Michael Grant a jeho geniálne šialenstvo s názvom BZRK

Noah a Sadie neprežívajú práve najlepšie obdobie. Ich realitou sa stal pomätený brat zatvorený na psychiatrii a mŕtva rodina. Nepoznajú sa. Nevedia o sebe nič. Nevedia, že ich životy sa zmenia natoľko, že ich od šialenstva bude celý čas deliť len veľmi málo. 

Bežný smrteľník ani len netuší, že v "makre" sa šialení ľudia rozhodli robiť šialené veci. Bežný smrteľník ani len netuší, že všetko podstatné, čo riadi svet, je možné zmeniť s mikroskopickým párom "biotov" - stačí sa vedieť hrabať v ľudskom mozgu.

Bežnými smrteľníkmi boli aj Noah a Sadie. Až kým... Kým ich nenaverbovali k skupine, ktorá má šialeným ľuďom brániť robiť šialené veci v ľudských mozgoch.

Okolo zúri vojna. Všade. Dole. V ľudskom tele. Na mikro úrovni. Vojna, ktorá mení svet tu hore. V makre.

Šialenstvo? 

Ani netušíte aké... 

Zabudnite na všetko, čo ste si doteraz o literatúre pre mladých mysleli. Zabudnite na všetky klišé, obohraný dej a nezaujímavé zápletky. Všetky predsudky pustite z hlavy, a s poriadnou dávkou zvedavosti otvorte čierne dosky, ktoré v sebe skrývajú najoriginálnejší príbeh, aký sa mi v poslednej dobe dostal do rúk. 

Začínam až príliš pozitívne? No... Veľa kritiky v nasledujúcich riadkoch nenájdete, pretože Grantov "nano" svet ma na pár dní úplne pohltil a stal sa mojou súkromnou dávkou drogy. 

Bioti, nanoboti, dole, hore, mikro, makro, cukač...Chaos. Tieto knihy sú stelesnením chaosu. Chaosu tak geniálneho, že ho nebudete vedieť pustiť z rúk. Že sa chvíľami stratíte a bude trvať, kým sa zorientujete? Nevadí, práve naopak. V tomto prípade je to pozitívum - upevní to pocit, ktorý sa autor snažil v čitateľovi vyvolať. 

Miachel Grant v tejto sérii rozohral geniálnu hru. Hru, ktorej nechýba absolútne nič. Všetky potenciálne chyby, ktoré by vám inde vadili, sa tu stali plusom. Že miestami neviete čo sa deje v realite a čo na mikroskopickej úrovni? Nevadí. Popreplietané je to tak kvalitne, že výsledný efekt vám vezme slová z úst. 

Aj keď bol začiatok trocha zmätený, čo mohlo dosť odrádzať, postupne sa to začalo vyjasňovať. Špecifický štýl písania mohol byť tiež zo začiatku trocha problém, no keď si naň človek zvykol, išlo to jedna radosť. A zápletka? Tá je v podstate úplne jednoduchá. Spoločnosť o tom síce ešte nevie, no svetu vládne nová technológia. A sú tu dve skupiny, ktoré túto technológiu ovládajú... Tí zlí a tí dobrí. Aj napriek tomu to však nie je čierno-biele. Zlí majú peknú myšlienku, len zvrátenú realizáciu. A dobrí? Dobrí chcú za každú cenu zastaviť tých zlých... A sami pri tom páchajú ohavnosti. Dobro vs. zlo. Zlo vs. dobro.V jednoduchosti je krása. A keď je tá jednoduchosť kvalitne podaná? Na  začiatku síce veľmi ľahko prídete na to, kto ku komu patrí, no je to skutočne tak? Sú motívy prezentované verejne skutočne aj motívmi reálnymi? Sú na prvý pohľad jednoznačný psychopati skutočne psychopatmi? V tejto knihe nikdy nie je nič také ako sa zdá. Príbeh graduje každou stranou až sa vám tají dych. Akcia, šialenstvo, hlboké myšlienky - nádherné myšlienky - týmto všetkým sú naplnené stránky týchto kníh. 

Knihy však nie sú pre každého. Ich nekonvenčnosť a nový pohľad, ktorý prinúti každého čitateľa premýšľať o tom, čo v skutočnosti tvorí "nás" nami, nemusí vyhovovať každému. Je to celkom náročné čítanie -  a nie len na pozornosť, aj keď to bezpochyby tiež. Prinúti vás zamyslieť sa. Na chvíľu sa zastaviť a dumať o vecicah, nad ktorými by ste normálne nehĺbali. 

Medzi šialenstvom a genialitou je zvyčajne veľmi tenká hranica. A táto hranica sa v tejto knihe stráca. Pretože tieto knihy boli geniálne. Možno preháňam, ale skutočnosťou zostáva, že na mňa urobili neskutočný dojem a ešte dlho nad nimi budem rozmýšľať (a tešiť sa  na záverečnú časť). Boli však aj šialené. Veľakrát som sa pozastavila a rozmýšľala, že toto napísal buď totálny šialenec alebo génius. Najskôr oboje. 

Ak ste z riadkov vyššie nepochopili, že sa mi knihy páčili tak to zjednoduchším - boli úžasné. Odporúčam všetkými desiatimi. Aj keby sa vám páčiť nemali - dajte im šancu. Na niečo podobné sa nenaráža každý deň. Je to výnimočné. Je to originálne. Je to iné. Je to kvalitné. A v poslednom rade to je šialené. A to je pre moju čitateľskú dušu viac ako polovica úspechu, ak sa mi má kniha páčiť. 

Za poskytnutie recenzných výtlačkov nakoniec ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.

Mesačná chvastačka - záver a začiatok 2013/2014

Už si ani nepamätám, kedy som naposledy na blogu uverejnila nejakú chvastačku. Akurát viem, že mesiac rozprávam o tom, že tie knihy už nafotiť musím... Preto ani titulok neuvádza, za ktoré mesiace sa idem tentokrát chvastať. Bude to NOVEMBER, DECEMBER, a chvalabohu už aj JANUÁR. Nepamätám si kedy, a v akom poradí mi knihy prišli, vlastne si už ani nepamätám všetky skvosty, ktorými sa mám chvastať, ale s terajšou premenlivou chvíľkou voľna som si povedala, že už to tu proste uverejniť musím a basta! 

Takže ideme na to...

Začnem podľa abecedy, takže prvé vydavateľstvo "na holenie" je vydavateľstvo CooBoo. 

Teraz bacha na to - koncom NOVEMBRA mi milý pán, ktorý mi, okrem toho, že mi pochválil šál a čiapku, priniesol balíček s troma knižnými kúskami. Ak hádate, že k dvom z nich som sa ešte nedostala (a tretiu som dočítala včera), hádate správne! Reč je o knihách Pustina, BZRK a BZRK Reloaded. Ak ma stalkrujete na Goodreads, včera ste si mohli všimnúť, že pribudla celkom nadšená recenzia na BZRK. Pokračovanie práve čítam, chcem ho doraziť dnes/zajtra, takže cez víkend vybúšim všetky svoje nadšené reakcie do asi celkom dlhého zhrňujúceho článku aka recenzie. Knihy som chcela strašne dlho a hrozne som sa na nich tešila, takže som nadšená, že ma nesklamali... Často sa to nestáva. 

Pustina ide na rad hneď potom. Matne si pamätám Krvavú cestu, hlavne si teda pamätám, že som bola celá nadšená, kedy chytím pokračovanie do ruky, takže sa zrejme celkom oprávnene teším. Uvidíme, čo sa z toho vykľuje. 

Po "C" tu mám najbližšie písmenko "F", takže prichádza tenká knižôčka z dielne vydavateľstva Fragment. Tá už je úspešne prečítaná a zrecenzovaná. Recenziu na Búrku si môžete prečítať -tu- Inak - táto mi tiež prišla ešte v novembri. Cítim sa zle, veľmi veľmi zle...

Nikdy som si nemyslela, že budem mať stavy, kedy budem NENÁVIDIEŤ maturitný ročník. A už vôbec som si nemyslela, že budem mať stavy, kedy budem nenávidieť predmety, ktorých som sa v minulosti nevedela nabažiť... Ale čoho je moc, toho je príliš. A biola už mi vyteká aj ušami. :D A nestíham nič čítať! :/

a, b, c, d, e, f, g... H ako vydavateľstvo HYDRA. Hydrin Astrálny pútnik mi dal zabrať. Hrubé, hrubé, hrubé... Ale za to príjemne čitateľné. :) Recenzia -tu-

Predposledným vydavateľstvom je Ikar. Ikarákom som toto obdobie dala poriadne zarobiť, v tejto chvastačke tvoria ich knihy najpočetnejšiu skupinku. Kedysi tesne pred stužkovou, vrámci flákania a čajíčkovania, keďže sme sa už navzájom ani nemohli cítiť v triede, som zablúdila do kníhkupectva a čo som tam nezbadala... ZĽAVY! No čo viac si knihomoľ môže priať. Nakúpila som si AŽ dve knihy. Tweetni mi a Čas medzi nami ma dokopy vyšli asi na osem eur. No nekúp to... Knihy si netrúfam povedať, že kedy prečítam, ale snáď ešte tento kalendárny rok. Každopádne - za také smiešne euráče som ich tam predsa nemohla nechať!

Ikar ešte nekončí... Ježiško sa síce trocha sekol, ale nakoniec všetko dobre dopadlo. Z Letní zahrady a Inferna, ktoré som mamke otrieskavala o hlavu asi mesiac, bolo nakoniec len to Inferno. A poukážka do Panta Rhei... Jej osud bol jasný. Takže síce dodatočne, ale stále vrámci Vianoc, som si ukoristila aj záverečnú časť najlepšej trilógie, ktorá mi tróni na poličke. Letní zahrada je moja a "tích zamilovaných rusákov" mám konečne kompletných! 

No a môj najčerstvejší úlovok je recenzný výtlačok od Slovartu. Názov hlása, žeby som sa možno mohla dozvedieť Kto je Mara Dyerová. Tak uvidíme. Teším sa!

To je všetko. Dokopy mi pribudlo krásnych 10 kníh. A moja knihovnička je v stave takom, že tie knihy už vážne (a teraz ako vážne, bez srandy) nemám kam dávať. A celkom ma to deprimuje, lebo novú poličku nedostanem (veď možno úspešne pôjdem na výšku, tak načo, že... )

Recenzia: Julie Cross - Búrka - Uväznený v čase

Tematike cestovania v čase sa v poslednej dobe venuje veľa autorov. Jednou z mnohých výhod podobne ladených kníh je to, že takmer vždy budú originálne. Každý autor sa k cestovaniu v čase postaví po svojom a možností spracovanie je neúrekom... Po svojom sa k času postavila aj Julie Cross, ktorej knihu si už máme možnosť nejaký ten mesiac prečítať aj v rodnej slovenčine, a to vďaka vydavateľstvu Fragment.

O čom to teda okrem šialených ciest naprieč časom vlastne je? Jackson je mladý chalan, skoro ako každý iný. Študuje na výške, behá po brigádach, venuje sa frajerke... A sem tam si odskočí o pár hodín/dní/rokov naspäť v čase. Pelech lásky jedného dňa prepadnú ľudia, ktorí chcú od Jacksona bohviečo. Pri šialenom hádzaní opätkov do tváre útočníkov skončí jedna zblúdilá guľka v hrudníku Holly (jeho srdca vyvolená). A Jackson sa dostáva do roku 2007. Čo by nebol problém, horšie však je, že sa nevie vrátiť späť...

Už pri prvom pohľade na túto knihu som mala pocit, že to bude milý priemer, ktorý neurazí. Do poslednej tretiny bola táto moja domienka úplne správna. Ku koncu sa však veci začali šialene zauzľovať a ja som nestíhala sledovať, čo všetko sa deje. Úprimne ma prekvapil smer, ktorým sa nakoniec kniha uberala. Čakala som romantiku okorenenú cestovaním v čase. V podstate som to aj dostala, no čerešničkou boli tajné vládne organizácie a vedľajšie postavy, ktoré príbeh skvele dotvorili, takže si ho človek musel obľúbiť. A otvorený koniec, ktorý na čitateľa čaká, prinesie želaný účinok, a síce - úplne vás namotá na pokračovanie. Takto otvorený koniec som skutočne, skutočne nečakala. Bol to stupeň otvorenosti a množstva otáznikov, s ktorým som sa už v knihe dlho nestretla, takže akékoľvek možné závery vás v priebehu čítania napadnú, veľmi pravdepodobne budete úplne, ale úplne vedľa.

Aj keď Jackson s Holly neboli najhorší protagonisti príbehu, s ktorými som sa kedy stretla, neboli tí, ktorých som si obľúbila najviac. Medzi mojich favoritov patrí Jacksonov otec, ktorý sa svojou tajomnosťou a rozhodnosťou rýchlo zaradil na zoznam sympatických postáv. V obľúbenosti veľmi neutekal Adam - vedecký freak, ktorého teória a humor ma dostávali do kolien. Celú knihu odľahčil svojimi poznámkami, takže to nebolo vždy vážne. Krásne príbeh okorenil, ktorý tak neskĺzol do monotónnosti.

Stručne by som to zhrnula slovami, že Búrka síc neponúka detailne prepracovaný román a viackrát sa budete zamýšľať či vám vôbec dáva zmysel, no je to krátke dielo, ktoré prečítate raz dva a zanechá v človek skôr pozitívne ako negatívne emócie.

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment. 

Recenzia: Lenona Štiblaríková - Astrálny pútnik

Pamätáte sa ešte na knihu Šťastlivec, o ktorej som vám samé chvály písala minulý rok? Jeho autorka teraz prichádza s novou knihou a sci-fi nadšenci môžu jasať. Vesmírne vody Lenona neopustila, skôr naopak. V Astrálnom pútnikovi má pre čitateľa pripravenú, na striebornom podnose do detailov prepracovanú, planétu a pestrú vzorku mimozemských potvoriek, ktoré bezpochyby zaujmú nejedného čitateľa. 

Kniha nie je žiadny drobec a svojou hrúbkou vzbudí rešpekt a zvedavosť u viacerých potencionálnych čitateľov. Viac ako 600 stranový príbeh má čo ponúknuť. Autorka má všetko premyslené a hlavne doriešené, takže žiadnych logických medzier sa netreba obávať. Keďže je to príbeh pomerne komplikovaný, treba sa pripraviť na veľké množstvo postáv. A to hlavne v úvode knihy. Ten radím čítať pozorne, lebo sa v ňom dozviete všetky potrebné informácie. Ak by ste predsa len nestihli vstrebať Lenonin nový vesmír, netreba sa až tak plašiť, v závere knihy je pekne zhrnuté všetko, čo o mimozemšťanoch potrebujete vedieť.

Aby sme priemernú knihu úspešne dotiahli do konca, hlavná postava by nemala liezť na nervy. Constantin - naša vesmírom putujúca duša - vám na nervy síce liezť nebude, ale občasnému pretočeniu očí sa asi nevyhnete. Je obdarený poriadne ostrým jazykom, ktorý ho dostane do zaujímavých situácií. Nesrší síce humorom tak, ako hlavná postava v Lenoninej predchádzajúcej knihe, no vtipných situácií sa ujde hojne aj jemu. Niekedy ho za jeho naivitu a detinský prístup budete chcieť prefackať, na to však v knihe bude dosť iných postáv, takže sa netreba báť - poriadnym čistkám žalúdka sa nevyhne.

Aj keď je to bezpochyby zaujímavé čítanie, ktoré je pútavo napísané, 600 strán je na takýto príbeh predsa len veľa. Trochu toho poškrtať, trošku to zriediť, aby nenastávala situácia, ktorá sa u mňa diala pomerne často - aj keď ma kniha bavila a bola som zvedavá, že ako to všetko skončí, počítaniu strán do konca kapitoly/knihy/... som sa nevyhla.

"Omáčkoidné" úseky striedajú strany plné akcie, prekvapivých situácií a hororových odhalení, a tak je to v celej knihe ako na hojdačke. Až v závere sa ten nepomer ustáli a vy budete napäto trpńuť a rýchlo otáčať stránky, aby ste zistili ako to celé dopadne.

Ak ste čítali Šťastlivca a Lenonino písanie vám bolo sympatické, pokojne sa môžte pustiť aj do jej druhej knihy. Aj keď je to slušné dielko, menej je niekedy viac. Tentokrát také slabšie:

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Hydra. 

Vraciam sa k životu AKA už je po všetkom

Ahoooojte! Keď sa pozriem na dátum posledného príspevku, tak sa cítim všelijako. A keď sa pozriem na nočný stolík a tú kopu RC kníh, tak sa cítim vyslovene blbo (a strach ma oblieva, keď si predstavím, že koľko sa musím učiť :/), ale... Oktáva riešila stužkovú (a dozvukyyyy!! :D) a to nie je len tak.

Prvé dva decembrové týždne sa niesli v znamení riešenia všetkého okolo stužkovej na poslednú chvíľu. Takže bolo úplne bežné, že som zo školy prišla domov o pol ôsmej večer. A ešte sa trebalo učiť... Knihy, blog a iné voľnočasové aktivity boli tabu. Všetko zbehlo ako voda a veľký deň D bol tu. 14.12. mala najepickejšia trieda sveta stužkovú, na ktorej mala najväčšie učiteľské legendy našej školy. Ktoré odišli o tretej ráno. No a my sme domov došli okolo tej pol ôsmej. Hej, bolo úžasne. Len všetko zbehlo hrozne rýchlo. 

Keďže to boli jedne 14 dňové fofry, školu som zanedbala tak, že v podstate od stredy budem musieť byť zahrabaná v knihách, lebo meškám strašne veľa, mám pocit, že som dutá (viac ako predtým, takže to už asi fakt je zlé) a vôbec - výčitky svedomia sú sviňa a ja viem, že som to všetko strašne zanedbala. Mám čo robiť. 

No ale, mám to všetko rozplánované a teror začína až v stredu, takže teraz ešte môžem na veselšiu nôtu - okrem minulotýždňvej stužkovej sa u mňa diali dozvuky, z ktorých som sa vrátila včera poobede. Bledá a s kruhmi pod očami. Úprimne - čakala som väčšiu žúrku. Vzhľadm na to, že  poznám párty povahu mojej triedy, som myslela, že to bude oveľa divokejšie. Ale nevadí, bolo skvelo. A aj tak hrozí, že mi zajtra spadne hlava do šalátu.

Pomaly, ale isto, sa dostávam do nostalgicko-depresívno-melancholického stavu, lebo sa to všetko skutočne blíži do finishu a to je strašne zvláštna predstava. S istými ľuďmi chodím do triedy dvanásť rokov a zrazu to má všetko skončiť... Čudné, čudné, čudné... Som zvedavá, kedy mi dôjde, že končíme strednú školu a začína čosi reálne. 

Moje plány na prázdniny sú pomerne jednoduché - spať, učiť sa, čítať, jesť. V tomto poradí. A trošku sa zorientovať v oblasti prihlášok. A asi sa konečne rozhodnúť, kde si tie prihlášky dávam, lebo... Už by vážne bolo načase. 

Zatiaľ sa lúčim, idem si trocha čítať a potom piecť a piecť a piecť a piecť, nech mi konečne dôjde, že zajtra je Štedrý deň, lebo so všetkým okolo... No, my toho roku Vianoce nemáme, my máme stužkovú. Všetkým želám krásne prázdniny! :))

Úplne na záver pridávam video z pečatenia triednej knihy. Neviem sa naňho prestať pozerať. Inak - celé to točil, strihal, upravoval a dával dokopy spolužiak, ktorý sa hlási na FAMU za režiséra. Ja som ho ocenila bujarým vnútorným potleskom. 

Recenzia: David Levithan - Den co den

Mnoho ľudí sa v dnešnej dobe sťažuje na stereotypnosť svojich životov. U hlavnej postavy knihy Den co den by takáto sťažnosť nebola na mieste. Záhadný A (tak sa totiž hlavná postava volá) totiž každých dvadsaťštyri hodín strávi ako niekto iný. V inom tele, v inom meste, s iným osudom a problémami. Jeho život by ste za nudný označili iba ťažko, a to platí aj v prípade samotnej knihy. 

Aj keď dĺžkou táto kniha veľmi jednohubku nepripomína, veľmi rýchlo po jej otvorení, ju aj zatvoríte, a nie, nebude to tým, že by ste jej príšernosť nemohli zniesť už ani minútu. Skôr naopak. V mojom prípade šlo necelých 350 strán "dole" za jedno nedeľné popoludnie. A bolo to veľmi príjemne strávené popoludnie.

David Levithan je autor, s ktorým som tú česť ešte nemala, no vždy som na jeho tvorbu bola zvedavá. Mnohí jeho knihu Den co den porovnávajú s dielom Kým dopadnem od Lauren Oliver. Ak môj blog sledujete od ranných začiatkov, mohli ste si všimnúť, že ku knihe nemám práve pozitívny vzťah, preto som túto knihu, aj napriek nádhernej obálke, otvárala s istými obavami. Tie sa však rozplynuli už na prvej strane.

A od svojho života veľa neočakáva, byť každý deň niekým iným vám zruší akékoľvek plány do budúcnosti. Nikdy iný život nepoznal, a tak nevie aké to je, mať stabilnú základňu priateľov, podporujúcu rodinu a vôbec ľudí, ktorým by na vás záležalo. Svojmu osudu sa nijako neprieči, len ho pasívne prežíva bez toho, aby sa snažil čokoľvek a akokoľvek zmeniť. K svojim "hostiteľom" bol vždy ohľaduplný a prepožičaný deň sa snažil prežiť čo najneinvazívnejšie. Až kým sa nezobudí v tele mladého stredoškoláka, prežije najlepší deň svojho života a spozná lásku. Vtedy začne sebecky myslieť len na seba a telá, ktoré si na 24 hodín pravidelne prepožičiava sa preňho stanú iba obyčajnými nástrojmi a nepodstanými nádobami. Dostáva sa do kolotoča všedných romantických problémov okorenených o kúsok nevšednejšie prekážky.

Ak odložím svoje ja stelesňujúce ukričanú fanynku, ktorá si Den co den zamilovala, kniha je obyčajným príbehom mladých ľudí, ktorých láske okolnosti neprajú. David Levithan však vzal tisíckrát obohraný, klišeoidný príbeh a pretvoril ho na niečo neskutočne originálne, v čom by ste akékoľvek klišé hľadali márne. Namiesto problémami s rodičmi, školou a žiarlivostnými scénami, sa mladá dvojica musí popasovať s oveľa komplikovanejšími dilemami - morálka, odporné využívanie, ničenie cudzích životov atď. Najväčšou výzvou je však odpovedať si na otázku či to za to všetko skutočne stojí a predovšetkým - či na to obaja majú dostatočne silný žalúdok.

Kniha je tak neobyčajne obyčajná, že s čistým svedomím môžem vyhlásiť, že nič podobné som nikdy nečítala. Milostných príbehov tu bolo veľa, no nápadom sa málo z nich môže rovnať tejto knihe. Aj tá najlepšia kniha však môže mať isté nedostatky, a nevyhlo sa tomu ani toto dielko. Akokoľvek originálne to je, po čase skĺzol autor do monotónnosti - aj napriek tomu, že A vystriedal hneď niekoľko zaujímavých tiel (od narkomana, cez kocku, až po náboženského fanatika... A to zďaleka nie je všetko). Čítate ďalej, pretože vás zaujíma ako to celé dopadne, z napätia vo vedľajšej linke si budete trhať vlasy - tá vlastne aj dôjde k veľmi prekvapivému záveru - no na pár úsekoch sa nevyhnete pocitu, že áno pekné, ale niečo podobné tu bolo už pred štyridsiatimi stranami. Problém vidím v tom, že autor nie úplne 100% využil tú možnosť, ktorá sa mu ponúkla. Aj keď medzi riadkami sme stále našli nejakú hlbšiu myšlienku vystihujúcu dianie okolo aktuálneho tela, v ktorom A sídlil, po čase to stále skĺzlo k tomu ako sa musel čo najskôr stretnúť so svojou osudovou láskou. Každý. Jeden. Deň. Škoda, škoda, škoda...

Nič to však nemení na tom, že kniha je veľmi čitateľná, takže je prečítaná raz dva. A autor bezpochyby oplýva schopnosťou vtiahnuť čitateľa do deja. To všetko teda z knihy spraví dokonalý kúsok na lenivé nedeľné popoludnie, ktoré zanechá veľmi dobrý dojem.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. 

Recenzia: Fantastická 55

Ste milovníci fantasy, no hrubé - a hriešne dlhé - knihy niekoľkoknižnej populárnej série vás odrádzajú už pri prvom pohľade? Mladé slovenské vydavateľstvo Hydra pozbieralo "šuflíkovú" tvorbu známych, no aj menej známych "česko-slovenských" autorov a vydalo ju knižne, aby si každý fantasy nadšenec vedel v niekoľko sto stranovej knihe prísť na svoje. 

Fantastická 55 je multižánrový súbor poviedok, ktorý obsahuje celú škálu príbehov. Od fantasy, cez grotesku až po horor. Stretnete sa tu s váženými a vážnymi čarodejnicami, no prejdete aj cez bránu pekelnú a zažijete pravé stredoveké mučenie. To všetko vytvorí tristo strán kabelkového formátu, ktoré si budete môcť vychutnať aj pri rannej ceste autobusom. Niektoré z diel sú vyslovene jednohubky, ktoré vám spríjemnia akékoľvek krátke čakanie v rade.

Knihu, ktorá by bola súborom krátkych diel viacerých autorov, som ešte nemala možnosť čítať, preto celkom neviem ako ju ohodnotiť. Takýto typ čítania má nespočetne veľa výhod. Medzi ne patrí už spomínaná dĺžka jednotlivých príbehov. Čo však ešte vnímam pozitívne, no zároveň mi to do noty veľmi nesadlo, je fakt, že pri jednom príbehu strávite maximálne pár minút. Na jednej strane je to fajn - všetko podstatné sa dozviete na pár stranách, na ktorých si síce krátko, no za to koncentrovane vychutnáte autorov štýl a jeho mágiu so slovami. Na strane druhej mi to však prekážalo. Je to asi len vec zvyku, no na to, aby som si k postavám vytvorila nejaký vzťah a príbeh sa mi dostal pod kožu, potrebujem viac ako pár strán. Preto ma kniha nestrhla tak, ako by som si pri dobrej knihe priala. Striedaním krátkych príbehov, som sa nevedela "dostať medzi písmenká", a preto som pri čítaní možno zrelaxovala, no nikdy som nebola úplne ponorená do príbehu, skôr som to všetko tak flegmaticky sledovala z diaľky.

V usporiadaní jednotlivých poviedok nenájdete žiadnu logickú súvislosť alebo iný kľúč, podľa ktorého by ste odhadli, čo vás čaká v ďalšom príbehu. A tak človek skáče od čarodejníc z doby minulej do krvavej reality doby prítomnej. Kvalita a celkové prevedenie sa poviedku od poviedky líšilo - čo je logické. Na svoje si prídu milovníci opisov, ktorým dianie do príbehu až tak netreba, no ukrátení nezostanú ani adrenalínoví nadšenci, ktorí v knihách vyhľadávajú akciu. Ak narazíte na poviedku, ktorá vám až tak nesadla, nie je problém, jednoducho ju preskočíte a začítate sa do niečoho vám príjemnejšieho bez toho, aby ste sa trápili, že ste prišli o niečo podstatné. Poviedky na seba nijako nenaväzujú, takže môžte skákať od jednej k druhej ako chcete.

Nenáročná oddychovka na pár večerov je spestrená ilustráciami, takže ulahodí nie len milovníkom poviedok, ale aj umeleckému oku, ktoré sa rado pokochá farebnými, no aj čienobielymi náčrtkami, ktoré dotvárajú "scary" fantasy atmosféru tejto zbierky. Čo sa týka môjho hodnotenia... Mne kniha až tak nesadla, no rozhodne má potenciál spestriť zopár večerov, takže ak máte radi fantasy - hor sa do toho!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Hydra.