utorok 27. mája 2014

Recenzia: Veronica Roth - Experiment

Posledná časť slávnej série Veronicy Roth je už nejaký ten týždeň dostupná každému fanúšikovi a zvedavcovi a teraz, keď mi polovica maturitno-prijímačkových stresov odpadla, som túto knihu úspešne dorazila aj ja. Pretým než vôbec začnem však chcem dopredu povedať, že toto bude kúsok iná recenzia, chcem sa totiž na knihu pozrieť nie len ako na 347 stranové dielo, ktoré autorka vyprodukovala tentokrát, ale keďže je to zároveň záverečná časť príbehu, kde je frakcia viac než krv, rada by som pár riadkov napísala aj o tom, či je to skutočne tá pravá bodka, ktorá by fanúšikov nechala s pokojnou dušou a zmiešanými pocitmi, že ďalšia séria našla svoj koniec.

Úprimne, Rezistenciu si až tak nepamätám. Narozdiel od Divergencie, ktorá mi zobrala všetok vietor z plachiet, Rezistencia si ma získala len svojimi poslednými vetami. Myslím si, že všetci si veľmi dobre pamätajú, koľko otáznikov odhalila Rezistencia. Vyzeralo to tak, že sa moja čitateľská duša, ktorá žerie akékoľvek politické nitky a vždy sa zaujíma prečo knižná spoločnosť vyzerá tak, ako vyzerá a ako sa to tam všetko zomlelo, bude konečne raz spokojná a Veronica splní moje nesplnené čitateľské želania. A stalo sa. Čo skutočne autorke ohľadom Experimentu kvitujem je fakt, že systém svojho sveta má do detailov premyslený a je to skutočne niečo, čo tu ešte nebolo. Aj napriek tomu, že na rozdiel od predošlých častí je tu v priebehu knihy akcie pomenej, čiastočne to vyváži fakt, že sa na každej strane dozvedáme nové a nové informácie a stretávame sa s čím ďalej tým komplikovanejšími morálnymi otázkami, nad ktorými je celkom k veci sa pozastaviť.

Nič to však nemení na tom, že to pravé orechové na čitateľa čaká až v závere, ktorý potvrdí, že aj Veronica je autorkou, čo má gule a nebojí sa spraviť, čo si zmyslí. Na jednej strane si fanúšikovia takýto koniec nezaslúžili, na strane druhej to bolo to najgeniálnejšie, čo mohla autorka vymyslieť. Čo sa v priebehu celých troch kníh nemení, je schopnosť knihy prinútiť vás otáčať stránky bez väčšej námahy. Aj keď v porovnaní s predošlými časťami tu je podstatne viac opisov, čo nemusí každému vyhovovať a nie je odveci sa na to pripraviť, pretože ja sama - človek, ktorý nikdy žiadnu časť knihy nepreskočil - som sem tam mrkla očami o pár riadkov nižšie, či sa mi opis nekonečne dlhej chodby skutočne bude na niečo aj hodiť...

Čo sa mi neskutočne páčilo bol Trisin vzťah s Calebom. Nie raz mi vohnal slzy do očí a skoro stále som rozmýšľala, čo by som robila, keby mi niečo také urobil vlastný brat. Tris mu to rozhodne neuľahčovala, no dočkalo sa im prekvapivého rozuzlenia, nad ktorým som ešte dlho rozmýšľala. Čo sa týka Tris a Tobiasa... Bolo to ich štandardné raz hore, raz dole. Všeobecne za veľké plus pokladám "vzťahovú" stránku knihy, pretože s tou si autorka poradila perfektne. Je tu všetko od society drama, family drama, love drama... To aby ste sa nenudili, dostane sa vám z každého dosť. A nie je to odfláknuté.

Nakoniec len musím trpko skonštatovať, že ďalšia z mojich obľúbených sérií došla k svojmu koncu. Prekvapivému koncu? Rozhodne. Neočakávanému? To tiež. Možnože vám zlomí srdce, no v podstate mu nie je čo vytknúť, lebo je to ten pravý horkosladký záver, na ktorý ešte budete spomínať. Aj keď v mojich očiach žiadne z kníh neprekonala prvú časť, užila som si všetky a táto trilógia bude stále mojou malou srdcovkou. Predsa len - milujem dystópie, a táto je skutočne vydarená!


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Experiment si zakúpite aj na ich internetových stránkach, a to na tejto adrese. 

1 komentár:

  1. Super recenzia.:) Na prvý diel mám tiež super spomienky, tie ďalšie ma až tak nechytili, akosi mi to úplne nesadlo... A hlavne trojku som čítala s tým, že som vedela čo sa stane (dočítala som sa to omylom) a mala som z toho také divné pocity. Ale určite je to jedna z tých lepších dystópii.:)

    OdpovedaťOdstrániť