Recenzia: Becca Fitzpatricková - Ticho (Zavrhnutý #3)

Anotácia:


Zavrhnutý anjel, temná minulosť a láska bez hraníc, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou.

Nedorozumenie medzi Patchom a Norou je zažehnané. Spoločne prekonali tajomstvo zviazané s Patchovou temnou minulosťou, zmierili dva doteraz nezmieriteľné svety a čelili bolestným skúškam viery a nádeje. To všetko pre lásku, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou. Patch a Nora, vyzbrojení len svojou bezpodmienečnou dôverou k tomu druhému, sa vrhajú do zúfalého boja a pokúšajú sa zastaviť zločinca, ktorý má moc navždy zničiť všetko, o čo sa snažili, dokonca aj ich vzájomnú lásku.

Moje pocity: 

Ticho je kniha, do ktorej som šla fakt s obavami. Séria je jedna z mojich obľúbenejších sérií a preto my všetky tie negatívne recenzie trošku vystrašili. To, že Becca naťahuje koniec svojej série do nekonečna je známe asi každému, a dosť veľa ľudí to aj rozčúlilo. Ja sa však priznám, že keď som začala túto sériu čítať - bez akejkoľvek info koľko dielov má mať, - tak som si automaticky myslela, že to budú 4 knihy (v tom oobdobí malo mať všetko 4 časti :D). Takže to, že nakoniec to fakt budú 4 knihy mi nejako zvlášť nehlo žlčou. :)

No, ale k samotnej knihe... 

Ticho sa začína 2-3 mesiace po skončení Crescenda. Nora sa zobúca na cintoríne bez akejkoľvek spomienky na svoj život počas posledných piatich mesiacoch. To znamená, že meno Patch jej vyvoláva len hmlistú spomienku, že to meno už počula, nič viac. Anjeli, Chešvan, Nefili, pravda o jej otcovi - na nič z toho si Nora nespomína. A preto je prvá polovica knihy zameraná na spomínanie si. Pre nás čitateľov, ktorý si spomenúť  nepotrebujeme, je to 150 stranové zopakovanie deja predchádzajúcich dielov. 

Čo autorka zvládla dobre. Beccin štýl písania mi sadol od prvého dielu, takže aj napriek tomu, že som sa zo začiatku nič nové nedozvedela, kniha ma bavila. 

Čo sa však z knihy (aspoň zo začiatku) vytratilo, bola tá akcia, ktorá robila predchádzajúce diely také dobré. Pre mňa to bolo typické pre túto sériu. To, že Nora sa vrhala do nebezpečných akcií, len aby sa dozvedela pravdu. To, že si proste šla za svojim a hrabala sa vo veciach, v ktorých by možno nemala. Tu to vôbec nebolo, a tak pre mňa kniha stratila to čaro, ktoré mali jej predchodkyne. 

V skratke by sa to dalo povedať, že zatiaľ čo Zavrhnutý a Crescendo bola jedna nekončiaca akcia od začiatku až do konca, v Tichu to bolo najprv veľa veľa rozprávania, vysvetľovania a spomínania, a potom som sa tej akcie dočkala asi 100 strán pred koncom. Po tom to už bola typická kniha tejto série. 

Nora zostala Norou (viac-menej) a sem-tam mi liezla na nervy, ale nebolo to niečo tak hrozné, aby mi to skazilo celkový zážitok z knihy. 

Patch sa zmenil. Dosť sa zmenil. Jemné náznaky sme dostali aj v predchádzajúcej časti, keď Nore KONEČNE povedal, že ju miluje, ale v Crescende to bol proste starý dobrý Patch. V Tichu... Ostali mu jeho charakteristické vlastnosti zlého chlapca, ale keď prišlo na Noru, vedel byť milý, pozorný, romantický... A ja som si ho zamilovala ešte viac (kto by bol povedal, že to bude možné :D). 

Aj keď bola väčšia časť tejto knihy skôr taká "pohodová" oproti tým ostatným, koniec sa dostal do starých dobrých koľají, kde sa toho udialo strašne strašne veľa a budem mierna, keď poviem, že ma autorka jemne zošokovala. Pravdou je, že keď sa raz Becca rozbehla, tak to bolo jedno prekvapenie za druhým. A koniec... taká čerešnička. 

Becca rovnako ako v Crescnede, aj tu napísala dosť, ehm... otvorený koniec. A fakt si neviem absolútne predstaviť ako to celé nakoniec v štvrtej časti bude.

Moje hodnotenie: 

Oproti predchádzajúcim častiam trošku slabšie, ale stále veľmi dobré. Táto séria je jednoducho moja srdcovka, a myslím, že by som to milovala, nech by sa dialo čokoľvek. Ak sa vám predchádzajúce časti páčili, malo by sa aj toto. Pre tentokrát, pre mňa 4,5 hviezdičiek.