Recenzia: Katarína Soyka - Lokaj

Anotácia:

Upírsky thriller o tom, ako je lepšie upírom sa vyhýbať než ich milovať...

Mladé dievča spoznáva v klube s názvom „Lokaj“ majiteľa - tajomného muža. Sprvu ho znechutene odmieta ako provokatéra a exhibicionistu, ktorý zarába na popularite vampirizmu medzi mládežou a kvôli zisku podnik maskuje ako upírsky fanklub. Keď jej tajomný neznámy neschádza z mysle, dôjde k záveru, že ju uriekol. Zájde za vedmou, aby sa dozvedela, či je niečo také vôbec možné a ako sa toho zbaviť. Hoci neverí na čarodejnice, postupne sa zaplieta do sietí temného sveta stríg, lovcov upírov a samotných nemŕtvych. Zamiluje sa do dobrého upíra, zvedie ju zlý upír a nakoniec sa pridá k lovcom, aby sa pomstila.

Moje pocity:

Predstavte si každú jednu upírsku vec čo tu už bola. Na uľahčenie vášho šrotovania: Súmrak, True blood, Upírske denníky, atakďalej. A teraz si to všetko zmixujte dokopy, okoreňte to veľkým kúskom originality (ako som si niečo také dovolila naformulovať v jednom odstavci, vysvetlím neskôr), pridajte ešte slovenské prostredie a záhadné vraždy pri Váhu, a máte akú takú približnú predstavu, o čom bola kniha Lokaj.

Luna sa napriek svojim hlasným protestom ocitne jedného dňa v prvotriednom upírskom bare. Samozrejme, veľmi báchorkám o upíroch neverí, aj keď tí sa, paradoxne, čím ďalej tým viac snažia o zrovnoprávnenie. Luna si o nich myslí svoje - šialení fanatici s čiernymi myšlienkami.
Čo čert nechcel, Luna v bare stretáva samotného majiteľa. Tajomného a sexy. A ten ju nenechá spať ešte ďalších pár dní. Luna si myslí, že jej počaroval. Pravda je však niekde inde, a tak sa ďalšia na zozname zakázaných lások môže začať.

Úprimne sa priznám, mám z tejto knihy zmiešané pocity a ešte ani teraz vlastne neviem ako ju nakoniec ohodnotím.
Kniha sa mi páčila, ale nevedela som sa zbaviť pocitu, že som niečo také už veľakrát čítala. A aj napriek tomu som v tom našla veľký kus originality. Možno to bolo domáckym prostredím alebo originálnym podaním. Neviem, ale originálne mi to rozhodne prišlo.
V každom prípade Soyke musím nechať, že svojich upírov podala jedinečne.

Stránky odtekajú jedna radosť a príbeh veľmi pekne graduje. Rovnako ako v Sklenom vrchu, aj tu ma dostali zvraty. Ste pevne presvedčený, že všetko skončí tak ako ste si to predstavovali a potom... Všetky vaše myslené konce idú do teplých krajín, aby sa tento proces mohol o ďalších dvadsať strán zasa zopakovať.

Na knihách všeobecne ja vždy strašne cením, keď nemám ani najmenšieho tušáka, ako to všetko vlastne môže dopadnúť. Tu to tak bolo. Ešte pár strán pred koncom som si vôbec nevedela predstaviť ako to skončí, a môj mozog už nebol schopný robiť žiadne vlastné logické závery, lebo po posledných stranách, kedy som mala v hlave jedno veľké WTF, bol jednoducho vyšťavený bez akejkoľvek energie potrebnej na premýšľanie.

Charaktery vám prirastú k srdcu. Od tých najhlavnejších po tie najmenej podstatné. Mojim jednoznačným obľúencom v knihe bol Yorik (a Zach, ale Yorik viedol :D). Preto ma zabilo, keď sto strán pred koncom autorka spravila to čo spravila.
Hlavná hrdinka nie je žiadna tupá naivka, ale sympatická mladá žena. Samozrejme, ako každý, aj ona mala svoje chvíľky... V každom prípade si myslím, že čitatelia nebudú mať chuť jej otrieskať niečo o hlavu. Čo sa v dnešnej dobe plnej hlúpych a naivných hlavných hrdiniek, musí oceniť.

Záver bol pre mňa tak strašne prekvapujúci, že som chvíľu nevedela, čo si mám o tom všetkom vlastne myslieť. Vlastne, ani potom čo som knihu bezpečne odložila na poličku a začala ju hypnotizovať a rozmýšľať nad recenziou, som nevedela čo si mám o nej myslieť.
Kniha v žiadnom prípade nie je žiadny komplikovane prepracovaný upírsky trhák. Takže ak niečo také čakáte, ruky preč, aby ste nezostali sklamaní. Ak však máte chuť na oddychové a vcelku prekvapivé dielo, Lokaj by vám nemusel uškodiť.

Moje hodnotenie:

Keby som nebrala do úvahy svoje feelingy, tak sa mi kniha dosť páčila. Nebolo tam nič také, čo by nejako strašne škrelo moje nervy. Avšak, keď moje feelingy vezmem do úvahy, po celú dobu mi niečo na knihe nesedelo. Nepýtajte sa čo, ja sama na to neviem prísť, to je len taký pocit, že niečo nie je tak, ako by ste si k svojej najväčšej spokojnosti želali.
Pre tentokrát veľmi pekné 3 hviezdičky. Alebo slovne ohodnotené: taký ten lepší priemer.

Na záver by som sa rada poďakovala vydavateľstvu HYDRA za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.