Dnes som však mala strašnú potrebu niečo takéto napísať.
Kto ma sleduje na Goodreads, alebo sme friendnutý na facebooku, alebo proste ktokoľvek, kto sa so mnou za posledný mesiac dostal do styku, si určite vypočul/prečítal moju takmer vždy dlhú triádu na to, ako nič nestíham, čo všetko mi treba napísať, že zanedbávam blog, chytá ma zúfalstvo, december je na hovno mesiac, všetci sú v depke, atakďalej atakďalej...
Lebo december bol zatiaľ fakt na hovno. Neidem tu písať, že všetkých okolo mňa chytali hrozné nálady, ktoré sa na mňa prenášali a ja som bola v stave depresívno-maniackom, ani nič podobné. Faktom zostáva, že som bola. :D
Kto nevie - písala som prácu na slovenčinu s názvom Literatúra pre mládež v 21. storočí. Preto bolo na blogu mŕtvolne ticho. Včera som ju úspešne dopísala, som s ňou spokojná, a cítim sa oveľa lepšie. Akoby niekto stlačil vypínač. Pustila som to konečne z hlavy, a to je také odbremenenie, že až teraz si uvedomujem, ako mimo som celý mesiac bola. :D Nie len kvôli tej práci, aj všeobecne kvôli škole, ale hlavne kvôli slovenčine, ak mám byť úprimná. :D
Asi preto to tu teraz píšem, potrebujem to definitívne uzavrieť. Alebo ktovie... Nikdy som o sebe netvrdila, že nie som zvláštny tvor.
Okrem toho, všetko tak strašne rýchlo uteká... Až ma z toho chytá tá depresia. :D Zasa tu sú vianoce, ja si to znova uvedomím, až keď bude po tom... A vôbec. :D
A začínam písať ešte viac odveci ako na začiatku. :D Znak toho, že by som sa mala stopnúť.
Čo som týmto chcela povedať... Asi nič. Len som to potrebovala napísať. Dať za všetkým veľkú bodku, aby som bola schopná sa vrátiť do starých koľají. Nájsť si externý zdroj energie, lebo tie moje sú akosi vyšťavené, a ja som fakt unavená, a začať sa tešiť na Vianoce.
Mimochodom, po tom čo som zhliadla geniálneho Hobbita v geniálnej 3D kvalite, som si objednala celú trilógiu Pána prsteňov, aj s Hobbitom... V tých pekných nových paperbackoch od Slovartu. Teším sa. :) Už byť pod stromčekom, a pozerať sa na bratov šialený výraz, keď trhá ten papier z darčekov. :)
A to je asi všetko čo som dnes chcela. Zhrnutie: vyliezla som z jaskyne zvanej Stredoškolská odborná činnosť aka SOČ, a vy sa môžte tešiť na moje žvásty na blogu. :D
PS: Pošlite mi kúsok svojej drahocennej energie, nech sa nakopnem čo najskôr. Tento mimózny stav ma už nebaví. :D




