Vraciam sa k životu AKA už je po všetkom

Ahoooojte! Keď sa pozriem na dátum posledného príspevku, tak sa cítim všelijako. A keď sa pozriem na nočný stolík a tú kopu RC kníh, tak sa cítim vyslovene blbo (a strach ma oblieva, keď si predstavím, že koľko sa musím učiť :/), ale... Oktáva riešila stužkovú (a dozvukyyyy!! :D) a to nie je len tak.

Prvé dva decembrové týždne sa niesli v znamení riešenia všetkého okolo stužkovej na poslednú chvíľu. Takže bolo úplne bežné, že som zo školy prišla domov o pol ôsmej večer. A ešte sa trebalo učiť... Knihy, blog a iné voľnočasové aktivity boli tabu. Všetko zbehlo ako voda a veľký deň D bol tu. 14.12. mala najepickejšia trieda sveta stužkovú, na ktorej mala najväčšie učiteľské legendy našej školy. Ktoré odišli o tretej ráno. No a my sme domov došli okolo tej pol ôsmej. Hej, bolo úžasne. Len všetko zbehlo hrozne rýchlo. 

Keďže to boli jedne 14 dňové fofry, školu som zanedbala tak, že v podstate od stredy budem musieť byť zahrabaná v knihách, lebo meškám strašne veľa, mám pocit, že som dutá (viac ako predtým, takže to už asi fakt je zlé) a vôbec - výčitky svedomia sú sviňa a ja viem, že som to všetko strašne zanedbala. Mám čo robiť. 

No ale, mám to všetko rozplánované a teror začína až v stredu, takže teraz ešte môžem na veselšiu nôtu - okrem minulotýždňvej stužkovej sa u mňa diali dozvuky, z ktorých som sa vrátila včera poobede. Bledá a s kruhmi pod očami. Úprimne - čakala som väčšiu žúrku. Vzhľadm na to, že  poznám párty povahu mojej triedy, som myslela, že to bude oveľa divokejšie. Ale nevadí, bolo skvelo. A aj tak hrozí, že mi zajtra spadne hlava do šalátu.

Pomaly, ale isto, sa dostávam do nostalgicko-depresívno-melancholického stavu, lebo sa to všetko skutočne blíži do finishu a to je strašne zvláštna predstava. S istými ľuďmi chodím do triedy dvanásť rokov a zrazu to má všetko skončiť... Čudné, čudné, čudné... Som zvedavá, kedy mi dôjde, že končíme strednú školu a začína čosi reálne. 

Moje plány na prázdniny sú pomerne jednoduché - spať, učiť sa, čítať, jesť. V tomto poradí. A trošku sa zorientovať v oblasti prihlášok. A asi sa konečne rozhodnúť, kde si tie prihlášky dávam, lebo... Už by vážne bolo načase. 

Zatiaľ sa lúčim, idem si trocha čítať a potom piecť a piecť a piecť a piecť, nech mi konečne dôjde, že zajtra je Štedrý deň, lebo so všetkým okolo... No, my toho roku Vianoce nemáme, my máme stužkovú. Všetkým želám krásne prázdniny! :))

Úplne na záver pridávam video z pečatenia triednej knihy. Neviem sa naňho prestať pozerať. Inak - celé to točil, strihal, upravoval a dával dokopy spolužiak, ktorý sa hlási na FAMU za režiséra. Ja som ho ocenila bujarým vnútorným potleskom.