Recenzia: Aprilynne Pikeová - Krídla (Krídla #1)

Anotácia:

Tento výnimočný príbeh plný kúziel a intríg, lásky a nebezpečenstva navždy zmení všetko, čo ste si doteraz mysleli o vílach.
Otočila sa tvárou k zrkadlu a ako zhypnotizovaná upierala zrak na čudesné útvary, ktoré sa jej vznášali vedľa hlavy. Vyzerali skoro ako krídla.
Chvíľu stála v nemom úžase a s vyvalenými očami civela na svoj odraz v zrkadle. Nech už to bolo čokoľvek, ohromilo ju to svojou krásou.

Dej: 

Kniha sa začína príchodom šestnásťročnej Laurel do Crestent City, kde prvýkrát v svojom živote nastupuje do školy. Tam hneď v prvý deň stretne Davida - milého chlapca, ktorý je očarený jej krásou a veľmi ochotne jej pomáha si zvyknúť na nové prostredie. 

Jedného dňa však Laurel spozoruje na chrbte maličkú vyrážku, ktorá sa stále zväčšuje a žiadne mastičky ani iná medicína nezaberajú. Laurel je vydesená. Postupne však zisťuje čudesnú pravdu a kopa vecí do seba začne zapadať. Pri návšteve jej predchádzajúceho domova, ktorý jej mama kvôli nedostatku financií ponúka na predaj, stretne tajomného chlapca Tamaniho, ktorému jej krídla vytrčajúce z chrbta neprídu vôbec neprirodzené. A tak sa s jeho pomocou dozvedá pravdu o sebe a o tajomnom svete víl, do ktorého patrí. 

Moje pocity:

Toto je taká ňuňu milučká kniha. Rozprávočka. To sa mi po celý čas čítania preháňalo hlavou. Aj keď začiatok – hneď prvá strana – ma zabila. Vlastne celá prvá kapitola bola... odrazujúca. Dôvodov je hneď niekoľko. Hlavná hrdinka stretla chlapca svojho srdca na hodine biológie - a ja som len krútila očami a pýtala sa všetkých nadpozemských síl prečo?! No aby toho nebolo dosť, nasledujúce strany sa rozhodli, že jedna dávka neznesiteľnosti nestačí. Kniha je písaná v tretej osobe – čo je ako fakt, úplne v pohode, ale... - a tak dostala autorka možnosť vykresliť svoju postavy v celku realistickým spôsobom, čo ale zvorala na plnej čiare – päť riadkový opis jednej nehynúcej dokonalosti. A ja som mala chuť sa odbachnúť, lebo niečo také (nové dokonalé dievča v meste, ktoré stretne svojho princa na bielom koni (kovovom mikroskope) na hodine biológie) som už čítala veľa veľa veľa krát. V tom momente všetky moje nádeje a očakávania padli a chvíľu som fakt čítala s nechuťou a ironickým masochizmom. Chvalabohu, že neznesiteľnosť si autorka vybila v prvej kapitole a ja som zostala príjemne prekvapená celú knihu.

Začiatok sa síce trošku vliekol a bolo to len o tom ako Laurel chodila do školy, no po tom čo sa na jej chrbte objavila malá vyrážka, ktorá sa zväčšovala a zväčšovala, až z toho vypučali krídla, kniha nabrala spád a veci sa dali do pohybu. Keďže to je prvá kniha série, je jasné, že úvodným obkecávačkám kto, čo, kde a ako sa nedalo vyhnúť, ale sú aj autorky, ktoré to zvládli v jednej kapitole, tu sa o tom točila asi taká prvá tretina knihy. Čo sa mi nepáčilo bolo, že len čo si vytvorila pôdu na stavanie zápletky, spravila niekoľkotýždňový skok bez akejkoľvek logickej náväznosti. A bolo tam strašne cítiť, že už proste chcela konečne o niečom začať písať.

Po tom kniha nabrala nové prvky, začalo sa riešiť kopu otázok a problémov a už to šlo. Ku koncu to už bolo vcelku dobré. Trocha napätia, akcie, strachu a kniha hneď naberie nový rozmer.

Čo na tejto knihe aj v celku cením – aj keď mi to inde lezie na nervy, - je milostná zápletka. Ako som na začiatku spomínala, toto je fakt taká milá rozprávka, preto som nečakala milostný trojuholník, respektíve som si ho celkom nevedela predstaviť. A aj napriek tomu bol aj tu, konieckoncov je to kniha pre mladých v 21. storočí... A bolo to presne také isté ako všade inde – hrdinka sa nevedela rozhodnúť, v podstate hrala na dve strany, atď., - ale dalo sa to vydržať. A osobne si myslí, že k nejakému vatváraniu týmom by tu nemalo dôjsť – obaja chlapci sú celkom chutní.

Moje hodnotenie: 

Príbeh šestnásťorčnej Laurel vyčarí každému na tvári úsmev. Svojou nereálnosťou, nevinnosťou a zjavným happy endom. Je to fakt rozprávka – dobrý princ, zlá striga/strigôň/iná obluda, jedno nevinné dievča a kopa kopa problémov (samozrejme, všetko poskrývané za rúško normálnosti). Preto ak chcete neviem akú tajuplnú zápletku a niečo trošku vyspelejšie, tomuto sa vyhnite. Osobne by som túto knihu odporučila mladším (11-14) čitateľom, ktorý by túto knihu možno čítali aj s istou fascináciou, pre tých starších je to príjemná oddychovka, kde nič neprekvapí ale ani nič neurazí.

Keďže som sa polku knihy usmievala a dej mi aj napriek hromade klišé neliezol na nervy a dokázal zaujať, knihu hodnotím 4 hviezdičkami.

Ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri za poskytnutie recenzného výtlačku.