to však nemám také monotónne, sem tam si to okorením niečim iným. Naposledy to boli Lekcie z nenávisti, ktoré som spolu s ďalšími troma knihami uchmatla v antikvariáte za celkom dobrú cenu. Ešte predtým to bol Dominik Dán a jeho Na podpätkoch. To bola jazda! To vám teda poviem... Šla som spať o piatej ráno, keď si to prvé slnečné lúče drali cez záclonu.

Ja totiž milujem kriminálky! Reichsovú som schopná žrať aj mesiac v kuse a vracať sa naspäť do reality je vždy veľká výzva. Minulý rok som tak ponocovala pri Connelym. A že to sú jedny z najlepších knižne prebdených nocí, o tom nebudem nikdy s nikým diskutovať!

Neviem čím to je... Možno je to tým, že čím som staršia, tým viac strácam schopnosť ponocovať pri knihe a radšej volím spánok, ktorý milujem úplne najviac. A možno je to vina samotných kníh, ktoré ma už v mnohých prípadoch nezaujmu natoľko, aby som im venovala celú noc. No vyššie spomínaným knihám sa to vždy podarí. Ak raz totiž začnem, je jedno v ktorej dennej či nočnej hodine, nedokážem knihu zatvoriť, kým neotočím poslednú stranu. Oči sa zatvárajú, hlava padá... No moja čitateľská duša nebude mať kľud, kým nenájdeme vraha. A že je to niekedy jasné sto strán dopredu? No a čo! Okrem kriminálnej zápletky, nad ktorou sa vždy rozplývam, majú tieto knihy kopu iných prvkov, ktoré ma zaručene vždy dostanú.

Humor, vzťahy, humor, humor, humor, akcia, napätie a znova ten humor. Napätie mi nedá spať v Reichsovej podaní, a bodaj by nie, keď tej šialenej ženskej ide trištvrtinu času o krk, pretože proste nedokáže nepchať nos tam, kam nemá. Plus je tam ešte celá šialene chemická vec medzi Brennanovou a Ryanom, kvôli ktorej som schopná listovať a čítať ako zmyslov zbavená. No a humor žeriem v Dánových knihách. Tie dialógy! Ja pri nich zomieram. Ale teraz vážne, toľko hlasných výbuchov smiechu pri knihe som už dlho nezažila. :)

Ďalšou, samostatnou, kategóriou sú evitovky. Hej, sú všetky o tom istom. Ale sú to ideálne knihy ku káve a koláču. Proste sadnem do kresla, otvorím, a ani neviem kedy a kniha je dočítaná, ja som zrelaxovaná a môj mozog nevynaložil ani tú najmenšiu námahu. Nehlcem ich jednu za druhou a väčšinou medzi nimi musím mať minimálne pár mesačnú pauzu, lebo by som to nezvládla, ale sem-tam taký malý paperback padne dobre. Na prevetranie. 

Literatúry pre mladých dospelých sa tak skoro nevzdám. Niektoré knihy síce čítam viac z recesie ako z reálneho záujmu, no aj také niekedy treba. Vypracovaných tehličiek, hormónov a nelogických rozhodnutí nikdy nie je dosť. A v konečnom dôsledku mi stále viac povie stredoškolská žúrka ako trable v práci/vzťahu/inde. No moje čitateľské ja neholduje IBA YA a prišlo mi celkom fér, aby som aj tým "iným" knihám venovala pár slov. A viete... Predsa len je ten august a ja sa YA literatúre vyhýbam ako sa len dá. Zatiaľ. 

štvrtok, 21. augusta 2014

Recenzia: Alex Scarrow - Jazdci časom: Kód apokalypsy

Milý Alex Scarrow, vítam ťa na mojom zozname autorov, od ktorých si pokojne prečítam aj návod na prípravu ovsenej kaše (telefónny zoznam je pasé a Alex si ho nezaslúži - on je totiž iný level). 

Poznáte ten pocit, keď prečítate niečo bohovské, je to od obľúbeného autora, zožrali ste to celé, nič vám nevadilo, no a zrazu sa snažíte spraviť záverečný sum up kladov a záporov, a zatiaľ čo klady pribúdajú (akokoľvek hystericky a "fangirling" znejú, stále pribúdajú), slovo zápor sa z vašej hlavy nejako podivuhodne vyparilo. Takýto nejaký pocit som mala posledný týždeň, od kedy sa snažím niečo zrozumiteľné napísať k tejto knihe. Nechcela som totiž písať chválospev, ale tento pán je môj neskutočný spisovateľský crush (ahoj John Green, si na tom rovnako!). A táto séria... Tú som si tak obľúbila, že by som jej bola schopná odpustiť akýkoľvek prehrešok. Našťastie však nie je čo odpúšťať a ja sa môžem s čistým svedomím zamilovávať viac a viac. 

A zasa rozmýšľam nad tými zápormi, no ale zabite ma, oni sa asi schovávajú alebo odcestovali do inej doby, kde ich nie som schopná nájsť... Kód apokalypsy je už, chvalabohu, tretie pokračovanie tejto série. Našťastie pre moje psychické a čitateľské zdravie, vydavateľstvo Slovart asi k týmto knihám chová rovnako hlboký cit ako ja a nesekli s touto sériou po prvej, "ochutnávkovej", časti. A za to neskonalá vďaka všetkým, čo na tom majú svoj kus roboty. A že je to kus poriadne veľký, o tom svedčí aj preklad. Ktorý si cením o to viac, že ani niektoré knihy od slovenských autorov mu nemôžu konkurovať - či už po jazykovej alebo štylistickej stránke. Dajte zbohom zlému slovosledu, nezmyselným či doslovne preloženým vetám a tešte sa na čistý čitateľský zážitok!

Po dobe nacistickej a po dobe dinosaurov teraz prichádza stredoveké Anglicko! (Milujem stredovek a milujem Anglicko!) Láka vás záhada Robina Hooda alebo len proste máte radi cirkvou ovládaný svet a bratovažedné vojny o trón? Tak to si zgustnete, o tom nemôže byť pochýb. No zápletka tohto príbehu nie je to jediné, čo robí z tretieho pokračovanie môjho favorita. Bezkonkurenčne najzáhadnejšia časť prináša množstvo otázok o tajomnej Spoločnosti, čo spolu s kúskom fanatizmu vytvára chytľavý príbeh, ktorý vás na túto sériu namotá už definitívne.

Okrem perfektne zvládnutej zápletky, ktorú má autor bezpochyby premyslenú do najmenších detailov a dávkuje ju s precíznosťou jemu vlastnou, píše Alex tak, že nikdy nezostane pri povestnej jednej "poslednej" kapitole. Jednoducho otáčate stránky knihy a otáčate, až sa zrazu ocitnete na konci. No a potom by ste tiež najradšej otáčali, no keby tak ešte bolo čo, všakže...

Aj napriek tomu, že každá kniha ponúka inú dobu a inú krízovú situáciu, ktorú musí naša partia cestovateľov riešiť, už v minulej časti sme mali možnosť zhliadnuť, že autor má toho v rukáve oveľa viac. A Kód apokalypsy situáciu len vyhrotí a vašu zvedavosť napne do bezvedomia. Kto je tá záhadná osoba, ktorá má väčšie právomoci ako hlava našej partie Maddie? Vedia podporné jednotky aj čosi iné, ako to naprogramované? A čo Pandora? Stelesňuje ten záhadný Svätý grál? Teraz by bodlo povedať, že na tieto a mnohé iné otázky získate odpovede, ak si Kód apokalypsy prečítate. Problém je však v tom, že... Žiadne odpovede nezískate. Predsa by to nebolo tak jednoduché! Na to si budete musieť počkať, keďže táto séria je urobená oveľa geniálnejšie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Do stredovekého Anglicka sa dostanete veľmi jednoducho, stačí kliknúť na tento odkaz

streda, 20. augusta 2014

Úhádni číslo a ja ti dám knihu ~GIVEAWAY~


Poznáte tú reklamu na slovenskú sporiteľňu, kde jeden malý, drzý spratek nechce zhodiť rebrík svojmu ocovi? Ja si myslím, že určite. Poviem vám, neexistuje veľa reklám, z ktorých by som sa dokázala udrbávať mesiac, ale tejto sa to podarilo. A bude to znieť ako totálny blud, no práve táto reklama - povedz heslo a ja ti dám rebrík!- ma z veľkej časti inšpirovala. A tak bude mať jeden z vás možnosť vyhrať akúkoľvek knihu - anglickú, slovenskú, českú, mandarínsku... - do hodnoty 15 EUR. Pod jednou podmienkou... Musíte uhádnuť, koľko kníh momentálne hostí moja knižnica. Pôvodne som niekedy v tomto období chcela nafotiť novú Kúzelnú knihovničku, no teraz to, samozrejme, prekladám, kým jeden z vás sa uhádne, netrafí a nevyhrá si knihu. Ak by sa to náhodou nepodarilo ani jednému z vás, knihu získa ten, ktorý bude svojim odhadom najbližšie. :)

Myslím, že to nie je nič komplikované a všetko je viac-menej jasné, no taktiež mi je jasné, že väčšina ľudí pri slove GIVEAWAY v názve článku, tieto úvodné omáčky nečíta, takže idem všetky pravidlá spísať do jednoduchých bodov. :)


  • súťaž je pre všetkých s doručovacou adresou na Slovensku alebo v Česku
  • vyhrať môže jeden
  • súťaž trvá od dnes do 12.9.2014
  • výhrou je kniha podľa vlastného výberu v max. hodnote 15 EUR
  • vyhráva ten, ktorý trafí presné číslo, resp. ten, ktorý bude svojim odhadom najbližšie k reálnemu počtu kníh v mojej knižnici. Ak by vás náhodou bolo viac s rovnakým číslom, ide klasické náhodné losovanie, pri ktorom bude platiť - čím viac vstupov, tým väčšia šanca niečo získať. :) 
  • nakoniec možno taká pomôcka pre vás, encyklopédie v dvoch spodných poličkách nie sú brané v úvahu :)
V prípade akýchkoľvek otázok sa vyjadrite v komentároch, na všetky nejasnosti rada odpoviem. :) 





a Rafflecopter giveaway

pondelok, 18. augusta 2014

Recenzia: Meagan Spoonerová - V podsvětí

Pochybujem, že si pamätáte moje reakcie na prvú časť tejto "originálnej" trilógie, každopádne vám na začiatok trocha musím osviežiť pamäť. Netuším s akým zámerom začínala autorka písať túto sériu, no minimálne ja som to vnímala tak, že stavila všetko práve na tú originalitu. A tak zvyšok odflákla. Je to kniha pre tínedžerov? Fajn, dám tam lovestory. Trojuholníky teraz letia? Fajn, nebudem za inú a dám ho tam tiež. A budem písať a písať a písať, snáď už dôjdem do zdarného tristostranového konca a budem mať na konte knihu pre mladých dospelých. Zle, zle, zle... Ptačí zpěv začal zle... A skončil perfektne. Takýto "turn" v deji sa totiž nepodarí každému. A tak som ja, ktorú kniha až tak zas nebavila, siahla aj po pokračovaní. Koniec dobrý, možno bude v dvojke všetko dobré, však viete ako sa hovorí...

A prišla facka. Prvá, potom druhá, no a potom tie ďalšie. A keď mala prísť tá najväčšia, tá, ktorú autorka plánovala uviesť vo svojej knihe ako veľkú bombu, ktorá každému jednému mladému dospelému čitateľovi zavrieť klapačku, ja som sa mierne pousmiala, pretože mi to bolo jasné asi tak sto strán dopredu. Takže aj tá najväčšia pecka tejto knihy, ktorá ju mala kvalitou vystreliť niekde do stratosféry, ak nie rovno medzi hviezdy, sa nejako nekonala. A tak mi bolo jasné, že mi nezostáva nič iné, len s miernym sklamaním dočítať a smutne skonštatovať, že aj táto kniha trpí syndrómom "druhého pokračovania".

Zoznámila nás jednotka s jednou verziou sveta, ktorý zničila mágia? Nič sa nebojte, dlho sa tam neohrejete. Dvojka prináša nové prostredie, nových ľudí a prekvapivo aj novú históriu. Nechápete? Vysvetlím... Jednotka popisovala tých zlých. Dvojka popisuje tých horších. Nie, to škrtnite, náš svet čierno-biely nie je, no história tohto príbehu áno, takže dvojka popisuje tých dobrých. Alebo či? To si budete musieť urobiť názor sami, lebo aj napriek všetkému, zámery oboch strán tohto príbehu sú pochopiteľné. Záleží od uhla pohľadu. Nanešťastie pre celkový dojem z knihy, našťastie pre jednoduchosť príbehu, je nám tu krásne podsunuté s kým máme sympatizovať. A aj keď to na chvíľu vyzeralo, že Meagan bude jedna z autoriek, ktoré si myslia, že ich čitatelia majú funkčné viac ako dve mozgové bunky, aby si vedeli spraviť vlastný názor realita bola nakoniec iná. Takže to skončilo tak, že som nad tým nejako rezignovane pokrčila ramenami a bolo mi absolútne jedno, kto je väčší tyran a kto má lepši dôvod, aby mohol byť bezohľadná sviňa.

Zvyšok mi takpovediac splýva. Žiadna z postáv nijako viac nezarezonovala, žiadne prekvapenie sa nekonalo a akčno-romanticko-dilemických omáčok som sa už načítala na tony. Takže smola. Budú sa biť, budú bojovať o život, bude vzbura, bude tajomstvo poprepletané celým dejom, bude šokujúce odhalenie, srdce trhajúce rozhodnutia, bude všetko, veď to poznáte. Ale to je asi tak všetko. A čo vôbec, ale že vôbec nechápem je, prečo autorka s našimi mladými milencami spravila to, čo spravila. Prečo? V jednotke im to tak klapalo! Záver z ich náklonnosti spravil niečo totálne zakázané a o to viac lákavejšie a v dvojke s nimi spravia toto? Ako vážne? Výčitky svedomia, obava či náhodou neublížite jeden druhému a čerešnička - milostný trojuholník v novom šate a horko-ťažko potláčaná žiarlivosť, ktorá mohla vykúzliť pár dievčenských bitiek, no nejako... Nevykúzlila. A to je táto kniha znova napchatá mágiou. Síce zakázanou a takou, že vás za ňu zabijú, ale stále je to mágia, ktorá sa mohla preniesť aj medzi všetky dvojice, ktoré k sebe cítili akúkoľvek príťažlivosť. Nepreniesla. Škoda.

Nemôžem povedať, že by bola kniha zlá. Čítanie ma bavilo, ale to ma baví vo všeobecnosti, takže asi tak. Priemer je to, čím by som to vystihla asi najlepšie. Takže si úprimne nemyslím, žeby vám táto kniha dala niečo iné, ako iný priemerný YA výtvor dnešnej doby. Aj keď, paradoxne, prinesie tematiku, ktorá nie je na dnešnom trhu bežná. Len to zas a znova stroskotalo na spracovaní. Škoda.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Kniha je dostupná aj na tomto linku

nedeľa, 17. augusta 2014

Enough is enough! Alebo knižno-blogovo-duševný výlev

Tak! A konečne mám pokoj! Polročné recenzáky z krku, jedna recenzia je ešte vo výrobe, no tá už je čistá vychutnávačka. V prvom rade chcem, aby ste vedeli, že teraz budem kydať sama sebe popol na hlavu, no už mi všetko liezlo ušami a potrebujem sa z toho vypísať. A tak trocha sa vyplakať z toho, že som obetovala rok (buďme úprimní, s tým rokom som obetovala aj blog) a nemala to želaný efekt, ale čo už. O to nejde. Ide o to, že môj extrémny nedostatok času a pomerne hektické obdobie, ktoré mám za sebou si vyžiadali krutú daň. Nečítam knihy, nečítam blogy, nekomentujem, nepíšem články, som v totálne pasívnom móde štýlu mŕtvy chrobák, z ktorého som si povedala, že sa vyhrabem po prijímačkách. Ale hopla! Odišla som do Írska. A kto by sedel za počítačom, keď môže behať z jednej pláže na druhú, vymetať obchody, bary, kníhkupectvá, hudobné festivaly... Samu ma to štvalo už neskutočne dlho. Knihy mi pribúdali len od vydavateľstiev, pred pol rokom prestali aj tie a ja som sa do toho akosi celá zamotala. Keď sa sama seba spýtam, že čo sa stalo, napadne ma len otrepané - Life happened. Klišé jak des, ale pravdivé. 

No nie je úžasná? A.k.a moja narodeninová torta :)
V piatok som prekročila prah dospelosti, oslávila som to neskutočnou žúrkou, pri ktorej som červená až na riti a rehocem sa na plné kolo, lebo čo iné mi ostáva. A tak nejako som medzitým rekapitulovala. A okrem iných záverov som došla k tomu, že som v tom všetkom zabudla na niečo, čo ma bavilo dlhú dobu, no zároveň to bolo to jediné, čo som bola ochotná posunúť na druhú koľaj. Blog, knihy a vôbec všetko okolo toho. Úprimne, doteraz som sa snažila nájsť nejaké niečo, ako sa z toho vymotať, no na nič som neprišla. A tak to spisujem tuna. Niekto to môže vnímať ako vyhováranie a ospravedlňovanie a ja neviem čo všetko s nádychom zbabelosti, pravdou však ostáva, že vždy som sa o takéto veci delila s vami na blogu, len za posledný rok som sa nemala deliť o čo, lebo to všetko bolo o škole a už ma to nebavilo. A nejako som aj zabudla, že som predtým takéto "random" články, ako ich ja nazývam, milovala písať. Tak som ich písať prestala a keďže na nič iné som okrem recenzií nemala čas, tie pribúdali a pribúdali. A priamo úmerne s ich rastúcim počtom rástla moja nespokojnosť. Ale nejako mi nenapadala cesta von z toho začarovaného kruhu. Nad to si totiž vždy trebalo sadnúť a na to nebol čas. A už to šlo všetko z kopca. 

Teraz som však týždeň doma, nejako som sa už aklimatizovala a chcem nabehnúť do starodávnych koľají. Proste už toho bolo všetkého dosť a ja svoje milované dietko musím postaviť na nohy, lebo tento stav, v ktorom sa momentálne nachádza, ma ničí.

A začnem čoskoro tým, že vám po dlhom čase znova odfotím svoju knihovničku, lebo tá prešla veľkou zmenou. Rozumej - moja izba zmenila v byte miesto, kompletne sa prestavala a po prvýkrát v živote mám úplne proper knihovnicu hodnú knihomoľa. Je nádherná a ja s pohľadom na ňu zaspávam každý večer. Veď uvidíte už čoskoro. :) Ešte mám mesiac pred odchodom do Brna, takže by som toho chcela mať ešte na blogu hodne. (Možno aj niečo začínajúce na písmeno G... :) )

By the way - Brno. Minulý mesiac ste možno čítali, že som stála pred dilemou či na bohovský obor do Brna alebo na priemerný obor do vysnívaného mesta aka do Prahy. Vyhralo Brno. Bohovský obor vyhral, do Prahy sa dá ísť kedykoľvek, ale bohvie či ešte budem mať šancu študovať genetiku. Inak, tá genetika. Nebe a dudy. Z tých predmetov, ktoré ma čakajú tento semester sa mám chuť od šťastia rozplakať. Dúfajme, že ma realita príliš neprefacká. 

A o čo mi teda vlastne týmto tu išlo? Spraviť hrubú čiaru komplet za všetkým. A úprimne, mám pocit, že ak sa knihám a blogovaniu nezačnem venovať poriadne znova teraz, nezačnem už nikdy a to ma asi desí zo všetkého najviac. Len toľko som chcela. A všetkým, ktorí to tento pasívno-prepasívny rok so mnou vydržali ďakujem. Ani nemáte šajnu ako veľmi. 

utorok, 5. augusta 2014

Recenzia: Lauren Oliver - Panika

Určite to poznáte z vlastnej skúsenosti, niekedy vám v hlave skrsnú totálne šialené nápady, no musí prísť tá správna chvíľa a nálada, aby ste nabrali odvahu na ich realizáciu. Niekedy je na to potrebná poriadna nuda. A ak mladým ľuďom v mestečku Carp niečo nechýba, je to práve spomínaná nuda. A všetky šialené nápady majú hneď reálnejšie obrysy. Medzi také niečo patrí aj legendárna hra menom Panika, ktorej víťaz si odnesie pekný balík peňazí - trebárs aj na útek z bohom zabudnutého miesta. 

Poďte odtestovať svoju odvahu a trocha posunúť svoje hranice. Poďte hrať PANIKU!

Panika je taký môj malý, súkromný experiment. Meno Lauren Oliver sa u mňa totiž spája so slovami ako hrôza, nikdy viac, knižná katastrofa a podobne. Keď som pred pár rokmi dočítala jej knihu Kým dopadnem, zaprisahala som sa, že knihu od tejto autorky už nikdy nevezmem do rúk. To je jediný dôvod, prečo som napríklad pri fanúšikovskej vlne triógie Delírium dôsledne odolávala. Zrejme však nastal môj čas, ja som pookriala, zaujala ma obálka, anotácia a výzva bola na svete! A čo je hlavné, neľutujem. Kniha možno mala svoje muchy a v žiadnom prípade to nebola bezchybná dokonalosť, no stránky sa otáčali tak rýchlo, že som túto originálnu knihu zhltla na ceste z Prahy do Prešova. A to je u knihy, akokoľvek dobrej či zlej knihy, vždy pozitívum.

Heather a Dodge - ak sú vám tieto mená akokoľvek nesympatické, čím skôr by ste sa s nimi mali zžiť, pretože títo dvaja pomsty a výhrychtiví jedinci nás budú sprevádzať celou knihou. Osobne striedanie pohľadov príliš nepreferujem, ale v tomto prípade to bolo príjemné spestrenie. Poskytlo to veľa priestoru, na ktorom sa autorka mohla vyhrať so životnými osudmi a vedľajšími zámermi postáv. Celú knihu to nesmierne spestrilo a dodalo jej trocha temnejší nádych, ktorý ma nesmierne bavil. Nikomu sa nedalo veriť, všetci mali veľké množstvo tvári, ktoré striedali s pravidelnými intervalmi. Lauren sa okrem toho podarilo niečo, čo sa väčšine YA autorov pri striedaní pohľadov nedarí. A síce - Heather a Dodge boli ľahko odlíšiteľné charaktery a obaja mali niečo do seba. A najlepšie nakoniec - nevzplanuli náhle neovládateľnou túžbou jeden po druhom. A za to dávam veľké plus.

Prvé, čo  mi v súvislosti s touto knihou napadne je kolotoč. Celý dej bol totiž ako na kolotoči. Striedali sa úseky, kedy som tŕpla a listovala ako šialená, aby som zistila, čo bude ďalej. A potom nastal taký útlm, že som mala sto chutí to preskočiť. Trocha to zhoršuje celkový dojem z knihy, ale infarktový koniec, pri ktorom som ani nedýchala, to nejako celé zatienil.

Zhrnuté a podškrtnuté - od knihy som nečakala absolútne nič, autorka ma teda mohla len prekvapiť. Čo sa jej podarilo. A prekvapenie to bolo príjemné. Skutočne neviem túto knihu porovnať s autorkinou inou tvorbou, keďže som sa jej dobrovoľne vyhýbala ako čert krížu, no toto sa mi skutočne páčilo. Takže odporúčam. Námet je neokukaný, originálny a rozhodne nudiť nebude.



Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Paniku nájdete na tomto linku