Letní dumání (4)

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.

                                     Moderní upíri a vlkolaci

Uhrančivý pohľad, krásne, vzrušujúce, sexi a pritom tak nebezpečné oči. Pekný, rovný a bezchybný nos. Tak plné, krásne vykrojené pery. O vypracovanej hrudi, ako keby ju vytesal nejaký rímsky sochár, nehovoriac.

No a nezamilujte sa! 

Bolo by nesprávne označiť Stephenie Meyerovú z toho, že zaviedla tento, sexy a vzrušujúci vzhľad upírov, a v konečnom dôsledku aj vlkolakov. Ešte predtým s tým prišla L. J. Smith a jej nebezpečný bratia Salvatorovci.

Ja osobne som pred troma rokmi bola pekne roztopená z Edwarda, a priznám sa, že aj potom čo môj prvotný ošiaľ opadol a moje kamošky sa doňho ešte len dostali, prežívala som to úplne naplno s nimi. (Som to ja ale dobrá kamšoka.)

Je celkom sranda, ako dokázala jedna žena spraviť z prenasledovaných a nenávidených tvorov noci, atraktívne objekty, po ktorých šaleli davy. To tá kombinácia zakázanej lásky, nebezpečenstva, ochranárskych sklonov, no a samozrejme vypracované telo a tvár modela mužskej časti páru...

No, ale aby som nechala Stephenie Meyerovú a jej sto rokov neuspokojeného Edwarda na pokoji, je tu ešte jedna žena, ktorá spravila z upírov sexuálne mašiny. Charlaine Harrisová a jej séria True Blood. K seriálu sa myslím netreba vyjadorvať, no a knihy... Rozhodne som čakala niečo iné.

Neviem či ste počuli o knihe Nech vojde ten pravý od Johna Ajvide Linvqvuista. Tam sa síce upíri objavili len okrajovo, aj keď paradoxne zasahovali do celého príbehu, no pointou je, že to boli tí taký "starý, dobrý" krvilačný upíri, nie chlapci čo sa na slnku trbliecu. Mimochodom, ak máte radi kriminálky, skutočne tú knihu odporúčam.

No a aby som nekecala celý čas len o upíoch, prejdime na tému vlkolaci. (btw, všímate tie tehličky? :D) Pod pojmom vlkolak sa v poslednej obe každému objaví sladký, milý, dobrý Jacob Black, s fakt dobrou postavou. Nemám rada Taylora Lautnera, ale to, že je fakt namakaný mu proste nemôžem uprieť.

 Vlkolaci.
Vo svete Stephenie Meyerovej sú to zlatí, milí, huňatí a ochranársky havovia.
Vlkolaci.
Všade inde monštrá, ktoré sa menia pri splne a jedia ľudské mäso.

Čo však majú spoločné tieto tvory? Okrem toho, že sú úplne rozdielne? No predsa ich popularitu v posledných rokoch. Ja ako odchovanec Twilightu si vždy rada prečítam niečo na túto nôtu, aj keď kvalitných kúskov veľa nie je. Ako vrcholne nekvalitný beriem napríklad Školu noci.

Všetkými desiatimi beriem, že v poslednej dobe je proste upírov a vlkolakov VEĽA. Aj keď to už povaľuje a nahradzujú ich anjeli.  A strašne rada by som vedela, čo by si pomyslel  tak napríklad Stokerov Dracula keby stretol takého Edwarda. :D A teraz moje malé tajomstvo: nečítala som Draculu. Čo ma začína fakt štvať, ale najprv som bola malá, tak sa mi nechcelo, no a teraz nie je čas. Ale raz RAZ si ho určite prečítam. :D

Inak sa ospravedlňujem za tie obrázky, ale proste Twilight sa mi k tomuto článku tak hodí, že koniec... :D

A som v prdeli, alias: Prúser menom Vampire Academy

6 hodín.
Doba, za ktorú som túto fakt skvelú knihu prečítala. Včera v noci.

Prečo som to nespravila skôr? To si dneska vravím celý deň. Totiž, na tú knihu som prvýkrát narazila v Pevnosti niekedy pred troma rokmi, lenže to som bola čerstvo po dočítaní Twilightu. A čítala som Školu noci, s niečím novým sa mi nechcelo začínať... S upírmi tobôž. Hlúpa, hlúpa, hlúpa! :D

Som blázon. Okrem iného aj do námetu, prostredia... Okej, kecám. Strašne kecám. Som blázon, to je fakt, ale určite do niečoho (niekoho?) iného. (Áno, ďalšia nebezpečne úžasná mužská rola na obzore.)

Fajn, čo so vlastne chcela týmto príspevkom povedať?
Že som úplne, ale fakt totálne v P-R-D-E-L-I!!!
Keďže som si knihu - áno, bez okolkov to priznávam, nechcela som si kúpiť náhdou niečo čo sa mi nebude páčiť, - stiahla, a moja knihy milujúca dušička by nezvládne NEMAŤ toto v knižnici, druhý diel si plánujem kúpiť, keď sa vrátim na slovensko, čo je len tak mimochodom v piatok!  (A okrem toho, by som si samozrejme musela kúpiť aj prvý diel, už keď, tak celú sériu predsa!)
Ách, už len dva dni. :D

No, lenže či mne sa to bude chcieť kupovať po jednom, s iba vratkou nádejou, že mi to niekto zasponzoruje. Zaseknúť sa niekde uprostred, a nevedieť, čo bude v ďalších kníhách, no... To by som nezvládla.
Takže mi len ostáva dúfať, že mi nejaký milý príslušník z radov mojich príbuzných bude ochotný dať 55eur na celú sériu. (Som ja normálna?? 55 eur za knihy?! :O )
No, tak si to prinajoršom popýtam na Vianoce.
Ha! Vianoce?!!! To je polroka!!! :O Nie som taká silná... :D
Našťastie, sa blíži radostná udalosť mojich krásnych 15 narodenín! (také pekné číslo :D), a keby že... Trošku pohučím do ľudí okolo mňa... No, teoreticky. :D

Naposledy som sa takto fetnuto, s okamžitou potrebou mať doma všetky knihy zo série, cítila v marci. A stalo sa to s Hunger Games.

No nič, končím tento ničím vás neobohacujúci príspevok.
DRŽTE MI PALCE!!! Niekoho jednoducho musím ukecať, inak sa proste zbláznim, - ak som sa už nezbláznila, lebo tento príspevok fakt vyznieva podivhôdne.
Takže ešte raz... Myslite na mňa, keď budem behať od babky k babke, a zháňať finančnú podporu na drogu. :D:D

Kamoškina zúfalá situácia

No, mám vám pretlmočiť prosbu. Kamarátka si kedysi dávno objednala knihu Crescendo. Po tom čo sa vydanie na slovensku stále odkladalo a odkladalo, na to zabudla.
Potom si ju objednala ešte raz, spolu s mojou. To nám došlo, no a teraz po mesiaci jej prišiel papierik z pošty, že tam má balík - tá dávno zabudnutá objednávka.
Takže má teraz doma dve.
Kto by ml záujem o čisto novú, neomačkanú, voňavú knihu Crescendo od Beccy Fitzpatrick? Pôvodná cena bola 11,57 eur plus poštovné 3eurá. Keby ste mali záujem, strelila to na 9 eur aj poštovným.
Pre viac informácií... klik

Letní dumání (3)

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.

                                              Čítanie kníh v detstve

Čítam veľa už od mala. Nejako sa to na mňa popri mojej mame a babke nalepilo. Pamätám sa, že ako malá som sa vždy čudovala ako môže mať babka tak veľa kníh. A keď hovorím veľa, myslím tým skutočne veľa, dve izby, kde sú po bokoch police preplnené knihami. Mama zas tých knih až toľko nemá, ale pár políc by sa tiež našlo.

Nepamätám si presne, akú knihu som čítala ako prvú, no čo si spominám tak to bola nejaká kniha o dievčati a jej strašne akčnom psovi. To mi celé letné prázdniny stále dokola a dokola čítali setsernice. Až kým som sa nenaučila čítať. 

K čítaniu ako takému ma priviedla mamka, ešte keď bola mladšia, a ja som bola krpatá, veľa čítavala. Najprv to bolo dosť zlé, ešte keď som nevedela čítať, lebo postupne som už každému liezla na nervy s večnou otázkou, či si neideme čítať. Chvalabohu mi čítanie nerobilo žiadne problémy a ja som sa v prvom ročníku pomerne rýchlo naučila čítať. To bolo moje vyslobodenie a záhuba zároveň.

Keď som nastúpila na základku, moje poobedia vyplnila družina. Neviem presne ako to bolo, ale myslím, že vždy raz mesačne nás vychovávateľka brávala do knižnice, ktorú sme mali pomerne blizko. A už nebolo cesty späť. 

Vtedy som objavila Troch pátračov. Milovala som čítať tie knihy. Najlepšie vtedy ak pršalo alebo bola búrka. 

Keď som mala asi osem rokov mama ma prinútila prečítať Z poľovníckej kapsy. Myslím, že to bola moja prvá hrubá kniha. Keď som to dočítala ja, prečítala si to aj ona, znova.

Neskôr prišiel na rad Harry Potter. Prečítala som knihu, pozrela film. Až po piatu knihy tuším, vtedy film ešte nebol po ruke. Po Polovičnom princovi som si povedala, že ja veru nebudem čakať kým sa preklad sedmičky dostane do knižnice, a tak som uprosila mamku nech mi ju kúpi. Kúpila. 

Pamätám sa, že mi to došlo niekedy v októbri a pršalo. Mama mi uvarila čaj, ja som zhrabla deku, zavrela sa do izby, pritúlila sa k teplému radiátoru, a bol odomnňa celý deň pokoj. 

Medzitým som čítavala dievčenské romány, mám prečítanú skoro celú sériu Medzi nami dievčatami. A tých teda je... :D 

Neviem presne kedy sa to stalo, no raz som povedala, že do knižnice chodiť nebudem. Viem, že knihovníčka mala blbé reči, o tom aké knihy v tom veku čítam. Mala som desať a rok som pokukovala po knižke Netreba sa zaľúbiť do učiteľa. Keď som tú knihu vracala, poslednýkrát som navštívila knižnicu. Na dlhšiu dobu som sa tam neukázala, mne nikto nebude hovoriť čo môžem a nemôžem čítať! :D

Tak som začala chodiť do inej pobočky, ale výber ich kníh bol o dosť chudobnejší, tak som to vzdala. 

Mala som dvanásť, a začala sa nakupovacia mánia.

Vlastne to celé štartlo Twilightom. No a od tej doby prepočítavm každý nepotrebný cent, a využívam všetky možné aj nemožné rodinné zdroje. :D

Podľa mňa by deti mali čítať už od mala. Nie preto, že o rozvíja slovnú zásobu atakďalej, aj keď samozrejme aj to je skvelé, ale preto, že dieťa môže použiť vlastnú fantáziu, pochopiť to po svojom.
Napríklad ja mám šesťročného brata, ktorý je v kuse nalepený na telke a pozerá rozprávky. Keby to apsoň boli pekné rozprávky, ale to sú také bludy! A hoci sa všemožne snažím, sem tam si čítam pri ňom, alebo vezmem nejakú knihu, ešte moju detskú a čítam mu nahlas, veľmi ho to nezaujíma. Čo je si myslím škoda, ale má ešte len šesť rokov, tak snáď sa umúdri. :D Aj keď máva sem tam také nálady, že si sám nejakú vytiahne a príde za mnou, nech mu ju prečítam. Vtedy som od šťastia bez seba. Uá, on dostal rozum! :D
Aj tak je strašná škoda, že čím ďalej tým menej malé deti zajímajú knihy.

 

Bylo nebylo (2)

 

Všetko podstatné sa dozviete tu.

No, ale aspoň v skratke:

• vezmi knihu, ktorú máš práve rozčítanú
• nalistuj prvú stranu
• opíš prvú vetu

Autor: Beth Revis
Názov: Across the universe
Počet strán: 398
Jazyk: angličtina
Rok vydania: 2011

Veta:

Daddy said, "Let mom go first."

Otec povedal, "Nechaj ísť mamu prvú."

Recenzia: Catherine Fisherová - Inkarceron

Anotácia: Predstavte si väzenie, ktoré je také obrovské, že sú v ňom cely, chodby, lesy, hory, mestá a moria. Predstavte si väzňa, ktorý stratil pamäť, no je presvedčený, že pochádza zvonka - lenže väzenie je už storočia uzavreté a ušiel z neho zatiaľ len jeden jediný človek.... Predstavte si dievča na panskom sídle, žijúce napohľad v sedemnástom storočí, hoci spoločnosť je ovládaná počítačmi a je v nej zakázaný čas. Je odsúdená na život s nechceným ženíchom a zapletená do nebezpečného atentátu... Jedna je vonku, druhý vnútri. No obaja sú uväznení. A obaja túžia po slobode. Predstavte si Inkarceron...



Moje dojmy:
Zo začiatku sa táto kniha čítala skutočne tažko, no bolo to možno aj tým, že to nie je práve letné čítanie. Postupne sa to však s každou otočeou stránkou zlepšovalo a zlepšovalo.
Kiha mala okrem hlavnej dejovej línie, kopu iných maličkých, ktoré vám to všetko tak príjemne spestrovali. Takže ste nečítali iba o Finovom strastiplnom úteku z väzenia, ale aj o Klaudiiných trampotách s nechcenou svadbou, a na povrch s každou stránkou vyplávali nové a nové skutočnosti, ktoré všetko ešte viac zamotali.

Náš experiment bude odvážny a zrejme nastanú riziká, s ktorými sme nepočítali. No Inkarceron bud e spletitým systémom, stelesnením nesmiernej inteligencie. Väzni si nemôžu želať srdečnejšieho a súcitnejšieho ochrancu.

                                                                                               Projektová správa, Martor Múdry

Inkarceron:

Rozľahlé priestranstvo, kde nájdete hory, lúky, moria, mestá... Obrovské územie plné väzňov.

Ikarceron bol projekt. Všetko sa naplánovalo tak, že to bude stvorenie, ktoré bude vo svojom vnútri držať väzňov, ktorím bude veselo, že sú v takom "raji", ako to v jednej kapitole nazvala Klaudia. 

Skutočne. Inkarceron mal nad väzňami držať ochranú ruku. 

No niečo sa pokazilo. 

Väzenie, inteligentý tvor, spravilo väzňom zo života peklo. 

A spoločnosť tam vonku verí že je to najspravodlivejšie a najsúcitnejšie miesto na zemi. 

To si myslia všetci okrem Strážcu. A celých generácii Strážcov predtým. Oni totiž ako jediný vedia, že niečo nevyšlo. Že sa to všetko pokazilo. No nemôžu spraviť nič. Vlastne by aj mohli, ale komu sa chce zahrávať s Inkarceronom? Správne, nikomu. 

Svet tam vonku:

Na druhej strane, je svet, ktorý zamrzol v jednom období. V 17. storočí.

Je to fakt zaujímavé čítanie lebo sa pohybujete v spoločnosti s kráľovnou, lordami, princom, dodržiavate hradnú etiketu, no na druhej strane tam nájdete zariadenia, o ktorým sa vám ani nesnívalo. Monitory, všakovaké projektory, vďaka ktorým to vyzerá, že niečo je na svojom mieste, aj keď to tam vôbec nie je...

V tomto svete žije Klaudia.

Je to svet plní lží, pretvárky a protokolu, ktorý nesmie byť za žiadnych podmienok porušený.

Klaudia je doslova pritlačená k múru, keď od nej žiadajú, že sa má vydať za mladého a pomerne hlúpeho princa Caspara. Jej otec za tým šiel celý svoj život. Doslova Klaudiu vychovával tak, aby jedného dňa mohla nasadnúť na trón ako nová kráĺovná.

Čo sa nepáči kráľovnej Sii. Aj keď ta sa tvári, aká je len šťastná, že si jej syn našiel nevestu. No ktorej žene by sa páčilo, že ju má nahradiť niekto mladší, krajši, ktorý má prebrať všetku jej moc. A tak a snaží Klaudiu aspoň spracovať k tomu, aby vládli oni dve, a hlúpučkého Caspara pekne vyšachovali, veď jeho vládutie aj tak nezaujíma. 

Sapphique:

Postava, ktorá nijako priamo do deja nezasiahla, ale pre tisícky väzňov v Inkarcerone je to legenda. Legenda, ktorá sa ako jediná dostala za múry väzenia. A to je hnacím prvkom aj našich postáv. Síce je to všetko postavené len na rozprávaní ľudí, aj tak je tam nádej, že cesta von existuje. Že existuje aj niečo iné ako Inkarceron.

Kľúč:

Krištáľový kľúč, ktorý poskytuje Klaudii a Finnovi jediný spôsob ako sa dorozumieť. Cez neho sa rozprávajú. A tak Finn predsa len dosiahne to, že aj jeho spoločníci uveria, že je aj niečo iné ako Inkarceron.  Získa tak priamy dôkaz, nie len jedo vidiny, v ktorých vidí spomienky, a čo je dôležitejšie, vidí v nich hviezdy. Žiadny väzeň, ktorý je v Inkarcerone od vždy, nevidel hviezdy.

Jeden má Finn, jeden má Klaudia. Finn ho nesmie stratiť a Klaudia msí dávať bacha na to, aby jej otec nezistil, že zmizol.

Moje hodnotenie:

Inkarceron je kniha, ktorá rozhodne stojí za to, a ja som si v niektorých chvíľach nepomohla, a prirovnávala som to k Hunger Games. Skutočne neviem prečo, keďže je to niečo úplne iné. 

Knihe dávam 4,5 hviezdičky. A to len pre pár momentov, ktoré boli jemne mätúce a dezorientačné.

Letní dumání (2)

 

No, ale aspoň v skratke. Je to meme, kde vyjarujete svoj názor k nejakej téme. Zoznam tém, a všetko potrebné, čo by ste potrebovali vedieť, nájdete TU.

Upozorňujem vás, že tieto príspevky budú len a len moje názory, takže akýkoľvek nesúhlas, pohoršenie a podobne si buď nechajte pre seba, alebo mi to dajte vedieť nejakým SLUŠNÝM spôsobom.

Hodnotenie kníh

Koľko ľudí, toľko chutí. To platí všade. Aj pri knihách. Preto si myslím, že žiadna kniha sa nedá jednoznačne ohodnotiť. 

Ja osobne sa vždy snažím knihu ohodnotiť čo najobjekívnejšie. 

Prednedávnom som niekde čítala recenziu na jednu knihu, kde dievča napísalo, že keby malo hodnotiť to ako to autorka napísala, a aké z toho mala pocity, dá tomu štyri, keď nie päť hviezdičiek. Dala tomu len jednu. Prečo? Téma, o ktorej autorka písala jej nebola po chuti, a vôbec,  prišlo jej to zvrátené... Po tom čo si uvedomila, o čom vlastne autorka písala. Možno ste niekto čítal tú recenziu. Týkala sa knižky Forbidden. 

Pre tých, ktorí ju už čítali to myslím netreba približovať, pre tých ostaných... klik

Nebudem tu teraz hodnotiť túto knihu, nakoľko som ju ešte nečítala, no včera som si ju úspešne kúpila, a neviem sa dočkať, kedy sa do nej pustím. 

Myslím, že anotácia hovorí za všeko, tak mi teda vysvetlite, načo tú knihu čítala, keď jej je niečo také nepríjemné? Zbytočne knihe znížila priemerné hodnotenie.
O podobných príkladoch by sa dalo vypisovať hodiny.  Aj pár ľudí z môjho okolia tvrdilo o ságe Twilight, že je to hlúposť, blbosť, niečo neskutočne trápne. Knihu nečítali. Ako niekto môže knihu označiť za hlúpu a zlú bez toho, aby prečítali apsoň prvých sto strán?  To je odsúdeniahodné!

Človek by si vždy keď hodnotí knihu mal uvedomiť, že ten autor sa s tým babral. Písal, upravoval, škrtal a prepisoval, v slepej viere, že to vyjde a že kniha bude dobrá. A už len za tú snahu si žiadna, skutočne žiadna kniha nezaslúži jednu hviezdičku. Česť fakt strašným výnimkám, s ktorými som ja našťastie nemala tú česť. 

A aj keď bola kniha fakt zlá, a vy máte chuť napísať, ake to bolo strašné, hrozné a ja neviem ešte aké, na rovinu, treba to podať vždy tak, aby sa to nikoho príliš nedotklo. Treba napísať čo konkrétne sa vám na knihe nepáčilo, nie len to, že bola proste strašná a hotovo! Som si istá, že každý autor ocení, keď hodnoteniu knihy venujete nejaký čas, keď napíšete čo sa vám páčilo/nepáčilo. Keď  napíšete prečo. Každý sa učí z vlastných chýb a aj tomu autorovi dobre mierená kritika určite pomôže, aby vedel, čo urobil zle, kde prestrelil...

Čo sa týka môjho hodnotenia, vždy sa snažím hodnotiť podľa toho, aké pocity vo mne kniha zanechala. Na druhej strane, nikdy nehodnotím knihu len podľa toho. Mne sa mohla kniha fakt páčiť, aj napriek tomu, že keď sa na to pozriem reálne, tak tá kniha bola v podstate dosť zlá. Vtedy volím nejaký priemer, zlatý stred medzi objektívnym hodnotením a mojimi pocitmi.

A čo musí kniha obsahovať, aby som ju celá nadšená odporučila ďalej?

Dobrú zápletku, všetko len nie plytké charaktery, chytľavý štýl, dobrú atmosféru, prinajmenšom peknú a nie veľmi otrepanú myšlienku, a musí vo mne niečo zanechať.