Táááák, v bytíku som zabývaná, jedla od mamky mám aj na prečkanie tretej svetovej, pod vchodom mám xy barov a v bezprostrednej blízkosti asi 5 kníhkupectiev, takže môžem písať! (Nie, na giveaway som nezabudla, len nemám čas sa serkať so vstupmi, takže sa troška ešte rozkukám a víťaž bude do pondelka :))
Určite ste nezmeškali jeden obrovský mýľnik v mojom živote, teda vysokú školu. Vo vašich kinách už od pondelka, 15.9.!!! Áno, v pondelok nacupitám na prvú prednášku, no už teraz sme dostali pokyny, v zmysle - pozor pozor! V sekcii tej a tej si prečítajte študijné materiály! Vo vlastnom záujme!! Rozumej - všetci do jedného si to povinne naštudujte ešte pred prvou prednáškou!!! Ej bisťu, asi to berú hneď z fleku vážne, nevadí... Tak listujem obecnou genetikou a anorganickou chémiou a smejem sa, lebo chémia je identická s mojimi stredoškolskými poznámkami a genetika je tak akurát ťažká, aby som sa nenudila, ponamáhala mozgové závity, no zároveň nebola frustrovaná z neznámeho výsledku, ku ktorému sa neviem nijak raz dopracovať. Hovorím - yay!
Troška ozrejmím situáciu - od pondelka budem pilný študent molekulárnej biológie a genetiky na Masarykovej univerzite v Brne. Keďže moja skvelá budúca univerzita má neskutočne namakaný informačný systém, intráku sa mi nedostalo. (Neriešte, zbytočne by ste si namáhali logiku, aby ste to pochopili... Aj tak nepochopíte, ja nechápem tomuto "úžasnému" systému doteraz...) A tak bývam v byte na ulici, ktorá nesie názov Starobrněnská. Historická budova, veľké okná, vysoké stropy, starodávne radiátory a do centra mesta čo by som kameňom z okna dohodila. Doslova. Kameňom. Z. Okna. Dohodila.
Čo som samozrejme včera využila a pobehala okolie - rozumej centrum. Prišla som domov asi okolo jednej v noci. Plná pocitov, dojmov, nadšenia. Vážení - Brno je úžasné! Toľko ľudí, toľko podnikov, toľko života! Perfektné! Tak ma to nabíja energiou... Len do cca tretej som mala pod oknom hluk, ale nevadí. :) Nie som síce z práve malého mesta - predsa len Prešov sa akože tvári ako to tretie najväčšie na Slovensku - ale keďže nám tam tak trocha skapal pes, toto tu je pre mňa ako taký oživovák s kopou instantnej energie všade okolo! Len vyjsť von a nasávať všetko, čo sa dá. :) A aj keď som mala veľmi veľkú dilemu, keď som volila medzi Brnom a Prahou, nakoniec som neskutočne rada, že som zakotvila vo vodách tých brnenských. :)
O mojom novom bývaní ste sa dozvedeli to úžasné, ale chcem ešte trocha k mojim ešte úžasnejším predmetom. Obecná genetika, histológia, bunková biológia, chemické výpočty, anorganická chémia... Môže byť niečo krajšie? Kazí to len fylogenéza rastlín, ale ten predmet plánujem nejako orafať, len aby bola skúška, lebo veru ja sa o tých zelených mrchách učiť nebudem. Nie. Nie a proste hotovo. Nervy mám len jedny. :D
A na záver ešte trocha k názvu tohto článku... Genetická seansa je pomenovanie, ktoré na mňa môj mozog vypľul, keď som si písala s budúcimi spolužiakmi o tom, kedy, kde, ako sa stretneme. A kde budeme chodiť žiť, žúrovať atď. atď. atď. No a môj mozog tieto spoločné chvíľky s mojimi budúcimi spolužiakmi zhrnul tak pekne, že genetická seansa. Mne sa to hrozne páči, ďakujem mozog, takže to umiestňujem aj na blog. Takže vždy keď uvidíte článok, ktorý bude niesť tento názov, vedzte, že nasledujúce riadky budú moje vykecávačky o škole, Brne, ľuďoch, predmetoch a celkovo o mojom vysokoškolskom živote, ktorý sa na mňa momentálne zúrivo cerí a spôsobuje v mojom organizme instantnú nervozitu a des. (Mami, kde si?! :O)