streda 30. októbra 2013

Recenzia: Gerd Ruebenstrunk - Rebelové Věčnosti

V poslednej dobe sa tematika času stala v knihách viac než populárnou - väčšinou sa autori zamerajú na cestovanie v čase, ktorého záhady nadchnú nejedného čitateľa, - v knihe Gerda Ruebenstrunka sa však z času stala lukratívna komodita, okolo ktorej sa točí celá svetová ekonomika. Chceli by ste čas predať alebo nebodaj kúpiť? Nie je problém. Potrebujete súrne väčší obnos peňazí? Príjemný pán v obleku vám na desať rokov vášho života spraví takú cenovú ponuku, že bude nemožné ju odmietnuť.

Čo sa však stane, keď najvplyvnejšej spoločnosti obchodujúcej s časom ukradnú zásobníky na čas? Svetová ekonomická kríza, všeobecný chaos a nepokoje... Do toho všetkého sa zapletie partia "profesionálov" a pátranie sa môže začať. Kto stojí za najškandalóznejšou krádežou novodobých dejín?

Rebelové Věčnosti majú skvelý nápad, no slabšie spracovanie. Vynikajúci záver, no pomaly sa rozbiehajúci začiatok. Strany plné akcie a napätia, pri ktorom si budete obhrýzať nechty, plné skvelých myšlienok a neobkukaných nápadov, no aj strany, pri ktorých budete zívať nudou, a kvôli ktorým knihu vždy po pár riadkoch odložíte. Kvalita tejto knihy sa celých tristo a niečo strán hojdala ako na hojdačke - raz hore, potom zasa dole.

Väčšina z nás má rada nové veci. Rada číta nové veci. Príbehy, ktoré sme nemali možnosť si vychutnať na stránkach akejkoľvek inej knihy. Ak hľadáte niečo také, výber práve tejto knihy rozhodne neoľutujete. Kniha je ďalšou zo série sci-fi záležitostí pre mladých, ktoré v týchto dňoch pomerne fičia na knižnom trhu. Nečakajte zamilované hlavné postavy zaslepené svojím citom natoľko, že zvyšný dej knihy bude odfláknutý. Autor síce zvolil trocha zdĺhavý začiatok, no zápletka, ktorú vytvoril a ktorá naberá na obrátkach v poslednej tretine knihy, vás donúti nad trocha slabším začiatkom prižmúriť oko, možno aj dve, a naplno si vychutnať taje kvantovej fyziky, paralelných vesmírov, zásobníkov na čas a jednej nadpriemerne inteligentnej rodiny fyzikov.

Aby to však nebola iba monotnónna naháňačka dobrých a zlých, na čitateľa čaká zopár nečakaných prekvapení, šokujúcich odhalení a pomerne komplikovaná vedľajšia linka, ktorá bude v istých chvíľach ešte zaujímavejšia ako tá hlavná. To všetko bude okorenené o kapitoly zaoberajúce sa dianím pred tým ako spoločnosť Tempus Fugit zaujala stabilné miesto na svetovom trhu, no príbeh obzvláštnia aj záhadné a pomerne znepokojujúce vsuvky, ktoré čitateľa informujú o situácii v iných častiach sveta, kde to vyzerá všelijako, len nie dobre.

Rovnako ako postavy, aj čitateľ bude všetko odhaľovať postupne. To tristostranové nažívanie v spoločnosti hlavných aktérov tejto knihy však nebude nijak nepríjemné. Charakterovo boli postavy zvládnuté vynikajúco. Ich zmýšľanie a rozhodnutia boli popísané na takej úrovni, že aj keď s nimi budete nie vždy súhlasiť, v podstate im budete rozumieť a spolu vytvoria neopakovateľný záver tejto knihy, ktorý bude minimálne prekvapivý.

Či knihu odporúčam? Ak momentálne nemáte žiadne skvostné majstrovské dielo, ktoré by vyžadovalo vašu čitateľskú pozornosť, pokojne sa môžte venovať aj tejto knihe. Ja najviac cením záver, ktorý som si užila a ktorý celkom úspešne zatienil tie časti knihy, cez ktoré som sa prehrýzala ako cez chlpatú deku.

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžte zakúpiť aj na tomto linku

piatok 18. októbra 2013

Liebster Award (Tag)


Pravdepodobne ste už podobnú ikonku videli na hojne blogoch. Áno, aj ja som bola nominovaná, a tak sa o mne dnes dozviete (možno) pár nových vecí. Nominovali ma baby z blogu Aliss and Luce book´s world. Aj keď času je málo (a na knihy/blog ešte menej), rozhodla som sa, že si ten kúsok nájdem. Súčasťou tohto tagu je aj to, že mám nájsť 5 ďalších zatiaľ nenominovaných blogerov, ktorým mám vymyslieť otázky. Nuž, na toto sa tentokrát vybodnem. Nemám čas vymýšľať otázky ani hľadať ľudí, čo by ešte neboli zapojení. Na seba som sa však rozhodla prásknuť zopár veci, takže ideme na to.

1. Mám osemročného brata, ktorý ku knihám ani nepáchne. A som naňho kvôli tomu strašne hnusná. Často sa o tom hádame, neskutočne ma tým rozčuľuje, svoj donucovací nátlak sa snažím nenápadne použiť, no zatiaľ bezvýsledne.

2. Povedali mi (veľa ľudí), že medicínu nezvládnem. Poslala som ich kade ľahšie nie práve vyberaným spôsobom.

3. Som výbušná, temperamentná, rada sa hádam...

4.Narodila som sa ako levica. Charakteristika toho znamenia na mňa až desivo sedí.

5. Celé gymko som bola považovaná za bifľu (ale s poriadnou nadsázkou, proste som sa ževraj učila viac ako spolužiaci, čo sa neučili vôbec). Ehm, neverte tomu. Učiť som sa poriadne začala až toho roku. A aj teraz mi je vykrikované, že som nenormálna, keď si pamätám latinské názvy kostí, ktoré som si z dlhej chvíle čítala ako trinásťročná. To nie ja, to moja pamäť! :D

6. Som ambiciózna, kvôli čomu som sa seba často až príliš tvrdá.

7. Na medicínu nechcem ísť kvôli častému dôvodu - pomáhať ľuďom. Jednoducho som fascinovaná ľudským telom. Som úspešnou majiteľkou Yokochiho anatomického atlasu (nevysvetľujem, googlite), ktorý ma fascinuje aj napriek tomu, že som ho videla už miliónkrát. Pitvu som absolvovala bez toho, aby mi bolo akokoľvek zle, a s výrazom naspeedovanej veveričky (slová mojej mamky :) ) a... No, chcem byť patológ. :D

8. Milujem čokoládu, zmrzlinu a čaj.

9. Aj keď to bude vyznievať ako čosi nemožné, u mňa je bežné, že dokážem spojiť nespojiteľné, takže akokoľvek čudne to znie, som hrozný perfekcionista a neskutočný lajdák zároveň.

10. Často meškám, pernamentne nestíham (nič) a nikdy neviem nájsť kľúče.


No a teraz otázky, ktoré mi položili dievčatá. Je ich desať, týkajú sa kníh a predpokladám, že sa zasa neúnosne rozkecám (as usual)...

1. Chodíš do knihovny? Jestli ano, jak často?

Keď som bola malá, chodila som tam pravidelne každý týždeň. Tak som si začala knihy kupovať, a v knižnici ma nevideli. Potom som mala zasa isté obdobie, kedy som bola v knižnici ako doma, no a odkedy mám svojho miláčika (Kindle), tak ma tam nevideli a predpokladám, že už ani neuvidia. 

2. Jak často si knihy kupuješ?

Fúúúha... Kedysi som kupovala knihy ako šialená. Do mojej knihovničky som vrazila strašne veľa svojich úspor. Keď som začala čítať po anglicky, tak to bolo aj pár kníh do mesiaca. Teraz som si knihu nekúpila asi od júla. Nejako sa mi nakopili z iných zdrojov, a keďže nestíham čítať ani tie, zbytočne si ďalšie nekupujem. Ale najbližšie mi prasiatko poskytne peniažky na tretieho Medeného jazdca. Takže ako často? Keď mi padne nejaká dobrá kniha do oka a nie je iná možnosť, ako sa k nej dostať, tak si ju zvyčajne kúpim.

3. Od kdy je z tebe knihomol?

Od mala. Začalo to Veronikou a Bukym, pokračovalo Poľovníckou kapsou, Troma pátračmi, Harrym Potterom, Medzi nami dievčatami, Twilightom a už to bolo nezvrátiteľné.

4. Paperback, hardback nebo e-book? Co je pro tebe lepší?

E-book - čo sa týka prenosnosti, ceny a dostupnosti. Inak ako správny knihomoľ nedám dopustiť na vôňu čerstvo vytlačenej knihy (alebo aj veľa rokov starej a zatuchntuej). Ale či paperback alebo hardback... Určite hardback. Neviem, paperbacky mi nevadia, sama ich kopu vlastním, anglické knihy mám všetky ako paperbacky, no podvedome preferujem pevnú väzbu. Menej sa zničí.

5. Máš radši knihu s přebalem nebo bez něj?

S prebalom. Lebo ten dám dole a kniha sa síce možno kúsok zničí, ale stále ju viem dať naspäť do toho obalu a bude vyzerať ako nová. Napr. Taká Mara Dyerová keby mala prebal, bola by som šťastím bez seba. Tá kniha sa mi tak zničila, že ma bolí sa na ňu pozerať. (Nevyzerá nijak strašne, ale je tak opackaná! A to som ju mala aj v obale... Zbytočne.)

6. Jaký typ žánru máš nejradši? Proč?

Ja som už v stave, že čítam všetko, takže o obľúbenom žánre veľa nepoviem. Samozrejme young-adultky, ale tie mi už niekedy lezú krkom. Žeriem kriminálky, keď je nálada, tak si rada prečítam aj niečo totálne presladené, poprípade kúsok pikantné. Na čo je chuť, to čítam. Nejaký vyslovene obľúbený žáner by ste u mňa nenašli. 

7. Proč ses rozhodla, založit blog právě o knížkách?

Och, netuším. Páčila sa mi robota, ktorú na iných blogoch odviedli niektoré dievčatá, a tak som si povedala, že toto by ma možno aj bavilo. Kúsok som podumala, aby som si poriadne rozmyslela čo a ako, až som došla k záveru, že čisto knižné to mať nechcem. Tak to mám nejako zmiešané. Spojila som milované knihy s mojou nie až tak milovanou vlastnosťou - ukecanosť - a nejako to funguje. :)

8. Knižní hrdinka-jaká by podle tebe měla být? Proč?

V prvom rade mi musí byť sympatická. A keďže neviem z hlavy povedať, aký by mal byť človek, na to, aby mi bol sympatický, môžem akurát tak dať, že čo neznášam na hrdinkách. Nerozhodnosť, dokonalosť, nevinnosť, ufňukanosť, dutosť, nelogickosť, prílišnú zaláskovanosť, slepotu, závislosť od svojej osudovej lásky, bezhraničnú stupiditu... Potom už záleží od žánru, konkrétnej knihy, veku hrdinky a situácie. 

9. Myslíš si, že záleží na vzhledu postav?

V konečnom dôsledku je aj tak možno jedno ako ktorú postavu autor popíše. V našich očiach sa postupne bude kryštalizovať tá a tá postava už podľa našich predstáv. Napríklad mne sa bežne stáva, keď je milostný interest hlavnej hrdinky blonďák, že si ho predstavím ako vysokého tmavovlasého fešáka s diabolsky zvodným pohľadom, keďže blonďákov veľmi nemusím. To isté platí aj o samotných hlavných hrdinkách. Akokoľvek ju autor opíše, raz keď mi tá postava svojim správaním nie je sympatická, predstavujem si ju ako nejakú nepríjemnú osobu s nie príliš vábnym vzhľadom. 

Takže záleží nezáleží. Na prvotnú predstavu to je možno fajn, ale tie sa zvyknú s príbehom meniť, takže nejaké detailné opisovanie jej suchých vlasov s rozlámanými končekmi je podľa mňa zbytočné. 

10. Kdyby jsi se měla rozhodnout mezi dobrou knihou nebo hroznými knihami, co by jsi vybrala? 

Logická odpoveď je, že tú dobrú. No u mňa si niekedy vezme logika voľno, a tak sa čas od času stáva, že mám vyslovene chuť na nejakú zlú knihu, ktorá sa mi proste nijak raz nemôže páčiť. A čuduj sa svete, aj keď celý čas nadávam na jej otrasnosť, v konečnom dôsledku si ju užívam, lebo veď som predsa chcela čosi strašné, nemôžem sa teda sťažovať. 

štvrtok 17. októbra 2013

Recenzia: Michael Northrop - V pasci

Sneh zatiaľ nie je našou každodennou ozdobou krajiny za oknom, no v tejto knihe si ho užijete v takom množstve, že akékoľvek myšlienky na slnečnú lyžovačku alebo pojašené stavanie snehuliaka vás veľmi rýchlo prejdú.

Obyčajný zimný deň sa na Tattavskej strednej škole zmenil v priebehu pár hodín na boj o prežitie. Keď sa za oknom začal nekontrolovateľne sypať sneh, Scottyho ani nenapadlo, že by mu mohli zrušiť basketbalový zápas. A aby zostali siedmi úplne odlišní stredoškoláci v budove školy uväznení celý týždeň bez akéhokoľvek dozoru, v tme, chlade, odkázaní sami na seba? To považovali skôr za námet katastrofického filmu alebo ako dosť nepodarený vtip. Nemožné sa však stalo realitou a skupinka tínedžerov musí vynaložiť všetky svoje sily na boj o holý život.

Tematikou veľmi podobná, avšak úplne odlišná ako kniha Karanténa - to mi hlavou prebehlo ako prvé po prečítaní úvodných strán. Zatiaľ čo spomenutá kniha bola určená skôr starším čitateľom, V pasci by som odporúčala aj tým mladším čítania chtivým. Príbeh, vzhľadom na okolnosti, plynie kúsok pomalšie a nejakú výraznú gradáciu badať až v poslednej štvrtine, pri ktorej stŕpnete strachom, a ani po dočítaní poslednej strany, nebudete vedieť či sa partia mladých ľudí zachráni alebo ich navždy pochová sneh. 

Na tejto knihe krásne vidno jej nevyužitý potenciál. Podobné situácie sa v knihách dajú pretaviť na poriadny psychologický román, pri ktorom by mrazilo. Škoda, že autor sa rozhodol týmto smerom neuberať, ale stavil na jednoduché rozprávanie, ktoré sa síce číta samo a príjemne, no chýba mu hĺbka. Slabý čajíček, ktorý predstavuje takmer trištvrtinu knihy, však vynahradí záver. Tam autor naplno rozbalil svoj spisovateľský um, a tak sa treba pripraviť na strany plné strachu, hrôzy, neistoty a... Všetko ničiaceho chladu.

V Pasci je na pohľad veľmi útla kniha. Nepatrím síce medzi notorických milovníkov "bichlí", no v tomto prípade by som k pôvodným dvesto stranám privítala ešte pár desiatok navyše. Nie len, že sa mi s príbehom nechcelo lúčiť, no ako som už spomínala, zájsť v tejto knihe poriadne do hĺbky a celkovo sa viac rozpísať, by nepridalo iba na kvantite, ale rozhodne aj na kvalite.

Aj keď mám voči knihe isté výhrady, príbeh ako taký ma zaujal. Vzhľadom na to, že pokračovanie v tomto prípade nehrozí - čo je v dnešnej dobe pomerne výnimočné - záver je v podstate uzavretý. Aj keď možno nie práve tak, ako by si zvedavý čitateľ prial. Je to však nechané na nás, takže si každý môže podľa svojich predstáv domyslieť ako "dočasné obyvateľstvo" Tattavskej strednej školy skončilo.

Knihu hodnotím určite pozitívne, aj keď musím povedať, že ma dosť mrzí, že z toho nevyťažil autor viac. Ak si ju prečítate, tak síce žiadny úchvatný a osud meniaci príbeh nedostanete, no je to ideálna kniha na schovanie sa pod teplú deku so šálkou čaju.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.