Mesačná Chvastačka -SEPTEMBER & OKTÓBER 2013

Meme organizuje Judit. 

V septembri sa chvastať nebolo čím, no október bol na knihy dosť bohatý, takže po dvoch mesiacoch prichádzam znova s mesačnou chvastačkou. Aj keď trocha oneskorene a samotný november sa už prehupol do druhej polky, ale skôr som nestíhala. :D

Času na čítanie je málo, ale to však nebráni mojej "knihy-zhromažďujúcej" duši, aby si rozširovala knihovničku o kúsky, na ktoré nemá síce absolútne čas, ale raz sa k nim určite dostane. (Viď. včerajšok a moja kúpa totálne nepodstatných kníh od Ikaru, ktoré boli v 50% zľave. No nekúp to! :D)

Až sa hanbím priznať, no všetky knihy, čo som za ten čas získala, patria do kategórie recenzných výtlačkov. A že ich je dosť. Hovorím o siedmych kusoch, ktoré vytvorili celkom peknú hromádku. 

Začnem septembrom, v ktorom mi do knihovničky pribudla len jedna kniha - výtlačok Divočiny. Recenzná kópia si ešte stále dovolenkuje v Dubline, takže moju poličku zdobí jej prepracovanejšia kolegyňa. Recenziu na Divočinu si môžte prečítať na tomto linku. 

Už si veľmi nepamätám, v akom poradí mi knihy prichádzali v októbri, takže to zhrniem tak dokopy.

Z AlbatrosMedia mi kuriér doručil Rebelov Večnosti, V Pasci a Den co den. V Pasci som prečítala už dávnejšie - recenzia tu, no a recenzia na Rebelov bola už tiež zverejnená - link. Den co den je na zozname, snáď sa k nemu do konca mesiaca dostanem, lebo kniha vyzerá úžasne aj na prvý "chyt" aj na prvé prelistovanie. 

Ďalej tu mám Serafínu, za ktorú ďakujem vydavateľstvu Fragment. Knihu mám už úspešne za sebou. A bola čarovná, čarovná čarovná... Viac v tejto recenzii.

No a nakoniec knihy z vydavateľstva Hydra. Za október tu sú dva kusy, no po tretí som si už bola na pošte - to však až v novembrovej chvastačke. Októbrový je však Vlčí brat a Fantastická 55. Vlčí brat je už úspešne za mnou (recenzia tu), Fantastická 55 je, podobne ako Den co den, na zozname a už som do nej úspešne založila záložku, takže začíname... :)

Tak to bol môj knižný september/október. Čo vy? Koľko ste toho prečítali? Pod akými novými knihami sa vám najnovšie prehýba knihovnička? 

Inak, fotky sú upravované cez takú super stránku, ktorú som objavila pred polhodinou a mám pocit, že som si ju zamilovala viac ako Instagram. :D Preto možno prepáčte za prílišnú "efektnosť" fotiek, ale keď som sa s tým raz začala hrať, tak som nevedela prestať. :D 

Recenzia: Rachel Hartman - Serafína - Skrytá tvár (Serafína #1)

Prečítali ste už všetko, čo sa o drakoch prečítať dalo, no aj tak sa vám ešte nechce ich svet, plný chŕliaceho ohňa a trblietajúcich sa šupín, opustiť? Netreba zúfať, Young Adult literatúra má vo svojich radoch nový fantasy prírastok, ktorý môže smelo konkurovať takým dielam ako sú Eragon alebo Eon.

Serafína je mladá dievčina so zaujímavým rodokmeňom. Žije v svete, kde zavládol po ťažkých bojoch medzi drakmi a ľuďmi mier. Aj keď to oproti minulosti vyzerá ružovo, nejaké veci sú stále vnímané ako tabu - a práve takou vecou je Serafína. Nenápadnej učiteľke hudby na kráľovskom dvore prinesie smrť ľudského princa, z ktorej je obvinený drak, veľa záhad, tajomstiev, dobrodružstva a možno aj lásky.

Musím povedať, že už sa mi dlho do rúk nedostala tak kvalitne spracovaná kniha. Či už od samotného nápadu, zápletky, bočných liniek, spleti tajomstiev, rozvoja charakterov, otvorenému koncu, lovestory, až po obálku a preklad, ktoré musím pochváliť. Obzvlášť ten preklad. Vydavateľstvo odviedlo s touto knihou kus roboty, ktorý sa odrazí aj na celkovom čitateľskom zážitku, ktorý hodnotím viac ako pozitívne, o tom však až neskôr.

Prevažná časť deja sa odohráva v spoločnosti vysokých politických hodnostárov - pravdupovediac, v spoločnosti tých najvyšších, ktorí riadia všetko, na čo si len spomeniete - čo knihe automaticky dopomohlo k získaniu mojich sympatií. To však nie je to jediná, vďaka čomu si ma kniha získala.

Serafína je jednou z mála hrdiniek, ktoré vám nelezú na nervy. Budete ušetrení akejkoľvek ufňukanosti, ktorá by ju mala "akože" robiť zaujímavou. Získa si vás svojim triezvym uvažovaním, ktoré je od začiatku veľmi sympatické. A keď sa objaví sympatický Kiggs, ktorý v ohnivej Serafíne rozdúcha plameň, narozdiel od iných hrdiniek to spáli len jej srdce, nie aj mozog. Okrem Serafíny mi k srdcu prirástol už spomínaný Kiggs. Ja osobne som si ho zamilovala od prvej strany, na ktorej sa objavil a potom som napäto čakala a čakala či bude tejto dvojici dopriate šťastie. Keď boli spolu, nechýbal im humor, iskra, napätie... Zhltla som ich jednoducho aj s navijakom a prežívala všetky prekážky spolu s nimi.

Autorka nám o tomto dračom svete povedala všetko, čo bolo pre príbeh podstatné, no nezahltila tým čitateľa v úvodných kapitolách. Jednotlivé fakty, históriu a komplikované rodinné a spoločenské vzťahy dávkovala postupne a podarilo sa jej to zasadiť do príbehu vždy v ten najvhodnejší moment - nepôsobilo to umelo alebo rušivo, jednoducho ste to všetko vnímali nejako postupne, a ani ste si nevšimli, že si od príbehu na chvíľku odskočila, aby čitateľovi čosi ozrejmila.

Po dočítaní som márne hľadala akékoľvek negatíva. Kniha si ma veľmi ľahko získala a ja som si čítanie skutočne užila. Keď sa však na to spätne pozriem, musím povedať, že pri istej časti v úvodných kapitolách, som zostala v rozpakoch a celkom sa obávala, že čo za dielo sa z toho vykľuje. No aj tento "psycho" odtienok, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou knihy, som začala s postupujúcim príbehom vnímať pozitívne.

Úprimne, keď som do knihy išla, neočakávala som nič výnimočné. Predsa len, napísať v dnešnej dobe kvalitný fantasy príbeh je čoraz viac komplikované. O to viac som bola prekvapená, ako som si knihu užila. Suma sumárum - knihou som zostala nadšená. Mala všetko, čo by mať mala a ja som ani raz necítila, žeby v príbehu čosi škrípalo, nebodaj mu niečo chýbalo. Na konci toho zostalo ešte veľa nevypovedaného, takže ja pevne dúfam, že vydavateľstvo Fragment prinesie na naše knižné pulty aj pokračovanie tejto výnimočnej knihy.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.

Vybíjam si frustráciu vol. 2

"No čo moji zlatí, ako ste si oddýchli cez prázdniny? November je tu! Už si uvedomujete ako sa nám tá maturita krásne blíži?" - toť povzbudivé slová mojej biologičky. Akoby nestačilo, že som celý piatok a sobotu pres*ala s biolou. Nie žeby mi to vadilo, len mám depresie z chémie, ku ktorej som sa ešte nedostala. :/ Za to biológiu viem excelentne. :D A nestíham. Nič!

No aby toho nebolo málo... Dnes na slovenčine moja drahá spolusediaca vytiahla "ľajstre" čudného ružového papiera s kopou koloniek. Ževraj nejaká prihláška - to hlásali hrubo vytlačené slová v hlavičke. Pche! Prihláška... (Chudáčka, má až dve školy, na ktorých je odbor, ktorý chce študovať. Nejaká dramaturgia a čosi s hudobným manažmentom. A prihlášky treba poslať do konca novembra. Tečú jej nervy. Mne tak budú o dva mesiace. Ona sa vtedy už bude rehotať... :D)

Ešte mi povedzte, že na ktorej lekárskej fakulte (a či vôbec) by som najradšej zakotvila a bolo by po probléme. Respektíve by mi stačilo, aby mi niekto vykecal ten stupidný nápad hlásiť sa na fakultu, ktorá berie najmenej ľudí a ktorej systém je pomerne čudný, no mňa to fascinuje. :D A vlastne, najlepšie by bolo, keby mi niekto povedal, na čo mám, na čo nie a čo to mám vlastne študovať. Po dvoch mesiacoch intenzívnej prípravy na medicínu (priznávam, október som sa učila strašne málo, zato už štvrtý deň novembrového charakteru makám ako blázon), totiž akosi neviem kto som, čo som, čo chcem, či na to mám, či to nie je blbosť, prečo si vôbec myslím, že by ma mali prijať, nevezmú ma, nevezmú ma, určite nie, prečo by ma nevzali, jasné, že hej, nie som sprostá, som hlúpa, nič neviem... A tak akosi. Taká šialená schizofrénia. :D 

Pointou tohto príspevku je... Neviem. Potrebujem sa virtuálne socializovať a vybúšiť do nevinnej klávesnice všetky moje neistoty, blbé nápady apod. 

Aby toho nebolo málo, nejako som zistila, že sa asi učím z blbých materiálov. A nikde neviem vierohodne zistiť, Z ČOHO VLASTNE by bolo najlepšie sa učiť. Kill me now. :D A mám pocit, že sa učím málo (keď toto počuje kamarátka, už ju svrbí ruka. Stále má na to argument - Ja sa učím málo. Nebuď šialená, ty sa učíš a vieš! Som šialená, mám byť z čoho. :D), mám neuspokojivé výsledky (mám jednotky, okrem fyziky, z tej sú dvojky, ale stále mám pocit, že je to málo). Spolužiačka, ktorá sa tiež hlási na medicínu, to tento rok trocha nezvláda a jej študijné výsledky sucks. Ja by som si ublížila, mať také známky. Minimálne by som na seba bola nasratá, a o svoje prijatie sa bála ešte viac. Ona? Ona je v chille. Chodí na doučovanie = určite ju vezmú všade. ALE JA NECHODÍM! Čo zo známok v škole? Nikde ma nevezmú!

A áno, tečú mi nervy. :D

Knihy? Tie vidím všade okolo mňa. A celkom sa mi darí ich aj čítať. Pomaly, pomaly, pomalšie ako pomaly, ale dá sa. A aj tak mám stále výčitky svedomia, keď ich do rúk vezmem inokedy ako večer pred spaním na desať minút. Ten čas sa totiž dá využiť na vypracovanie otázok na prijímačky do Prahy, na komplexné zopakovanie fyziky, na zaplakanie nad chémiou... 

Stručne a jasno, asi mi hrabe. Podpora doma je nijaká. Mamka zo mňa nechce mať doktorku = uč sa, choď kde chceš, ale psychickú podporu odo mňa dostaneš fakt len vtedy, keď budeš psychicky na dne. Sama si si zmyslela, sama si rieš. Hurá! Kašlem všetko, nejdem na výšku. 

V podobnom duchu sa nesie môj úžasný život oktávanky. A ešte sa chodíme pravidelne v piatky ventilovať. A riešime stužkovú. A video na stužkovú. A ja, akčná krava, som riešila fotky na oznamka a teraz riešim tortu na stužkovú. Prečo? Lebo som blbá. Mohol to urobiť niekto iný, ale keď som počula tie nápady mojich spolužiakov, ktorým je jedno, že aká tá stužková bude, hlavne nech je čo najlacnejšia, tak vo mne skypela žlč, pocítila som charakteristický nával energie a zapla sa do môjho najakčnejšieho módu (mamkinými slovami - naspeedovaná veverička). Čo už vnímajú všetci. Ešte aj učiteľky... 

A tak lietam z triedy do triedy, v kuse s telefónom/hŕbou papierov/testovnicami v ruke. A zatiaľ čo zvyšok rodiny sedí v kuchyni okolo stola, vidia sa po troch mesiaoch a všetci sú akosi radi, že sa vidia (a zasa sa dlho neuvidia), veď sviatky, ja sedím v kúte, učím sa biolu a všetci si ťukajú na čelo. Keby som aspoň vedela čo chcem! A z čoho sa mám učiť! A či sa učím dostatočne! A či to vlastne celé nerobím zbytočne! Tak by som bola pokojnejšia. Je predsa len jednoduchšie ísť si za niečím, keď viem vlastne za čím a mám aspoň nejakú predstavu ako na to. Pche, to by bolo pre Mirku PRÍLIŠ jednoduché. :D 

Áno, uvedomujem si, že som sa rozkecala. Ale tak no, celý október som bola ticho. Už som vám určite chýbala. Tak prinášam ďalšiu dlhú dávku svojich kecov, nech na mňa nazabudnete, nech sa pousmejete, nech neviem čo so sebou urobíte. Pac a pusu. :-*

A čerešnička... STUŽKOVÁ JE O 40 DNÍ A JA NEMÁM ŠATY!!! Keď sa nájdu nejaké prešovčanky - kde sa u nás dajú zohnať pekné šaty? Prípadne, ak máte akúkoľvek internetovú stránku, kde sú pekné, cenovo dostupné šaty vhodné na stužkovú, a aby aj stihli prísť do 14.12., podeľte sa. Horí mi termín! :D

PS: Ak máte niekto AKÉKOĽVEJ info o prijímačkách na 3.lf uk, sem s nimi. Na internete je to chudobné. Alebo hocijaké iné info podobného charakteru. Alebo sa posťažujte tiež alebo whatever. :))

Recenzia: Katarína Soyka - Vlčí brat

Vlčí brat je v poradí treťou knihou z pera slovenskej autorky vystupujúcej pod pseudonymom Katarína Soyka. Rovnako ako vo svojich predošlých knihách, v ktorých si posvietila na čarodejnice a upírov, aj jej tretí počin sa nesie na fantasy vlne - tentokrát zavítame medzi dve znepriatelené svorky vlkolakov, ktoré ovláda mocný čarodejník. 

S tvorbou tejto autorky sa nestretávam prvýkrát, takže absencia opisov, ktorá ma v jej prvých knihách šokovala, ma tentokrát nijako neprekvapila. Knihu od Soyky viete spoznať veľmi jednoducho - a nie len vďaka jej "kabelkovému" formátu. Jej knihy majú nevídanú dynamiku, spád a márne by ste v nich hľadali nejaké "omáčky" na zaobalenie deja. Ako som už spomínala, opisy nie sú autorkinou pochúťkou, takže aj keď kniha vyzerá útlo, na dvesto stranách sa odohráva príbeh s kvalitnou zápletkou. 

Jedným z dôvodov, prečo si vždy rada vychutnám slovenskú tvorbu, je to, že na jazyku knihy veľmi ľahko spoznáte či bola prekladaná alebo je písaná rýdzo slovensky, a teda čitateľ nepríde o žiadne slovné hračky, zaujímavú vetnú skladbu a neujdú mu ani žiadne informácie "stratené v preklade". A v prípade Soyky to platí obzvlášť. Keďže svoj príbeh zasadila do prostredia slovenskej dediny, kde ľudia upaľujú pôrodné babice kvôli obvineniam z čarodejnícva, a na dvere si vešajú cesnak na ochranu pred krvilačnými upírmi, jazyk tomu musela adekvátne prispôsobiť. Čo sa jej, mimochodom, veľmi podarilo a knihe to dodalo úplne iný nádych, ktorý jej pridával na autentickosti, vďaka čomu bolo jednoduché si predstaviť maličkú drevenicu učupenú kdesi pod kopcom, aj napriek chýbajúcemu opisu.  

Pri čítaní kníh od tejto autorky, sa mi vždy mysľou preháňa, že keby bolo písanie kúsok lepšie, nemala by som im čo vytknúť. Nakoľko sa aj na stranách tejto knihy stretnete s prepracovaným príbehom a výborne spracovanými postavami, povedali by ste, že k dokonalosti im veľa netreba. No niekedy len to nestačí, a aj keď v tejto knihe vidieť posun, čo sa týka kvality písania, stále by bolo čo zlepšovať. Síce je minimum opisov, rýchly dej a všeobecne to také "nebabranie" sa s nepodstatnými vecami Soykinou charakteristikou, niekedy by predsa len nebolo na škodu knihu trocha spomaliť, sem tam niečo viac vysvetliť, ísť kúsok do hĺbky, aby čitateľ nezostal zmätený, keď ešte nestihol poriadne stráviť predchádzajúce šokujúce odhalenie, a už je tu ďalšie, ktorému sám poriadne nerozumie. V každom prípade tu vidno posun, čo veľmi chválim. 

Ak máte chuť na príbeh plný temných síl, vlkolakov, mágie a komplikovaných vzťahov, Vlčieho brata si rozhodne šupnite do kabelky. Knihu zhltnete raz dva - či už vďaka jej hrúbke alebo dynamike príbehu. 

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Hydra.

Recenzia: Gerd Ruebenstrunk - Rebelové Věčnosti

V poslednej dobe sa tematika času stala v knihách viac než populárnou - väčšinou sa autori zamerajú na cestovanie v čase, ktorého záhady nadchnú nejedného čitateľa, - v knihe Gerda Ruebenstrunka sa však z času stala lukratívna komodita, okolo ktorej sa točí celá svetová ekonomika. Chceli by ste čas predať alebo nebodaj kúpiť? Nie je problém. Potrebujete súrne väčší obnos peňazí? Príjemný pán v obleku vám na desať rokov vášho života spraví takú cenovú ponuku, že bude nemožné ju odmietnuť.

Čo sa však stane, keď najvplyvnejšej spoločnosti obchodujúcej s časom ukradnú zásobníky na čas? Svetová ekonomická kríza, všeobecný chaos a nepokoje... Do toho všetkého sa zapletie partia "profesionálov" a pátranie sa môže začať. Kto stojí za najškandalóznejšou krádežou novodobých dejín?

Rebelové Věčnosti majú skvelý nápad, no slabšie spracovanie. Vynikajúci záver, no pomaly sa rozbiehajúci začiatok. Strany plné akcie a napätia, pri ktorom si budete obhrýzať nechty, plné skvelých myšlienok a neobkukaných nápadov, no aj strany, pri ktorých budete zívať nudou, a kvôli ktorým knihu vždy po pár riadkoch odložíte. Kvalita tejto knihy sa celých tristo a niečo strán hojdala ako na hojdačke - raz hore, potom zasa dole.

Väčšina z nás má rada nové veci. Rada číta nové veci. Príbehy, ktoré sme nemali možnosť si vychutnať na stránkach akejkoľvek inej knihy. Ak hľadáte niečo také, výber práve tejto knihy rozhodne neoľutujete. Kniha je ďalšou zo série sci-fi záležitostí pre mladých, ktoré v týchto dňoch pomerne fičia na knižnom trhu. Nečakajte zamilované hlavné postavy zaslepené svojím citom natoľko, že zvyšný dej knihy bude odfláknutý. Autor síce zvolil trocha zdĺhavý začiatok, no zápletka, ktorú vytvoril a ktorá naberá na obrátkach v poslednej tretine knihy, vás donúti nad trocha slabším začiatkom prižmúriť oko, možno aj dve, a naplno si vychutnať taje kvantovej fyziky, paralelných vesmírov, zásobníkov na čas a jednej nadpriemerne inteligentnej rodiny fyzikov.

Aby to však nebola iba monotnónna naháňačka dobrých a zlých, na čitateľa čaká zopár nečakaných prekvapení, šokujúcich odhalení a pomerne komplikovaná vedľajšia linka, ktorá bude v istých chvíľach ešte zaujímavejšia ako tá hlavná. To všetko bude okorenené o kapitoly zaoberajúce sa dianím pred tým ako spoločnosť Tempus Fugit zaujala stabilné miesto na svetovom trhu, no príbeh obzvláštnia aj záhadné a pomerne znepokojujúce vsuvky, ktoré čitateľa informujú o situácii v iných častiach sveta, kde to vyzerá všelijako, len nie dobre.

Rovnako ako postavy, aj čitateľ bude všetko odhaľovať postupne. To tristostranové nažívanie v spoločnosti hlavných aktérov tejto knihy však nebude nijak nepríjemné. Charakterovo boli postavy zvládnuté vynikajúco. Ich zmýšľanie a rozhodnutia boli popísané na takej úrovni, že aj keď s nimi budete nie vždy súhlasiť, v podstate im budete rozumieť a spolu vytvoria neopakovateľný záver tejto knihy, ktorý bude minimálne prekvapivý.

Či knihu odporúčam? Ak momentálne nemáte žiadne skvostné majstrovské dielo, ktoré by vyžadovalo vašu čitateľskú pozornosť, pokojne sa môžte venovať aj tejto knihe. Ja najviac cením záver, ktorý som si užila a ktorý celkom úspešne zatienil tie časti knihy, cez ktoré som sa prehrýzala ako cez chlpatú deku.

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžte zakúpiť aj na tomto linku. 

Liebster Award (Tag)

Pravdepodobne ste už podobnú ikonku videli na hojne blogoch. Áno, aj ja som bola nominovaná, a tak sa o mne dnes dozviete (možno) pár nových vecí. Nominovali ma baby z blogu Aliss and Luce book´s world. Aj keď času je málo (a na knihy/blog ešte menej), rozhodla som sa, že si ten kúsok nájdem. Súčasťou tohto tagu je aj to, že mám nájsť 5 ďalších zatiaľ nenominovaných blogerov, ktorým mám vymyslieť otázky. Nuž, na toto sa tentokrát vybodnem. Nemám čas vymýšľať otázky ani hľadať ľudí, čo by ešte neboli zapojení. Na seba som sa však rozhodla prásknuť zopár veci, takže ideme na to.

1. Mám osemročného brata, ktorý ku knihám ani nepáchne. A som naňho kvôli tomu strašne hnusná. Často sa o tom hádame, neskutočne ma tým rozčuľuje, svoj donucovací nátlak sa snažím nenápadne použiť, no zatiaľ bezvýsledne.

2. Povedali mi (veľa ľudí), že medicínu nezvládnem. Poslala som ich kade ľahšie nie práve vyberaným spôsobom.

3. Som výbušná, temperamentná, rada sa hádam...

4.Narodila som sa ako levica. Charakteristika toho znamenia na mňa až desivo sedí.

5. Celé gymko som bola považovaná za bifľu (ale s poriadnou nadsázkou, proste som sa ževraj učila viac ako spolužiaci, čo sa neučili vôbec). Ehm, neverte tomu. Učiť som sa poriadne začala až toho roku. A aj teraz mi je vykrikované, že som nenormálna, keď si pamätám latinské názvy kostí, ktoré som si z dlhej chvíle čítala ako trinásťročná. To nie ja, to moja pamäť! :D

6. Som ambiciózna, kvôli čomu som sa seba často až príliš tvrdá.

7. Na medicínu nechcem ísť kvôli častému dôvodu - pomáhať ľuďom. Jednoducho som fascinovaná ľudským telom. Som úspešnou majiteľkou Yokochiho anatomického atlasu (nevysvetľujem, googlite), ktorý ma fascinuje aj napriek tomu, že som ho videla už miliónkrát. Pitvu som absolvovala bez toho, aby mi bolo akokoľvek zle, a s výrazom naspeedovanej veveričky (slová mojej mamky :) ) a... No, chcem byť patológ. :D

8. Milujem čokoládu, zmrzlinu a čaj.

9. Aj keď to bude vyznievať ako čosi nemožné, u mňa je bežné, že dokážem spojiť nespojiteľné, takže akokoľvek čudne to znie, som hrozný perfekcionista a neskutočný lajdák zároveň.

10. Často meškám, pernamentne nestíham (nič) a nikdy neviem nájsť kľúče.

No a teraz otázky, ktoré mi položili dievčatá. Je ich desať, týkajú sa kníh a predpokladám, že sa zasa neúnosne rozkecám (as usual)...

1. Chodíš do knihovny? Jestli ano, jak často?

Keď som bola malá, chodila som tam pravidelne každý týždeň. Tak som si začala knihy kupovať, a v knižnici ma nevideli. Potom som mala zasa isté obdobie, kedy som bola v knižnici ako doma, no a odkedy mám svojho miláčika (Kindle), tak ma tam nevideli a predpokladám, že už ani neuvidia. 

2. Jak často si knihy kupuješ?

Fúúúha... Kedysi som kupovala knihy ako šialená. Do mojej knihovničky som vrazila strašne veľa svojich úspor. Keď som začala čítať po anglicky, tak to bolo aj pár kníh do mesiaca. Teraz som si knihu nekúpila asi od júla. Nejako sa mi nakopili z iných zdrojov, a keďže nestíham čítať ani tie, zbytočne si ďalšie nekupujem. Ale najbližšie mi prasiatko poskytne peniažky na tretieho Medeného jazdca. Takže ako často? Keď mi padne nejaká dobrá kniha do oka a nie je iná možnosť, ako sa k nej dostať, tak si ju zvyčajne kúpim.

3. Od kdy je z tebe knihomol?

Od mala. Začalo to Veronikou a Bukym, pokračovalo Poľovníckou kapsou, Troma pátračmi, Harrym Potterom, Medzi nami dievčatami, Twilightom a už to bolo nezvrátiteľné.

4. Paperback, hardback nebo e-book? Co je pro tebe lepší?

E-book - čo sa týka prenosnosti, ceny a dostupnosti. Inak ako správny knihomoľ nedám dopustiť na vôňu čerstvo vytlačenej knihy (alebo aj veľa rokov starej a zatuchntuej). Ale či paperback alebo hardback... Určite hardback. Neviem, paperbacky mi nevadia, sama ich kopu vlastním, anglické knihy mám všetky ako paperbacky, no podvedome preferujem pevnú väzbu. Menej sa zničí.

5. Máš radši knihu s přebalem nebo bez něj?

S prebalom. Lebo ten dám dole a kniha sa síce možno kúsok zničí, ale stále ju viem dať naspäť do toho obalu a bude vyzerať ako nová. Napr. Taká Mara Dyerová keby mala prebal, bola by som šťastím bez seba. Tá kniha sa mi tak zničila, že ma bolí sa na ňu pozerať. (Nevyzerá nijak strašne, ale je tak opackaná! A to som ju mala aj v obale... Zbytočne.)

6. Jaký typ žánru máš nejradši? Proč?

Ja som už v stave, že čítam všetko, takže o obľúbenom žánre veľa nepoviem. Samozrejme young-adultky, ale tie mi už niekedy lezú krkom. Žeriem kriminálky, keď je nálada, tak si rada prečítam aj niečo totálne presladené, poprípade kúsok pikantné. Na čo je chuť, to čítam. Nejaký vyslovene obľúbený žáner by ste u mňa nenašli. 

7. Proč ses rozhodla, založit blog právě o knížkách?

Och, netuším. Páčila sa mi robota, ktorú na iných blogoch odviedli niektoré dievčatá, a tak som si povedala, že toto by ma možno aj bavilo. Kúsok som podumala, aby som si poriadne rozmyslela čo a ako, až som došla k záveru, že čisto knižné to mať nechcem. Tak to mám nejako zmiešané. Spojila som milované knihy s mojou nie až tak milovanou vlastnosťou - ukecanosť - a nejako to funguje. :)

8. Knižní hrdinka-jaká by podle tebe měla být? Proč?

V prvom rade mi musí byť sympatická. A keďže neviem z hlavy povedať, aký by mal byť človek, na to, aby mi bol sympatický, môžem akurát tak dať, že čo neznášam na hrdinkách. Nerozhodnosť, dokonalosť, nevinnosť, ufňukanosť, dutosť, nelogickosť, prílišnú zaláskovanosť, slepotu, závislosť od svojej osudovej lásky, bezhraničnú stupiditu... Potom už záleží od žánru, konkrétnej knihy, veku hrdinky a situácie. 

9. Myslíš si, že záleží na vzhledu postav?

V konečnom dôsledku je aj tak možno jedno ako ktorú postavu autor popíše. V našich očiach sa postupne bude kryštalizovať tá a tá postava už podľa našich predstáv. Napríklad mne sa bežne stáva, keď je milostný interest hlavnej hrdinky blonďák, že si ho predstavím ako vysokého tmavovlasého fešáka s diabolsky zvodným pohľadom, keďže blonďákov veľmi nemusím. To isté platí aj o samotných hlavných hrdinkách. Akokoľvek ju autor opíše, raz keď mi tá postava svojim správaním nie je sympatická, predstavujem si ju ako nejakú nepríjemnú osobu s nie príliš vábnym vzhľadom. 

Takže záleží nezáleží. Na prvotnú predstavu to je možno fajn, ale tie sa zvyknú s príbehom meniť, takže nejaké detailné opisovanie jej suchých vlasov s rozlámanými končekmi je podľa mňa zbytočné. 

10. Kdyby jsi se měla rozhodnout mezi dobrou knihou nebo hroznými knihami, co by jsi vybrala? 

Logická odpoveď je, že tú dobrú. No u mňa si niekedy vezme logika voľno, a tak sa čas od času stáva, že mám vyslovene chuť na nejakú zlú knihu, ktorá sa mi proste nijak raz nemôže páčiť. A čuduj sa svete, aj keď celý čas nadávam na jej otrasnosť, v konečnom dôsledku si ju užívam, lebo veď som predsa chcela čosi strašné, nemôžem sa teda sťažovať. 

Recenzia: Michael Northrop - V pasci

Sneh zatiaľ nie je našou každodennou ozdobou krajiny za oknom, no v tejto knihe si ho užijete v takom množstve, že akékoľvek myšlienky na slnečnú lyžovačku alebo pojašené stavanie snehuliaka vás veľmi rýchlo prejdú.

Obyčajný zimný deň sa na Tattavskej strednej škole zmenil v priebehu pár hodín na boj o prežitie. Keď sa za oknom začal nekontrolovateľne sypať sneh, Scottyho ani nenapadlo, že by mu mohli zrušiť basketbalový zápas. A aby zostali siedmi úplne odlišní stredoškoláci v budove školy uväznení celý týždeň bez akéhokoľvek dozoru, v tme, chlade, odkázaní sami na seba? To považovali skôr za námet katastrofického filmu alebo ako dosť nepodarený vtip. Nemožné sa však stalo realitou a skupinka tínedžerov musí vynaložiť všetky svoje sily na boj o holý život.

Tematikou veľmi podobná, avšak úplne odlišná ako kniha Karanténa - to mi hlavou prebehlo ako prvé po prečítaní úvodných strán. Zatiaľ čo spomenutá kniha bola určená skôr starším čitateľom, V pasci by som odporúčala aj tým mladším čítania chtivým. Príbeh, vzhľadom na okolnosti, plynie kúsok pomalšie a nejakú výraznú gradáciu badať až v poslednej štvrtine, pri ktorej stŕpnete strachom, a ani po dočítaní poslednej strany, nebudete vedieť či sa partia mladých ľudí zachráni alebo ich navždy pochová sneh. 

Na tejto knihe krásne vidno jej nevyužitý potenciál. Podobné situácie sa v knihách dajú pretaviť na poriadny psychologický román, pri ktorom by mrazilo. Škoda, že autor sa rozhodol týmto smerom neuberať, ale stavil na jednoduché rozprávanie, ktoré sa síce číta samo a príjemne, no chýba mu hĺbka. Slabý čajíček, ktorý predstavuje takmer trištvrtinu knihy, však vynahradí záver. Tam autor naplno rozbalil svoj spisovateľský um, a tak sa treba pripraviť na strany plné strachu, hrôzy, neistoty a... Všetko ničiaceho chladu.

V Pasci je na pohľad veľmi útla kniha. Nepatrím síce medzi notorických milovníkov "bichlí", no v tomto prípade by som k pôvodným dvesto stranám privítala ešte pár desiatok navyše. Nie len, že sa mi s príbehom nechcelo lúčiť, no ako som už spomínala, zájsť v tejto knihe poriadne do hĺbky a celkovo sa viac rozpísať, by nepridalo iba na kvantite, ale rozhodne aj na kvalite.

Aj keď mám voči knihe isté výhrady, príbeh ako taký ma zaujal. Vzhľadom na to, že pokračovanie v tomto prípade nehrozí - čo je v dnešnej dobe pomerne výnimočné - záver je v podstate uzavretý. Aj keď možno nie práve tak, ako by si zvedavý čitateľ prial. Je to však nechané na nás, takže si každý môže podľa svojich predstáv domyslieť ako "dočasné obyvateľstvo" Tattavskej strednej školy skončilo.

Knihu hodnotím určite pozitívne, aj keď musím povedať, že ma dosť mrzí, že z toho nevyťažil autor viac. Ak si ju prečítate, tak síce žiadny úchvatný a osud meniaci príbeh nedostanete, no je to ideálna kniha na schovanie sa pod teplú deku so šálkou čaju.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.