Recenzia: Lenona Štiblaríková - Šťastlivec

Anotácia:

Humorný príbeh únosu mimozemšťanmi, ktorý sa napokon ukáže byť reťazou viac či menej šťastných náhod. V snahe ujsť svojim prenasledovateľom, je hrdina vláčený vesmírom UI, ktorý až príliš často plače, že nemá čo na seba, najme si bodyguarda, ktorý nechce zabíjať a zvedie ho krásna mimozemšťanka, ktorá sa nesmie zaľúbiť. 

Vo svete obchodu so šťastím, je šťastie nad zlato a niekedy aj nad zdravý rozum. 

Z nevedomého pozemšťana sa postupne stáva vynaliezavý chytrák, čo z každej zložitej situácie vyviazne nielen vďaka svojmu šťastiu, ale najmä vďaka priateľom, ktorých si získal. 

Kniha Šťaslivec je o šťastí. So šťastím sa obchoduje, šťastie sa kradne, šťastie chce jednoducho každý. Hlavný hrdina Max ho má habadej a ani o tom netuší. Kto by sa už považoval za Šťastlivca, keď ho deň pred svadbou unesú mimozemšťania, zostane stratený vo vesmíre a jedinú spoločnosť mu robí precitlivená umelá inteligencia so slabosťou pre módu, menom Brill. TO by normálny pozemšťan nazval hociako, ale šťastím určite nie. 

Ja za sebou veľa kníh s mimozemskou tematikou nemám, preto mi námet prišiel skutočne zaujímavý, aj keď samotní mimozemšťania už človeku môžu pripadať otrepane. Čo na tejto knihe zaujme od prvej kapitoly (prisahám, že od prvej!), je humor. To čo robí tú knihu výnimočnou a tak svojským spôsobom skvelou, je práve humor. Je ním opradená celá kniha, a ja za seba môžem povedať, že som sa už dlho pri žiadnej knihe nenasmiala tak ako pri tejto. Párkrát mi vyhrkli slzy, a párkrát som bola nútená knihu zatvoriť, spamätať sa, a až tak sa zasa začítať. 
O humorné scény sa zväčša postaral Brill a jeho komentáre, ktoré som si asi po piatich kapitolách začala spisovať do zošita, lebo som proste inak nemohla. :D 

Humorné však bol aj fakt, že Max si narozdiel od každého okolo neho, to svoje šťastie poriadne ani neuvedomoval, aj keď v niektorých situáciach by bez neho skončil viac ako zle. 

Ak by som mala hodnotiť čisto môj subjektívny pocit z tejto knihy, nemám absolútne žiadne výhrady. Na knihe sa mi páčilo úplne všetko.  Veľmi cením, že aj napriek tomu, že v knihe som mala možnosť nahliadnuť pod kožu rôznym mimozemským tvorom a okúsiť ich spôsob fungovania, ani raz mi to neprišlo mätúce, nedomyslené alebo chaotické, čo sa v podobných knihách dosť často stáva. Autorka zbtyočne čitateľa nezaťažovala nepodstatnými detailami, ak sa daná rasa objavila len na pár stránkach, a naopak, pekne porozprávala o charakteritikách rás, s ktorými boli stretnutia v knihe početnejšie. 


Charakter postáv bol  zvládnutý veľmi dobre a ja som si obľúbila každú z hlavných postáv. Spolu tvorili jeden perfektne fungujúci celok a ja si ich ich partiu neviem predstaviť od seba. Najviac som si asi obľúbila guarda Karima. Jedným slovom sympaťák až na kosť.
O milostnú linku tiež nebola núdza, a ja som držala hlavnému páriku palce. Obaja boli sympatický a ich podpichovanie ma neskutočne bavilo. :) 
Autorka skvelo zvládla napísanie knihy z mužského pohľadu a všetky Maxove činy dávali v daný moment zmysel, aj keď nie vždy boli pre mňa pochopiteľné. V knihe nechýba ani sex, čo je celkom logické, predsa len - hlavná postava je muž. :D Ale nebolo to nejako extra podrobné, takže kľudne to môže čítať hociaký puritán. :D 

Jediné čo by som knihe vytkla, je trochu urýchlený koniec. Pokojne to mohlo byť viac rozpísané. Na druhej strane to skončilo tak... Proste TAK. Jednoducho povedané, ak toto nebude mať pokračovanie, bude to kruté. Veľmi kruté. Lebo tá posledná strana dala taký potenciál prípadnému pokračovaniu, že by bolo trestné to nevyužiť. 

Moje hodnotenie:
Mne osobne kniha neskutočne sadla. Užila som si ju, som s ňou spokojná a osobne ju radím, medzi tie lepšie knihy, s ktorými som tento rok mala česť. Rozhodne to odporúčam každému, kto má chuť na niečo iné a niečo vtipné. :) 
Pre mňa je to 5 hviezdičiek. 


Na záver by som sa rada poďakovala vydavateľstvu Hydra za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.

♫♫♫

Dnes len tak rýchlo... Musím sa utekať učiť dejepis. A matiku, ktorú sa aj tak nenaučím... :D 

Musím (!!!) sem hodiť jednu songu (familiárne pomenovanie pesničky v mojich kruhoch :D). 

Kebyže sa okolo mojej osoby pohybujete dlhšiu dobu, tak pochopíte, že je len pár interpretov, ktorých milujem z celého svojho ♥.

Medzi nich patrí hlavne EXAMPLE. Tomu patrí tá väčšia časť môjho hudobného srdiečka. 

No a môjmu milenému by mal vyjsť nový album (dátum neviem), každopádne prednedávnom postol na svojej stránke jeho novú pesničku, a vám je asi jasné, že to pre mňa bola láska na prvé počutie. Logicky, inak by som tu ako splašená neťukala do notebooku, ale učila sa ten dejepis (alebo sa napchávala čokoládou).

A už nekecám, tradá...

EXAMPLE - Close Enemies

Inak čítam Šťastlivca, na ktorého môžte čakať recenziu cez víkend. Alebo začiatkom týždňa. 

Ale cez víkend môžte očakávať (verím, že netrpezlivo) video do mesačnej chvastačky. Asi si pokecám dlhšie. Musím nejako poospevovať môjho najnovšieho elektronického kamaráta - KINDLE. 

A ja prchám. Lebo ak je niečo zaujímavejšie ako brázdenie na internete a čítanie knihy po nos zababušená v perine, je to 1. svetová vojna a kamarátsky vzťah Sínusu a Kosínusu, ktorý sa najradšej hrajú na ihrisku zvanom jednotková kružnica. 

Majte sa krásne. :))

Recenzia: Katarína Soyka - Sklený vrch

Anotácia:

Vedma Mirka je liečiteľka. Jej osud sa má naplniť na Sklenom vrchu, kde sa kedysi udržiavala Rovnováha medzi Dobrom a Zlom. Ester nekradne, ona si len požičiava. Pre niektoré poklesky zavinené jej neskrotným temperamentom zišla z cesty bielej mágie. Dnes je už bosorka. Nikol je striga. Jej telo sa nedá zničiť, zato ona dokáže čarami zabíjať. Tieto tri ženy spojil osud, aby spoločne porazili pána, ktorý ovládol Sklený vrch a mŕtvi ho poslúchajú. Je ťažké proti nemu bojovať. Každý padlý bojovník sa po smrti postaví na jeho stranu. Strážcovia Rovnováhy na Púšti, v Močiaroch a Voňavom lese pomaly strácajú sily. Tri čarodejnice putujú, aby naplnili svoj osud a stretli lásku v tých najnečakanejších podobách.

Sklený vrch je prvou knihou z pera slovenskej fantasy autorky Kataríny Soyky. Všímajte si to slovné spojenie: SLOVENSKEJ FANTASY autorky. Už len tento fakt hodnotím pozitívne. 

Na knihe sa mi veľmi páčil nápad a jej prudká čitateľnosť.

Kniha rozpráva o liečiteľke - dobrej čarodejnici Mirke, ktorá sa po smrti ženy menom Alvea, ktorú považovala za matku, vyberá naplniť svoj osud, ktorý sa podľa Alvei má naplniť na Sklenom vrchu. Kniha je rozprávaním o dobrodružnej ceste, ktorú Mirka so svojimi novozískanými družkami podstupuje. Tieto tri dievčence si myslím, že obľúbi každý. Spolu sú vlastne takou vzorkou základných druhov mágie. Mirka je tá najčistejšia, ktorá svoju magickú moc využíva na pomáhanie iným. Temperamentná a priamočiara Ester je bosorka. Berie si čo potrebuje, no vo svojej podstate nie je zlá, z cetsy dobre mágie zišla len vďaka svojej šialenej povahe. No Niky je striga v pravom slova zmysle. Mágiu sa neštíti použiť ani na spratanie niekoho na druhý svet. 
Osud tieto tri na pohľad nespojiteľné duše zvedie dokopy a putovanie na Sklený vrch sa začína.

Fanúšikovia dynamických kníh, kde napredovanie deju nie je spomaľované žiadnou obkecávaciou omáčkou, si knihu naisto užijú. Mne práve chýbajúce opisy a také tie reči, ktoré by celkový dej knihy trocha spomalili a zaobalili, chýbali. Dej plynul bez akéhokoľvek prerušenia, ale práve kvôli chýbajúcim opisom, som si nie vždy vedela ucelene predstaviť prostredie odohrávajúceho sa príbehu. A dej plynul na môj vkus až príliš rýchlo. Niekedy som sa nevedela spamätať, čo všetko sa v priebehu pár stránok dokázalo udiať. Jemným nedostatkom pre mňa bolo aj niekedy trocha kostrbaté písanie, ale našťastie mi to vadilo len v niektorých pasážach a nie počas celej knihy. 
Čo sa mi na knihe ale neskutočne páčilo, boli zvraty. V priebehu pár viet dokázala autorka situáciu tak otočiť, že ja som sa nestíhala čudovať, čo vlastne len poháňa čitateľa otáčať stránku za stránkou. A to robí knihu prudko čitateľnou. Štýl autorky mi sadol a celkovo som s príbehom bola spokojná.

Knihe nechýba akcia, napätia, a keďže všetky tri dievčatá kráčajú cestou svojho osudu, o milostnú linku tiež nebude núdza. Vzhľadom na to, že v knihe sú hlavné hrdinky trošku vyššieho veku (spomínal sa vek okolo 25 tuším), o jemne pikantné scény počas príbehu zakopnete tiež. 

Moje hodnotenie:
Ja osobne som si knihu užila. Hlavné hrdinky a ich milostné interesty som si veľmi obľúbila a držala som im palce. Posledná tretina knihy bola už len skvelá. 
A fakt, že hlavná hrdinka bola moja menovkyňa mi niekedy prišiel hrozne vtipný. Hlavne vety, kde ju všetci ospevovali a vyznávali lásku, mi vždy vyčarovali na tvári úsmev. :D 
Celkovo knihu hodnotím veľmi pozitívne a pre mňa sú to pekné 4 hviezdičky. :)

Ďakujem vydavateľstvu HYDRA za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.

Recenzia: Hannah Harrington - Speechless

Anotácia:

Každý vie, že Chelsea Knot nevie udržať tajomstvo. 

Až doteraz. Posledné tajomstvo, ktoré prezradila, ju premenilo na spoločenského vyvrheľa - a niekomu skoro spôsobilo smrť. 

Chelsea preto prijala sľub mlčanlivosti - aby sa naučila, kedy má nechať ústa zatvorené, a aby prestala každému ubližovať.

Keď si myslela, že držanie tajomstiev je ťažké, nerozprávať, keď je ignorovaná a ponižovaná, je horšie. 

Ale v tichu je sila, rovnako ako aj v pár nových priateľoch, ktorý jej idú naproti - ľudia, ktorých si nikdy predtým nevšímala;  ako aj v chlapcovi, do ktorého môže byť zamilovaná. Len či jej nový priatelia budú schopní jej odpustiť. A či bude ochotná odpustiť sama sebe.

Chelsea žila svoj doterajší život v malom mestečku, kde zhromažďovala tajomstvá a špinu na každého dýchajúceho tvora. A že získsné informácie vedela pekne zúžitkovať vo svoj prospech, o tom nemôžu byť žiadne pochybnosti. Obklopená stredoškolskou elitou, s najlepšou priateľkou, s ktorou chce každý chalan spať a každá baba ju chce považovať za svoju BFF, Chelsea o pozvania na večierky zakopáva doslova na každom rohu.  Tou ostatnou časťou stredoškolskej populácie, ktorá radšej nechce mať s elitou nič spoločné, pohŕda. A jedinci, ktorý mali tú smolu, že na nich Chelsea niečo vyhrabala, si v podstate môžu vypisovať úmrtný list. Štipľavé klebety - to je jej najväčšia radosť. Štipľavé klebety, ktoré vie so šikovnosťou jej vlastnou šíriť nenápadne ďalej. 

Ale niečo sa pekne pokazí. 
Na veľkolepej žúrke, sa stane svedkom niečoho čoho nemala. A keďže je to ona - pekne veľká klebetnica, - tak štipľavú pikošku si nemôže nechať len tak pre seba. A tak sa stane, že to povie na celú hubu v miestnosti plnej ľudí. 
A vražedný kolotoč sa začína.  
Nebudem spoilerovať, čoho bola svedkom, a čo presne sa stalo, poviem len toľko, že reakcia okolia bola dosť prehnaná. 

Po tom, čo sa dozvie, že jej podrezaný jazyk, dostal človeka na pokraj smrti, si povie, že stačilo, a úplne prestane rozprávať. Nerozpráva sa vôbec s nikým, ani s rodičmi, ani s učiteľmi, no proste s nikým. 
Plus to má dosť zlé aj v škole (americké stredné školy sú tak strašne KRUTÉ; niekedy, teda skoro vždy, mám pocit, že autorky preháňajú, aby im to lepšie sedelo do príbehu, ale čím viac toho prečítam, tým viac o tom pochybujem). Všetci sa jej otočili chrbtom a nasprejované BITCH na jej skrinke, sa v podstate stalo dennou záležitosťou. 

Zostala úplne sama, bez akýchkoľvek priateľov, a to len preto, že spravila správnu vec. Denno denne je atakovaná. Odnesie si to aj jej auto, aj jej skrinka, a aj jej psychika. 

No nič nie je naveky také hrozné. A hlavná hrdinka si uvedomí, že známosti s novými ľuďmi jej nielenže pomôžu aspoň čiastočne sa zbaviť pocitu viny, ale ukážu jej, že jej pôvodné vyhliadky na ďalšie ukrutne ťažké dva roky na strednej, môžu skončiť úplne inak. 

Počas čítania doslova vidieť ako krásne sa postava vyvíja. Dialógov s hlavnou hrdinkou si v tejto knihe neužijete až tak veľa, ale na kvalite to vôbec neuberá. Je tu perfektne rozpracované jej myslenie, jej vnútorný svet a jej emócie ( a práve si pripadám ako na hodine literatúry... :D). 

Keďže kniha je venovaná vekovej kategórii akej venovaná je, o milostný príbeh nie je núdza. A chémia postáv je zvládnutá veľmi dobre. Okrem toho Chelsine komentáre o všetkom erotickom sú veľmi úsmevné, niekedy až vtipné.  :))


Že Hannah Harrington písať vie, a že jej písanie mi sadlo a som doňho neodvolateľne zamilovaná, to viem už viac ako pol roka.  Ale aj tak to musím napísať: Hannah Harrington písať VIE. Vie to geniálne, a to robí jej knihy úžasnými. A ja milujem každé jedno slovo, ktoré napísala.  Dokáže v čitateľovi vyvolať jediným slovom presne tú emóciu, ktorú zamýšľala, a to pekne intenzívne. Jej knihy nie sú tie hlúpučké knižky s obohratou zápletkou a žiadnym skrytým posolstvom. Jej knihy dokážu dať strašne veľa ak im to dovolíte.  Jej knihy majú hĺbku, nútia vás zamýšľať sa. Prehodnocovať, nesúdiť a pozerať sa na veci z každého možného uhla. 

Moje hodnotenie: 

Rovnako ako som si zamilovala Saving June (čo je autorkin debut), rovnako milujem aj toto. A dúfam, že v najbližšej dobe sa dočkám ďalšej knihy od Hannah Harrington, lebo môj šiesty zmysel mi hovorí, že aj keby napísala návod na skladanie origami, aj tak by to bolo neuveriteľne dobré.
Takže 5 hviezdičiek.  Veľkých a žiarivých. :)

Keď si rozvrh a voľný čas gymnazistu nerozumejú...

Polka septembra v prdeli a odo mňa ani čiarka. Chcela som napísať recenziu na famóznu knihu: My life next door. Chcela, a verte či nie, ono na nej stále svojim spôsobom pracujem (mám preloženú anotku a asi päť riadkov mojich slov). Ale škola je iného názoru.


Síce sa ešte ani poriadne nezačalo niekde učiť, u nás už zarezávam. Pekným príkladom sú včerajšie pestré známky z geografie... 5,4,3,1 - veď prečo by sme sa už hneď museli učiť. No, museli... Zajtra je písomka z matiky, a tak mám po dvoch mesiacoch opäť chuť ziapať... Nie, nemám rada matematiku. Našťastie s ňou budem trpieť už iba približne 9 a pol mesiaca, a potom kašľať celú matematiku...

Ale v nadpise splietam čosi o rozvrhu... Totiž u mňa je to tak - chodím na prírodovedné gymko, už siedmy rok. A tohtoročný rozvrh, to je samá biola, chémia, matika a fyzika. Huráááá (až na tú matiku). Mne osobne to nevadí, tie predmety milujem (zrejme preto, že sa na nich nemusím vôbec učiť), ale keď máte rozvrh taký, aký mám ja teraz, môžte ich milovať neviem ako, aj tak je to o hubu.
Pre vašu lepšiu vizuálnu predstavu prikladám náš rozvrh v plnej paráde...

Takže tak... Všímajte hlavne dni streda, štvrtok. Normálna psychiatria.

No, ale na blogu sa nič neobjavilo aj z iných dôvodov. Musela som sa preorientovať na iný denný režim, čo je u mňa vždy problém. Takže som celé dni ešte stále unavená, a som rada, keď mám kedy k telke sadnúť. Alebo čítať.

A okrem toho, momentálne čítam sériu Kosti od Kathy Reichs. Zaradom jednu knihu po druhej. Iná pecka tie knihy. Takže nemám veľmi čo o knihách písať. Teraz som si po štvrtej dala trošku pauzu a čítam Speechless od Hannah Harrington, o ktorej som už na blogu rozprávala (minimálne o jej knihe Saving June, ktorá bola úžasná -recenzia-).
 No a to keď prečítam chcem napísať recenziu. Len dúfam, že to nedopadne ako s My life next door. A niekedy v priebehu nasledujúceho mesiaca by sa tu mali objaviť aj recenzie na Pascu a Banku tiel, ale to je hudba ďalekej budúcnosti.

Mesačnú chvastačku som nerobila, ani robiť nebudem. Až začiatkom októbra. V lete som si kúpila totiž len dve knihy. No a Kindle. Ale nemala by som o čom kecať v tom videu, tak bude chvastačka o dva týždne. :D

Vy všetci veľmi dobre viete, že v poslednej dobe a v najbližšej dobe vychádzajú/budú vychádzať veľmi pekné kúsky.  Na čo sa ja najviac teším sú Temné diery, ktoré vyjdu budúci mesiac v Slovarte, a na Rezistenciu, ktorá tiež vyjde budúci mesiac v Slovarte. Moja peňaženka bude zasa roniť slzy.
Keď už som spomínala Kosti, a aj vydavateľstvo Slovart, doniesla sa ku mne infoška, že sa to bude prekladať. V kníhkupectve sa prvá kniha objaví onedhlo, a to už v októbri. Kto nečítal, odporúčam. :)

To je odo mňa nadnes všetko. Budem sa snažiť pridávať články častejšie, ako posledný mesiac. :D

Čus bus. :)

Recenzia: Katie McGarry - Pushing the Limits

Anotácia:

Nikto nevie čo sa stalo v noci, keď sa Echo Emersonová zmenila z populárneho dievčaťa s populárnym priateľom na stredobod klebiet s nepeknými jazvami na rukách. Ani Echo si nepamätá všetko čo sa udialo v tú hroznú noc. Vie však to, že jediné čo chce je, aby sa všetko vrátilo do normálu.

Ale keď do jej života vtrhne príťažlivý, dievčatá zneužívajúci samotár v čiernej koženke Noah Hutchinson, so svojou drsnou povahou a prekvapivým porozumením, jej život naberie smer, ktorý si nikdy nepredstavovala. Nemali by mať nič spoločné. A spolu s tajomstvami, ktoré obaja majú, je ich vzťah vlastne nemožný. Šialená príťažlivosť, ktorá medzi nimi je, však odmieta ustúpiť. A Echo sa musí spýtať samej seba, ako ďaleko dokáže posúvať svoje hranice a koľko je ochotná riskovať pre jedného chlapca, ktorý ju môže naučiť ako znova milovať.

Moje pocity:

Noaaaaah! ♥
Viac k tejto knihe nemám čo povedať.
Seriously guys, he IS amazing.


Okej, preorientujem sa na našu ľubozvučnú slovenčinu a pokúsim sa spomenúť prečo ešte bola táto kniha taká AMAZING. A možno ani nebola, len mne spadla priamo do rany. Myslím tým, že sa v mojich rukách vyskytla v tú správnu dobu, keď som doslova prahla po niečom podobnom.

Čo som od knihy očakávala bolo veľa veľa sladkého, veľa veľa bozkávania, veľa veľa diliem,  a presvedčovania samého seba, že to čo práve hlavný hrdina robí nie je správne, a to všetko na podklade sociálnych problémov.
BINGO! 
Lepšiu knihu som si ani vybrať nemohla.

Zhrnutie:

Pushing the Limits je o dvoch úplne odlišných ľuďoch, z ktorých každý musí riešiť vlastné problémy. Pushing the limits je o tom, ako sa tieto dva, na prvý pohľad nezlúčiteľné príbehy spoja.

Echo pochádza z celkom slušných rodinných pomerov, aj napriek tomu, že jej rodičia sú rozvedení, jej brat zomrel, matku už nevidela nejaký ten rok a jej otec čaká dieťa s jej bývalou babysitterkou.
Celý život bola Echo na škole tá populárna. Mala populárne priateľky, populárneho frajera, chodila na najvychytenejšie žúrky, proste patrila k tej stredoškolskej elite.
No potom sa v jej živote niečo zmenilo. Jedného dňa sa zobudila v nemocnici s dorezanými rukami a s ani najmenšou spomienkou na to, čo sa vlastne stalo.
A tak sa z populárneho dievčaťa stala úplná outsiderka.

Noahovi rodičia zomreli. A tak sa z neho a jeho dvoch bratov stala len ďalšia položka na zozname sociálnych úradníčok. Zatiaľ čo jeho bratia sa dostali do slušnej, dobre zabezpečenej rodiny, kde je o nich dobre postarané, Noah strieda jednu rodinu za druhou, a je... problémový.
Aj keď na prvý pohľad môže pôsobiť ako obyčajný arogantný debil, opak je pravdou. Svojich bratov nadovšetko miluje a bije sa za nich celým telom. V hlave má predstavu ich troch, spolu zase ako rodinu. A neskončí, kým to nedosiahne.

Noah a Echo nemali absolútne nič spoločné, spojili ich až sedenie u rovnakého psychiatra. No a potom už to šlo.

Kniha je písaná striedavo z pohľadov Noaha a Echo. Mne osobne sa viac páčili kapitoly z Noahovho pohľadu. Oveľa viac.
Zatiaľ čo z Noahovho rozprávania od prvej kapitoly cítiť, že ho k Echo niečo ťahá, Echo trvá dlhšie, kým si uvedomí, že to čo ju na Noahovi zaujalo, nie je len jeho dobrý výzor.
Na druhej strane, Noah má väčší problém s vyjadrovaním hocičoho emocionálneho ako Echo.

Na tejto knihe sa mi páčilo, že príbehy oboch hrdinov boli celkom reálne. Nič pritiahnuté za vlasy, proste príbeh ľahko predstaviteľný a uveriteľný. Páčilo sa mi, že láska medzi Echo a Noahom nebola tá taká vidím ťa, milujem ťa, sme spolu až na veky. Bolo to komplikované, pekné a jedinečné.


Moje hodnotenie:

Možno túto knihu beriem s jemnými ružovými okuliarmi na očiach, a určite tam boli isté zádrhely (napríklad už len samotná vec s jazvami, ktoré mala Echo... Okej, ona si nič nepamätala, ale prečo preboha jej to nemohli povedať?! Aspoň niečo, aby z toho nebola taká vyplieskaná... Ale nie, jej otec sa rozhodol jej nepovedať ani ň. Prečo? Lebo!), ale to vôbec neubralo na kvalite knihy.
Na knihu som sa tešila asi od januára, čo mi samo o seba dalo do hlavy kopu obáv, lebo som sa na ňu tešila až príliš dlho, a sklamanie by bolo o to väčšie.
Chvalabohu, kniha nesklamala a mala všetko čo som od nej chcela.

Takže krásnych, žiarivých 5 hviezdičiek.
Inak, rozhodne odporúčam. :)) A keďže to všetci prirovnávajú k Perfect chemistry, musím si asi prečítať aj to. :D

My week (14)

Toto meme je z dielne Princeznej.

Ide o zhrnutie minulého týždňa a plánov na ten budúci.

Ahojteeeee! Prvá,základná a povinná otázka: Ako prázdinujete? 

Ja sa musím pochváliť, že posledné tri týždne boli... rušné. Čo sa síce negatívne prejavilo na blogu, ale (idem vypustiť rúhačské slová, pánboh mi odpusť) kašľať blog, keď si ešte môžem užívať pár teplých dní. :D A fakt pár. 

No idem však pekne poporiadku. 

zľava: Vladka, Baška, Peťa & ja

Boli ste niekedy na balónovej vojny? Ja už hej! A môžem vám povedať, že toľko modrín som už dlho nemala. :D Niektorí narušení jedinci hádzali pekne silno a keď vám to pristálo na ksichte, od monokla nebolo ďaleko. :D O tom, že som mala trávu všade už ani nehovorím. A to blato... Ale bolo skvele. Teplo, mokro... Letne. :)

Tá nenamaľovaná a kompletne mokrá príšera v červenom tričku úplne v pravo som ja. :D 

Tak som sa na dva týždne (včera som sa vrátila) zdekovala k babke na dedinku (ktorú milujem milujem milujem. Dedinku myslím teraz, ale aj babku. :D ). A kebyže týždeň a pol z toho nepršalo a nemuseli sme zatopiť v peci, lebo inak by sme zamrzli, bolo by tam úplne bohovsky. Ale bola strašná kosa, takže sa nedalo robiť nič. 

No za tie tri pekné dni som stihla byť raz na kupku. :D Ale zato bolo veľmi dobre. Keď ste ešte neboli na Sninských rybníkoch, odporúčam. Je tam brutálne pekne a nie sú to rybníky ale jeden normálny veľký (VEĽKÝ) bazén s prírodnou vodou (žiaden chlór). Keď sme tam boli my, tak až TAK teplo nebolo, ale stačilo. Aj prst som si stihla naraziť keď sme hrali volejbal. Ale inak úplne bombovo bolo. :)

Nevestin podväzok. :D

Aj na svadbe som stihla byť. (Nie mojej!) A bolo úžasne. Inak je dosť divný pocit, keď človek, s ktorým som od mala, a ktorý ma prvýkrát zobral na festival a ktorého mám proste rada je od razu v stave, že: vydatá. 

Ale svadba bola fakt skvelá, domov som prišla o piatej, po tom, čo už nikto zo ženichových a nevestiných kamarátov nevládali pogovať na Ine Kafe. Čo vám poviem - punkáči (či čo to oni sú) majú svadbu. Takú zmesku rôznych zvláštnych ľudí som už dlho nevidela. Nemyslím ako rodinu, ale ich kamarátov. :D

Najväčší hlod svadby bola hláška kapely: a teraz si dáme RUSNÁCKE REGGAE! 

No, boli sme splakaní, toľko sme sa smiali. :D 

Potom som dva (či tri? :D) dni v kuse chatovala. Novomanželia to chceli všetko poriadne osláviť... No mám pocit, že to bolo ešte lepšie. :D Ešte viac alkoholu a ešte viac zvláštnych ľudí. :D 

Inak sa nič také nedialo, stále som bola u babky, lebo som chcela byť so sesternicami z Írska (jedna z nich bola nevesta). Uvidím ich asi až budúci rok... :( 

Prečítať som stihla... Eragon, Eldest, Pushing the Limits, Spatočník (to je tak strašne dobrá kniha! Asi sa preorientujem na kriminálky, lebo toto ma dostalo), Sushi v dushi, a teraz čítam Brisingr. 

Takže celkom hojne. :)) 

Medzitým som stihla mať v stredu narodeniny, ktoré som ešte neoslávila,  ale ja dúfam, že bude všetko. :D Dneska sa konečne uskutočnila objednávka, takže zajtra by mi do Prešova mal doraziť novučičký KINDLE 4! A najlepšie na to je, že si ho zaplatím sama! HA! Bude čisto čistučko môj. Teším sa z toho. :D 

Takže teraz ako besná zháňam prvú aj poslednú knihu ktorá ma napadne (fakt, že v notebooku mám asi 40 neprečítaných kníh nehrá žiadnu rolu :D).

A tak. 

Moja milovaná dedinka. :)

Tento týždeň idem na chatu na Domašu. Dúfam, že také počasie ako mám teraz za oknom vydrží čo najdlhšie a aspoň nohy omočím.

A prečítať by som chcela Brisingra. A chcela by som si aj spraviť potom šor s novo získanou čítačkou, ale to stihnem asi až budúci týždeň. 

A chcela by som dnes/zajtra napísať recenziu na Pushing the Limits, ktorú som dočítala ešte minulý týždeň. Ale veľmi sa mi do toho nechce. Tak uvidím. Snáď aspoň nejakú minirecenziu alebo niečo. Ale kniha bola fakt skvelá. Dala som ju za jeden deň a brutálne sa mi páčila. Rozhodne nesklamala. :) 

A inak nič neplánujem, sú prázdniny, nechávam sa unášať. 

Čo nového u vás? Niečo iné na srdiečku? Komentujte! :)

A ešte jedno prudko letné video/pesnička...  Nie práve môj štýl, ale ja mám v lete vysokú toleranciu somarín a brutálnu hudobnú všehochuť. :D

Pre dnešok sa lúčim. 

Byeeee! :-* :))