streda, 17. septembra 2014

Uhádni číslo a ja ti dám knihu! - VÍŤAZ



A už je to tu! Súťaž nám po mesiaci skončila a teraz prišla tá chvíľa, aby som vyhlásila víťaza.Ešte predtým však musím povedať, že bola neskutočná zábava sledovať všetky tie čísla, ktoré ste mi písali. Pre predstavu - pohybovalo sa to v rozmedzí 14 - 458. Celkom veľký rozptyl. :) Chvíľu to tak vyzeralo, že presne číslo netrafí nikto, no nakoniec sa podarilo a jedna šťastná odhadla moju knihovničku na knihu presne. 

Aktuálne je to 207 kníh, čo do odpovede napísala Jitka B.

Víťazke som napísala e-mail. Tak už len počkám kým mi odpíše. :) A vy ostatní nezúfajte, toto nebola zďaleka prvá a už vôbec nie posledná súťaž na blogu. :))

Recenzia: Morgan Matsonová - Léto na druhý pokus

Morgan Matsonová nie je pre česko-slovenských čitateľov pojem neznámy, už minulý rok sme totiž mali česť s touto autorkou pri jej prvotine Amy & Roger: Na cestě. Tento rok, znova ešte v období tých teplejších dní, vyšla tejto žene ďalšia kniha vo vydavateľstve CooBoo, aby znova vzala našincom slová z úst. Alebo ani nie?

Tento contemporary počin sa nesie trocha v pochmúrnejšom duchu - rakovina nie je nikdy vec príjemná, a to ani v tej knižnej podobe. Svoje o tom vie aj Amy s rodinou, ktorej dni sú viac menej zrátané. O tri mesiace totiž budú mať o jedného mužského člena menej a nič už nebude ako predtým. Rakovina podžalúdkovej žlazy, terminálne štádium. Na, tu máš, milý človek, a zmieruj sa s tým koľko ti len sily stačia, aj tak to nezvládneš...

Život je však vec strašne zvláštna, a v tomto prípade vám to, čo plánuje bezohľadne vziať, nahradí niekde inde. A tak neostane ukrátený nikto. Ani vy, ani osud alebo akokoľvek to chcete nazvať. Preto toto nie je kniha o rakovine. Je to kniha o rodine, ktorá chce z posledných spoločných chvíľ vyťažiť maximum. A vyžmýkať aj tú poslednú možnú kvapku lásky, ktorá by ich životy spravila o niečo znesiteľnejšie. Ale je vôbec správne hľadať akúkoľvek štipku šťastia, keď vaši najbližší trpia?

Léto na druhý pokus na mňa pôsobí ako dve rozdielne knihy. Rozumej - máme tu jednu knihu, ktorá sa odohráva do cca nejakej dvestej strany. A potom príde zlom a mne sa do ruky dostala úplne iná kniha. Iná v zmysle neporovnateľne lepšia.  Prvá časť Amyinho leta je fádna. Nad všetkými visí blížiaca sa katastrofa, ktorú si nikto nechce priznať. Okrem toho Amy príliš veľa rozmýšľa. V domčeku pri jazere nebola už nejaký ten piatok a posledná návšteva nedopadla dobre. Skôr naopak, dopadla viac ako katastrofálne. Minimálne je to tak aspoň prezentované. Každý náš čin má následky, čo Amy zažíva viac ako živo priamo na vlastnej koži. Netreba sa báť, autorka nás nebude napínať až do konca. To veľké tajomstvo sa dozvieme oveľa skôr. No zasa nie príliš skoro na to, aby ste si nestihli dohrýzť nechty od zvedavosti, pretože skutočne budete chcieť vedieť, čo sa vlastne stalo. Úprimne, ja som zostala sklamaná, sklamaná a ešte raz sklamaná, keď sa to "veľké tajomstvo" Amyných minulých, nie práve najšťastnejších rozhodnutí odhalilo. Nehovoriac ani o tom, že po tom veľkom odhalení vyzerali všetky jej predošlé útrapy a špekulácie viac ako smiešne.

Nič to, druhá polovica knihy napraví akýkoľvek negatívny pocit zo začiatku. Potečú aj slzy, bude aj úsmev, no a čo by to bolo za psychické vydieranie, keby vo vás autorka nevyvolala aj horko-sladký úsmev cez všetky slzy a sople, ktoré tesne predtým zaplavili celý váš ksicht.

Priznávam, že zo začiatku som s Amy ako hlavnou postavou mala veľmi veľký problém. Vôbec mi nesadla a keby som ju stretla, tak by som s ňou triasla tak, že by jej aj hlava z krku odpadla. Riešila bludy! Alebo nie, ak by ich riešila, tak by to bolo ešte ako tak v pohode, ale ona nič neriešila, ona len rozmýšľala. A rozmýšľala toľko, že sa až čudujem, že sa jej neuvaril mozog. No jej rodina a priatelia mi prirástli k srdcu. Nemali to ľahké, nikto v tejto knihe to nemal ľahké, no to, ako sa s tým všetci dokázali "poprat" je úctyhodné.

Suma sumárum tu máme ďalšiu knihu s nie práve príjemnou témou, no ako poctivý ciťák, ktorý zničí vašu mesačnú zásobu vreckoviek, je to ideálna voľba. Morganovej štýl je ľahký, mladý, príjemný a extrémne návykový. Za mňa platí, že jej prvotinu som si vychutnala viac, no táto kniha za tých pár eur stojí.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Posledný letný výkrik aka Léto na druhý pokus si možno zakúpiť aj na tomto odkaze.

sobota, 13. septembra 2014

Genetická seansa vol. 1 aka VIVA LA BRNO

Táááák, v bytíku som zabývaná, jedla od mamky mám aj na prečkanie tretej svetovej, pod vchodom mám xy barov a v bezprostrednej blízkosti asi 5 kníhkupectiev, takže môžem písať! (Nie, na giveaway som nezabudla, len nemám čas sa serkať so vstupmi, takže sa troška ešte rozkukám a víťaž bude do pondelka :))

Určite ste nezmeškali jeden obrovský mýľnik v mojom živote, teda vysokú školu. Vo vašich kinách už od pondelka, 15.9.!!! Áno, v pondelok nacupitám na prvú prednášku, no už teraz sme dostali pokyny, v zmysle - pozor pozor! V sekcii tej a tej si prečítajte študijné materiály! Vo vlastnom záujme!! Rozumej - všetci do jedného si to povinne naštudujte ešte pred prvou prednáškou!!! Ej bisťu, asi to berú hneď z fleku vážne, nevadí... Tak listujem obecnou genetikou a anorganickou chémiou a smejem sa, lebo chémia je identická s mojimi stredoškolskými poznámkami a genetika je tak akurát ťažká, aby som sa nenudila, ponamáhala mozgové závity, no zároveň nebola frustrovaná z neznámeho výsledku, ku ktorému sa neviem nijak raz dopracovať. Hovorím - yay!

Troška ozrejmím situáciu - od pondelka budem pilný študent molekulárnej biológie a genetiky na Masarykovej univerzite v Brne. Keďže moja skvelá budúca univerzita má neskutočne namakaný informačný systém, intráku sa mi nedostalo. (Neriešte, zbytočne by ste si namáhali logiku, aby ste to pochopili... Aj tak nepochopíte, ja nechápem tomuto "úžasnému" systému doteraz...) A tak bývam v byte na ulici, ktorá nesie názov Starobrněnská. Historická budova, veľké okná, vysoké stropy, starodávne radiátory a do centra mesta čo by som kameňom z okna dohodila. Doslova. Kameňom. Z. Okna. Dohodila.

Čo som samozrejme včera využila a pobehala okolie - rozumej centrum. Prišla som domov asi okolo jednej v noci. Plná pocitov, dojmov, nadšenia. Vážení - Brno je úžasné! Toľko ľudí, toľko podnikov, toľko života! Perfektné! Tak ma to nabíja energiou... Len do cca tretej som mala pod oknom hluk, ale nevadí. :) Nie som síce z práve malého mesta - predsa len Prešov sa akože tvári ako to tretie najväčšie na Slovensku - ale keďže nám tam tak trocha skapal pes, toto tu je pre mňa ako taký oživovák s kopou instantnej energie všade okolo! Len vyjsť von a nasávať všetko, čo sa dá. :) A aj keď som mala veľmi veľkú dilemu, keď som volila medzi Brnom a Prahou, nakoniec som neskutočne rada, že som zakotvila vo vodách tých brnenských. :)

O mojom novom bývaní ste sa dozvedeli to úžasné, ale chcem ešte trocha k mojim ešte úžasnejším predmetom. Obecná genetika, histológia, bunková biológia, chemické výpočty, anorganická chémia... Môže byť niečo krajšie? Kazí to len fylogenéza rastlín, ale ten predmet plánujem nejako orafať, len aby bola skúška, lebo veru ja sa o tých zelených mrchách učiť nebudem. Nie. Nie a proste hotovo. Nervy mám len jedny. :D 

A na záver ešte trocha k názvu tohto článku... Genetická seansa je pomenovanie, ktoré na mňa môj mozog vypľul, keď som si písala s budúcimi spolužiakmi o tom, kedy, kde, ako sa stretneme. A kde budeme chodiť žiť, žúrovať atď. atď. atď. No a môj mozog tieto spoločné chvíľky s mojimi budúcimi spolužiakmi zhrnul tak pekne, že genetická seansa. Mne sa to hrozne páči, ďakujem mozog, takže to umiestňujem aj na blog. Takže vždy keď uvidíte článok, ktorý bude niesť tento názov, vedzte, že nasledujúce riadky budú moje vykecávačky o škole, Brne, ľuďoch, predmetoch a celkovo o mojom vysokoškolskom živote, ktorý sa na mňa momentálne zúrivo cerí a spôsobuje v mojom organizme instantnú nervozitu a des. (Mami, kde si?! :O)

utorok, 9. septembra 2014

Recenzia: Soman Chainani - Škola dobra a zla

Na rozprávky človek nikdy nie je starý! 

S takýmto predpokladom zrejme Soman Chainani začal písať príbeh rozprávkovej školy, ktorej triedy každý rok privítajú nie len krásne princezné a chrabrých princov no aj tých najväčších zloduchov a bosorky. Vidíte dobre - on začal. Túto rozprávku pre malých aj veľkých má na svedomí chlap. A ja mu tlieskam. Podarilo sa mu totiž niečo geniálne - napísal rozprávku, pri ktorej si prídu na svoje všetci. A ešte že ako napísal! Skladám pomyselný klobúk a ľutujem, že nemám menej rokov, lebo by som zrejme mala novú knižnú obsesiu. 

Poviem pravdu, že málokedy vezmem do rúk knihu, o ktorej by som si dopredu zistila tak málo. Škola dobra a zla bol z mojej strany totálne uletený výstrel do tmy! A v tomto prípade aj veľmi presná trefa do čierneho. Veď ani anotáciu som nemala prečítanú! Risk je zisk, to sa mi potvrdilo neraz a teraz to, chvalabohu, platí tiež.

Sophie a Agatha sú už na prvý pohľad rozdielne ako sa len dá - blondínka v ružových šatách, ktorá rozdáva dobré skutky na počkanie nemá absolútne nič spoločné s dievčaťom, ktoré žije na cintoríne, má otrasnú mačku a ešte otrasnejšie mastné vlasy. A ejhľa! Predsa len sú najlepšie kamarátky. Jedna túži po princovi na bielom koni a druhá túži len potom, aby nestratila svoju jedinú priateľku. A keď obe unesú záhadné tiene a vypľujú ich pred bránami školy, všetkým je jasné, kam budú ich kroky smerovať ďalej. Ako som už spomenula - o knihe som vedela holé nič, preto som si tak naivne myslela, že vrámci pekných hraníc rozprávky si princezná nájde princa a bosorka bude celá šťastná kuť pikle v utešenej chalúpke uprostred lesa. Panebože, skutočne som sa nemohla mýliť viac!

Či už budete sympatizovať viac so Sophie alebo Agathou, myslím si, že obe dievčatá, no aj obe školy vám prirastú k srdcu. Každá škola mala niečo do seba - od profesorov, cez predmety, až po triedy a ich osadenstvo. Bavila ma každá jedna hodina - ako sa zoškliviť, kliatby a smrteľné nástrahy alebo etiketa pre princezné či dejiny heroizmu. No nechceli by ste aspoň raz skladať skúšku z niečoho podobného?

Autorova prvotina je mega nálož humoru, a takých tých milých vecí, ktoré veľmi rýchlo a hlavne jednoducho vykúzlia úsmev, ktorý zmizne až v závere knihy. Zmizne, aby ho nahradili nechty ohryzené od napätia a stres, že ako sa len toto skončí. Prvá kniha v sérii sa väčšinou nesie v znamení zoznamovania -  s postavami, príbehom, prostredím... A inak to nebude ani tu. Lenže v tomto prípade nie je čitateľ jediný, ktorý spoznáva. Spoznávajú aj naše hlavné hrdinky. A tak vám ani jeden opis nepríde nudný, ani jedno vysvetľovanie zdĺhavé, pretože baby z toho robia jednu rozprávkovú jazdu. Síce kniha je písaná na striedačku z pohľadu Sophie a Agathy, čo ja príliš nemusím, no táto kniha je výnimka. Keďže jedna z báb si ide suverénne za titulom najväčší zloduch všetkých čias, zatiaľ čo tá druhá sa snaží zapadnúť najviac ako sa dá, perfektne spoznáme prostredie oboch škôl. A je už len na nás, ktorú si vyberieme. Zlo, zaklínadlá, čary, lektvary a zlomyseľnosť alebo čarovní škriatkovia, víly, rozhovor so zvieratkami, krásne šaty a princ na bielom koni? Čomu dáte prednosť? Ktoré je viac skazené?

A je skutočne všetko zlato, čo sa blyští? Aká je skutočná hodnota priateľstva? A čo láska? Čo všetko je pre ňu správne obetovať? Ponaučenie, ktoré táto kniha nesie medzi riadkami je zjavné v podstate od začiatku. Rovnako aj záver ponúka veľa hĺbavých myšlienok, ktoré sú aktuálne v každej dobe a pre každú vekovú kategóriu. A to celú knihu mení z bezduchého príbehu so šťastným koncom na dielo, ktoré za to stojí na rôznych úrovniach.

Ak sa rozhodnete po knihe siahnuť, myslím si, že určite neoľutujete. Je to síce rozprávka, no okrem veľmi príjemného rozptýlenia ponúka omnoho viac. Ja som si knihu vychutnala a skutočne môžem ďalej iba odporúčať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžte zakúpiť aj na stránkach ich internetového obchodu a to na tomto linku

streda, 3. septembra 2014

A ty si to ešte nečítal?! | Julie Kagawa - séria BLOOD OF EDEN

Upíry? Pche, daj pokoj... Trblietok mám dosť na šatách, netreba mi chlapa, aby sa vedľa mňa trblietal ako najnovší výkrik módy. Ďalšia rozprávka o nesmrteľnej láske a prehnanej sebaobete, no komu toto treba...

Zvyk je železná košeľa a keď sa v súvislosti s YA literatúrou povie upír... No, reakcie sú, slušne povedané, rôzne. Trilógia Blood of Eden je síce YA o upíroch, ale zároveň je to dystópia a písala to Julie Kagawa. Čo samo o sebe nemá bohvieakú výpovednú hodnotu (v mojich kruhoch sa mi dostalo pretočenia očí, nie práve nadšeným výkrikom), no verte mi... Ak nejaká séria o upíroch stojí skutočne za to, je to úplne bez debaty Blood of Eden.



Počnúc úplne bohovskou kick-ass hrdinkou, pokračujúc najgeniálnejšou vedľajšou postavou súčasnej YA literatúry a originálnou zápletkou s až nemožným množstvom zákrut a prekvapení končiac. Dôvodov prečo si knihu zamilujete a prečo by sa mala dostať medzi čo najviac ľudí je veľa. A keby som ich mala vypisovať všetky, tak neskončím ani do rána. No ak vám nestačí hlavná hrdinka, ktorú budete milovať milovať milovať, čo je už samo o sebe výnimočné, a nepresvedčilo vás ani to zvyšné, čo som spomínala na začiatku, tak si to ešte celé skúste ozdobiť úžasným spisovateľským umom autorky, ktorá má gule a nebojí sa ani vlastného čitateľa (rozumej - zabíja si jedna radosť, nehľadiac na psychické zdravie širokej verejnosti). Autorkou, ktorá nemá žiadne ružové okuliare, keď sa pozrie na upírsku tematiku a podá nám ich takých, akí sú - sem-tam psychopatických, po krvi bažiacich, v zabíjaní sa vyžívajúcich s peknou blood trail za každým ich krokom.

Vzhľadom na to, že je to trilógia, čo je pre niekoho skoro až nadávka (asi ako upír...), tak by ste čakali, že niekedy počas tých veľa stovák strán príde útlm. Možno sa prejaví aj nejaký ten syndróm druhých dielov. A tak čítate, podvedomý strach vás nahlodá, aby ste sa na niečo také predsa len pripravili, ale čítate ďalej. A ďalej a ďalej... A ono nič. Celé tri knihy si udržiavajú pomerne vysokú laťku, ktorá vás každých 15 strán nechá ochromených od strachu, niekedy šoku či zdesenia alebo znechutenia.

No nebude to všetko len o krvi, nebezpečenstve, akcii a nervoch. O tie milé chvíľky sa postará ústredná dvojica - Alisson a Zeke. A sem tam sa aj potuteľne usmejete, lebo mladí sú spolu jednoducho takí zlatí... Aj by ste im možno želali, nech sa konečne hodia okolo krku jeden druhému, ale ak sa predsa len predtým pobijú, ponadávajú a zmáknu dosť akčnú fucked-up predohru... Nie, nebudete sa na nich hnevať, len sa začnete popod fúzy usmievať častejšie, a so stále väčšou iskrou v oku. A ten podvedomý strach vás nahlodá druhýkrát - a netrepne tam tá šialená ženská nejakého druhého chlapa, všakže? Kto by potreboval ďalší milostný trojuholník na už ani neviem aký spôsob... Alebo jej nebodaj napadne jedného z nich veľmi efektívne zlikvidovať. Alebo jej jednoducho prepne a celé to ich niečo, čomu ste držali palce, pošle do teplých krajín, lebo sa jej to tak práve v tej chvíli zachce... V každom prípade vás nerozbolia z veľkého množstva cukru zuby, lebo sú to síce také dve kôpky, s ktorými si hormóny a ja neviem čo všetko ešte, robí čo chce, no nejde tu len o nich. Áno, Blood of eden je totiž jedna z mála sérii, kde je to romantikuš len naokraj... Sem tam s pohne s dejom, sem tam pohne s vami, no nebude sa okolo toho točiť každý riadok.

Vo mne však zo všetkého najviac zarezonovala tá najgeniálnejšia postava... AKA Jackal! Zarezonovala až tak, že všetko a všetci môžu ísť s mojim dovolením a dôrazným odporúčaním do prdele, len nech mi tam niekto nechá jeho. Jackal je... Zlý upír so zvráteným zmyslom pre humor, pri ktorom si už na začiatku poviete - nie, teba nebudem mať rada. A na konci si poviete - ach bože, dajte mu niekto samostatnú knihu a mne domov jeden žijúci, dýchajú exemplár, ktorý by mi robil po večeroch spoločnosť. Keď sa povie humor, tak v jazyku tejto sérii to znamená cca to isté, ako keby ste povedali Jackal. Každá jedna jeho veta vám vyčarí na tvári úsmev, ak nespôsobí rovno hurónsky záchvat smiechu. A nie, nepôsobí to umelo, nútene ani nijak inak zle. Pôsobí to bohovsky. Pôsobí to tak, že celú knihu odľahčí, aby vás z toľkého napätia nerozbolela hlava. Pôsobí to tak, že akákoľvek akcia alebo romantika nevyznie prehnane skreslene. Jackal je totiž tá postava, ktorá celú knihu odľahčí, dodá jej šmrnc a myslím si, že to vôbec nepreženiem, ak poviem, že minimálne v mojom prípade je táto postava zodpovedná minimálne za polovicu úspechu tejto série.

Takže si to zhrňme... Máme tu autorku, ktorú naštvaní fanúšikovia vôbec netankujú, lebo vie, že aj tak ju milujú. Máme tu akciu, bohovskú zápletku (ktorá je skvelá, no nie až tak skvelá ako tá vata okolo a to sa nevidí často. Tá vata totiž vôbec nepôsobí ako vata, ale ako niečo úžasné, čo vám vezme dych hneď potom, čo ako tak predýchate ten dej), ďalej máme kopu otáznikov a perfektné vyváženie všetkého, čo má kniha mať. Opakujem : perfektné vyváženie všetkého.

Rozmýšľam, že čo by bolo vhodné dodať na záver, ale ďalšia fangirling vlna začína prevládať, takže tu to stopnem. Jasne a výstižne - prečítajte si túto trilógiu. Skutočne patrí medzi tie najlepšie, ktoré mi prešli rukami. Je to instantný obracač strán, láska na prvý pohľad a proti spánku zaberie lepšie ako káva. A skutočne, skutočne by si zaslúžila preklad.