Enough is enough! Alebo knižno-blogovo-duševný výlev

Tak! A konečne mám pokoj! Polročné recenzáky z krku, jedna recenzia je ešte vo výrobe, no tá už je čistá vychutnávačka. V prvom rade chcem, aby ste vedeli, že teraz budem kydať sama sebe popol na hlavu, no už mi všetko liezlo ušami a potrebujem sa z toho vypísať. A tak trocha sa vyplakať z toho, že som obetovala rok (buďme úprimní, s tým rokom som obetovala aj blog) a nemala to želaný efekt, ale čo už. O to nejde. Ide o to, že môj extrémny nedostatok času a pomerne hektické obdobie, ktoré mám za sebou si vyžiadali krutú daň. Nečítam knihy, nečítam blogy, nekomentujem, nepíšem články, som v totálne pasívnom móde štýlu mŕtvy chrobák, z ktorého som si povedala, že sa vyhrabem po prijímačkách. Ale hopla! Odišla som do Írska. A kto by sedel za počítačom, keď môže behať z jednej pláže na druhú, vymetať obchody, bary, kníhkupectvá, hudobné festivaly... Samu ma to štvalo už neskutočne dlho. Knihy mi pribúdali len od vydavateľstiev, pred pol rokom prestali aj tie a ja som sa do toho akosi celá zamotala. Keď sa sama seba spýtam, že čo sa stalo, napadne ma len otrepané - Life happened. Klišé jak des, ale pravdivé. 

No nie je úžasná? A.k.a moja narodeninová torta :)

V piatok som prekročila prah dospelosti, oslávila som to neskutočnou žúrkou, pri ktorej som červená až na riti a rehocem sa na plné kolo, lebo čo iné mi ostáva. A tak nejako som medzitým rekapitulovala. A okrem iných záverov som došla k tomu, že som v tom všetkom zabudla na niečo, čo ma bavilo dlhú dobu, no zároveň to bolo to jediné, čo som bola ochotná posunúť na druhú koľaj. Blog, knihy a vôbec všetko okolo toho. Úprimne, doteraz som sa snažila nájsť nejaké niečo, ako sa z toho vymotať, no na nič som neprišla. A tak to spisujem tuna. Niekto to môže vnímať ako vyhováranie a ospravedlňovanie a ja neviem čo všetko s nádychom zbabelosti, pravdou však ostáva, že vždy som sa o takéto veci delila s vami na blogu, len za posledný rok som sa nemala deliť o čo, lebo to všetko bolo o škole a už ma to nebavilo. A nejako som aj zabudla, že som predtým takéto "random" články, ako ich ja nazývam, milovala písať. Tak som ich písať prestala a keďže na nič iné som okrem recenzií nemala čas, tie pribúdali a pribúdali. A priamo úmerne s ich rastúcim počtom rástla moja nespokojnosť. Ale nejako mi nenapadala cesta von z toho začarovaného kruhu. Nad to si totiž vždy trebalo sadnúť a na to nebol čas. A už to šlo všetko z kopca. 

Teraz som však týždeň doma, nejako som sa už aklimatizovala a chcem nabehnúť do starodávnych koľají. Proste už toho bolo všetkého dosť a ja svoje milované dietko musím postaviť na nohy, lebo tento stav, v ktorom sa momentálne nachádza, ma ničí.

A začnem čoskoro tým, že vám po dlhom čase znova odfotím svoju knihovničku, lebo tá prešla veľkou zmenou. Rozumej - moja izba zmenila v byte miesto, kompletne sa prestavala a po prvýkrát v živote mám úplne proper knihovnicu hodnú knihomoľa. Je nádherná a ja s pohľadom na ňu zaspávam každý večer. Veď uvidíte už čoskoro. :) Ešte mám mesiac pred odchodom do Brna, takže by som toho chcela mať ešte na blogu hodne. (Možno aj niečo začínajúce na písmeno G... :) )

By the way - Brno. Minulý mesiac ste možno čítali, že som stála pred dilemou či na bohovský obor do Brna alebo na priemerný obor do vysnívaného mesta aka do Prahy. Vyhralo Brno. Bohovský obor vyhral, do Prahy sa dá ísť kedykoľvek, ale bohvie či ešte budem mať šancu študovať genetiku. Inak, tá genetika. Nebe a dudy. Z tých predmetov, ktoré ma čakajú tento semester sa mám chuť od šťastia rozplakať. Dúfajme, že ma realita príliš neprefacká. 

A o čo mi teda vlastne týmto tu išlo? Spraviť hrubú čiaru komplet za všetkým. A úprimne, mám pocit, že ak sa knihám a blogovaniu nezačnem venovať poriadne znova teraz, nezačnem už nikdy a to ma asi desí zo všetkého najviac. Len toľko som chcela. A všetkým, ktorí to tento pasívno-prepasívny rok so mnou vydržali ďakujem. Ani nemáte šajnu ako veľmi. 

Recenzia: Lauren Oliver - Panika

Určite to poznáte z vlastnej skúsenosti, niekedy vám v hlave skrsnú totálne šialené nápady, no musí prísť tá správna chvíľa a nálada, aby ste nabrali odvahu na ich realizáciu. Niekedy je na to potrebná poriadna nuda. A ak mladým ľuďom v mestečku Carp niečo nechýba, je to práve spomínaná nuda. A všetky šialené nápady majú hneď reálnejšie obrysy. Medzi také niečo patrí aj legendárna hra menom Panika, ktorej víťaz si odnesie pekný balík peňazí - trebárs aj na útek z bohom zabudnutého miesta. 

Poďte odtestovať svoju odvahu a trocha posunúť svoje hranice. Poďte hrať PANIKU!

Panika je taký môj malý, súkromný experiment. Meno Lauren Oliver sa u mňa totiž spája so slovami ako hrôza, nikdy viac, knižná katastrofa a podobne. Keď som pred pár rokmi dočítala jej knihu Kým dopadnem, zaprisahala som sa, že knihu od tejto autorky už nikdy nevezmem do rúk. To je jediný dôvod, prečo som napríklad pri fanúšikovskej vlne triógie Delírium dôsledne odolávala. Zrejme však nastal môj čas, ja som pookriala, zaujala ma obálka, anotácia a výzva bola na svete! A čo je hlavné, neľutujem. Kniha možno mala svoje muchy a v žiadnom prípade to nebola bezchybná dokonalosť, no stránky sa otáčali tak rýchlo, že som túto originálnu knihu zhltla na ceste z Prahy do Prešova. A to je u knihy, akokoľvek dobrej či zlej knihy, vždy pozitívum.

Heather a Dodge - ak sú vám tieto mená akokoľvek nesympatické, čím skôr by ste sa s nimi mali zžiť, pretože títo dvaja pomsty a výhrychtiví jedinci nás budú sprevádzať celou knihou. Osobne striedanie pohľadov príliš nepreferujem, ale v tomto prípade to bolo príjemné spestrenie. Poskytlo to veľa priestoru, na ktorom sa autorka mohla vyhrať so životnými osudmi a vedľajšími zámermi postáv. Celú knihu to nesmierne spestrilo a dodalo jej trocha temnejší nádych, ktorý ma nesmierne bavil. Nikomu sa nedalo veriť, všetci mali veľké množstvo tvári, ktoré striedali s pravidelnými intervalmi. Lauren sa okrem toho podarilo niečo, čo sa väčšine YA autorov pri striedaní pohľadov nedarí. A síce - Heather a Dodge boli ľahko odlíšiteľné charaktery a obaja mali niečo do seba. A najlepšie nakoniec - nevzplanuli náhle neovládateľnou túžbou jeden po druhom. A za to dávam veľké plus.

Prvé, čo  mi v súvislosti s touto knihou napadne je kolotoč. Celý dej bol totiž ako na kolotoči. Striedali sa úseky, kedy som tŕpla a listovala ako šialená, aby som zistila, čo bude ďalej. A potom nastal taký útlm, že som mala sto chutí to preskočiť. Trocha to zhoršuje celkový dojem z knihy, ale infarktový koniec, pri ktorom som ani nedýchala, to nejako celé zatienil.

Zhrnuté a podškrtnuté - od knihy som nečakala absolútne nič, autorka ma teda mohla len prekvapiť. Čo sa jej podarilo. A prekvapenie to bolo príjemné. Skutočne neviem túto knihu porovnať s autorkinou inou tvorbou, keďže som sa jej dobrovoľne vyhýbala ako čert krížu, no toto sa mi skutočne páčilo. Takže odporúčam. Námet je neokukaný, originálny a rozhodne nudiť nebude.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Paniku nájdete na tomto linku. 

Recenzia: Jaime Reed - Magická príťažlivosť

Mysleli ste si, že rozumiete, čo je to osudová príťažlivosť? Mali ste pocit, že prežívate tak spaľujúcu lásku, že z vás doslova vysáva život? Tieto metafory, ktoré niektorí šťastne či menej šťstne zamilovaní ľudi tak radi vypúšťajú z úst, autorka tejto knihy zmenila na doslovné situácie, pridala trochu tých povinných obekcávačiek, zoznamovačiek a nepotrebných informácií o kúpe nového auta či neznesiteľných nevlastných súrodencoch a tramtadadá - prvá kniha z brusu novej série o nebezpečných tvoroch je na svete.

Paranormálno fičí a zakázaná láska predáva, povedala si autorka a vykradla Súmrak. Asi zrejme takto nejako sa na pulty kníhkupectiev a do mojich rúk dostala táto... Kniha. 


Caleb je nebezpečný, Samara je obyčajná. On má tajomstvo a ona žiaden pud sebazáchovy. A protiklady sa predsa priťahujú! Znie to povedome? Neľakajte sa však hneď zo začiatku. Námet a tematiku autorka síce netrafila úplne ideálne, no čo ukrátila tu, pridala na jedinečnom štýle. Ak vezmem v úvahu, že toto je atuorkina prvotina, tak je to spracované dosť kvalitne. Nechýba tu humor, akcia, tajomstvá a čo je hlavné - úplne presne vystihla dávkovaie všetkého, čo sa v knihe dávkovať dá. Tým pádom nenastane situácia, že by ste sa pri knihe nudili. A nemôžem opomenúť záverečné strany, ktoré veľmi dobre vedia čo robia, a síce - navnadia vás na pokračovanie celkom úspešne. Ľudská zvedavosť je vec strašne silná a presne na ňu autorka v závere vsadila všetko - čo bolo to nalepšie, čo mohla urobiť, lebo to celú knihu v očiach čitateľa zdvihlo na oveľa vyššiu priečku, akoby si táto kniha reálne zaslúžila. Rozhodne to nie je záver, ktorý by vo vás nastolil náladu na zatváranie sa do tmavej pivnice, kde by ste v tichosti prečkali dobu do ďalšej časti, no istý zvedavý hlások vám pokoja nedá. 

Aj napriek všetkému, čo sa do tejto knihy autorka snažila vopchať, aby to odlíšila od slávno-neslávne legendárnej ságe Twilight, veľmi sa jej to nepodarilo a akýkoľvek čitateľ to veľmi rýchlo prekukne po prvýh vetách. A to je zle. Zle, zle, zle a ešte raz zle.

Suma sumárum tu máme knihu, ktorá sa samopričinením zahrabala do najhblších zákutí šedého priemeru a ani záver to nenapraví dostatočne na to, aby ste na ďalšiu časť čakali s ohryzenými nechtami. V podstate táto kniha neurazí a je ideálnym adeptom na večer, ktorý proste len potrebujete nejako stráviť a po ruke nemáte nič lepšie.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment. Knihu si môžete zakúpiť aj na ich internetových stránkach, a to na tomto linku. 

Quick catch-up

Leto sa začalo, stresy mi opadli, školy mi nevyšli a počasie za oknom tu vyzerá všelijak, len nie letne. Zas a znova som totiž v Írsku, kde bolo včera bezkonkurenčných 25 stupňov, no dneska je to opäť štandardných 15, aby sme nevyšli z cviku.

Dlho predlho som sa neozvala, vôbec by som sa nečudovala, keby ste si začali myslieť, že som niekde mŕtva, ale nie som. Aj keď som k tomu nemala ďaleko. Asi ste za tento šialený rok zaregistrovali, že som maturovala a prijímačkovala a iné crazy a úplne nepotrebné veci. Nepotrebné preto, že matura mi bola na dve veci a prijímačky v podstate tiež. Nejdem tu vyplakávať alebo niečo podobné, lebo to som si už odkrútila, ale faktom zostáva, že ešte stále sa mi zdvihne žlč, keď pomyslím na to, že mi moja one and only dream school ušla o tri body. Tri skurvené body! No ale nevadí, ideme ďalej. A momentálne okrem toho, že čakám z ktorej roboty sa mi ozvú, lebo už mi tu pomaly, ale isto odchádzajú peniaze a trebalo by nejaké, tak sa snažím rozhodnúť, kde vlastne idem do školy. Rozhodujem sa medzi biológiou na Karlovke a genetikou na Masaryčke. A úprimne, mám na rozhodnutie dva týždne a absolútne netuším, kde mám ísť, kde chcem ísť, čo bude lepšie atď. Takže to ešte bude zaujímavé, lebo čas sa mi kráti strašne rýchlo. :D Najhoršie je, že mi to v podstate môže byť jedno, lebo ja som sprostá hlava, ktorá tú pridrbanú medinu bude o rok s dosť veľkou pravdepodobnosťou skúšať znova, no ale aj tak... Chcem si vybrať čo najlepšiu školu.

No, ale dosť o škole, pretože prázdniny už na dvere klopať prestali a vtrhli do každej študentskej duše plnou silou. Takže... Moje plány na leto sú jednoduché... Flákať sa po Dublie, čítať, chodiť do roboty a keď sa niekedy v auguste vrátim, tak poriadne zapiť moju 18, zohnať si ubytko v Brne/Prahe a stihnúť ešte nejaké kúpalisko alebo niečo podobné.

Keďže som za posledného pol roka zanedbávala všetko okrem školy (čo mi bolo v konečnom dôsledku na hovno, no ale fajn), tak musím teraz podoháňať resty. Resty hlavne v podobe recenzií, keďže mám na stolíku ešte dva neprečítané recenzné výtlačky a dve knihy, ktoré už prečítané sú, no recenzie sa ešte nedočkali. Tiež by som vám rada predstavila nový blog (a nový znamená nový v zmysle dva dni na svetle sveta :D), ktorý sme založili spolu s kamoškou. Zatiaľ je tam jeden článok, ale postupne to budeme rozbiehať. Pôvodne som myslela, že týmto blogom by som toto svoje najmilovanejšie bábo odbremenila od tých mojich random žvástov, ale potom som sa nad tým zamyslela a došla som k tomu, že nebudem zbytočne meniť niečo, čo mi funguje. Anyway, novinky z nášho pobytu v Írsku budú hlavne tam, takže ak by to niekoho zaujímalo, je vítaný. Stačí sa prekliknúť tu.

Myslím, že pre dnešok je to všetko. Ste cca zorietovaní, že čo sa so mnou za posledné mesiace dialo, no hlavné je, že sa vraciam späť ku knihám... Hurá! Mesačnú chvastakču za posledného pol roka tak skoro nenafotím, nakoľko tu tie knihy nemám, no aj keby som mala, celý náš byt, hlavne moja izba, vyzerá ako po výbuchu a ja z fotiek, ktoré mi mamka poslala, radšej ani nechcem vedieť, kde sú moje knihy... Mojim odchodom na výšku si totiž s bratom vymeníme izby, takže to tam teraz celé vyzerá... Ako keď prerábate byt. No bordel. :D

A teraz je to už skutočne všetko. Ak máte čokoľvek na srdci, šup to do komentára. Som zvedavá! :)

Recenzia: Gail Carrigerová - Etiketa & špionáž

Etiketa, zásady správneho obliekania, stolovania a ja neviem čoho ešte všetkého, znie pre Sophroniu - budúcu mladú dámu, ktorá radšej lozí po stromoch - ako jeden veľmi zlý sen. Všetko sa však zmení, keď zistí, že nie je všetko tak, ako na prvý pohľad vyzerá. Také základy špionáže a predmet, ktorý by sa pokojne mohol nazvať aj ako spáchať dokonalú vraždu, to už je o niečom inom. Akadémia pre mladé dámy, ktorá nikdy nie je tam, kde by ste ju čakali a všetky hodiny absolvujete na jednej obrovskej vzducholodi, nehovoriac, že umenie špionáže tu dotiahli na taký level, že ani samotná riaditeľka nemá šajnu, čomu to vlastne velí, možno nakoniec nebude taký horor, aký Sophronia v prvých chvíľach očakáva. A čo keď sa k tomu pridá pátranie po záhadnom prototype a nočné dobrodružstvá, za ktoré by vás na každej normálnej škole vylúčili, no tu vás pochvália alebo sprdnú, podľa toho, ako dobre/zle vám vaša špionáž vyšla? Vitajte v Akadémii pre mladé dámy. Len tak medzi nami, po Rokforte to je zrejme ďalšia vzdelávacia inštitúcia, ktorú by som v nejakom alternatívnom vesmíre veľmi rada navštevovala. 

Gail Carrigerová a jej steampunková séria pre mladé a špionážechtivé čitateľky nie je žiadnou novinkou. Kritiku by ste hľadali ťažko, no slová chváli v súvislosti s touto podarenou knihou nie sú ničím výnimočným. A inak to nebude ani v mojom prípade. Kniha je totiž úžasne svieža, mladistvá, vtipná, s originálnym nápadom, ktorý vašu pozornosť strhne len a len na seba, a spracovaním, pri ktorom vypnete, zrelaxujete a úsmev sa z vašej tváre bude vytrácať len veľmi pomaly.

Sophronia je skvelá knižná hrdinka, ktorá má všetkých päť pohromade, čo isto ocenia viacerí. Jej humor a ostrovtip vás spoľahlivo prevedú celou knihou, ktorú "stiahntete" za veľmi krátku dobu. Dejová línia možno nie je tak brilantne rozvinutá, ako by si táto kniha zaslúžila, no autorka to pekne prekryla napínavým spoznávaním sveta okolo, ktoré je v podaní Sophronii neopakovateľným zážizkom. Spojenie steampunku s paranormálnymi srandami bol veľmi dobrý nápad, takže o zaujímavé situácie nebude núdza. Predsa len, v akej inej knihe stretnete vlkolaka s klobúkom na hlave... V tejto knihe vôbec nezáleží na tom, či vás chce upír zabiť, to sa vníma ako normálka, ale ak pri tom nedodrží všetky náležité pravidlá a nebude sa správať ako džentlmen, to už je nehoráznosť a urážka najhrubšieho zrna.

Vzhľadom na všetky do neba volajúce chválospevy, s ktorými som sa pred prečítaním tejto knihy stretla, som očakávala viac. O dosť viac. Na druhej strane táto knihy neurazí, pri čítaní zrelaxujete a o to predsa ide. A tak aj v tomto prípade patí, že sa neoplatí očakávať príliš veľa a všetko bude fajn.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spločnosti AlbatrosMedia. Sophroniin príbeh nájdete aj na tomto linku.

Recenzia: Veronica Roth - Experiment

Posledná časť slávnej série Veronicy Roth je už nejaký ten týždeň dostupná každému fanúšikovi a zvedavcovi a teraz, keď mi polovica maturitno-prijímačkových stresov odpadla, som túto knihu úspešne dorazila aj ja. Pretým než vôbec začnem však chcem dopredu povedať, že toto bude kúsok iná recenzia, chcem sa totiž na knihu pozrieť nie len ako na 347 stranové dielo, ktoré autorka vyprodukovala tentokrát, ale keďže je to zároveň záverečná časť príbehu, kde je frakcia viac než krv, rada by som pár riadkov napísala aj o tom, či je to skutočne tá pravá bodka, ktorá by fanúšikov nechala s pokojnou dušou a zmiešanými pocitmi, že ďalšia séria našla svoj koniec.

Úprimne, Rezistenciu si až tak nepamätám. Narozdiel od Divergencie, ktorá mi zobrala všetok vietor z plachiet, Rezistencia si ma získala len svojimi poslednými vetami. Myslím si, že všetci si veľmi dobre pamätajú, koľko otáznikov odhalila Rezistencia. Vyzeralo to tak, že sa moja čitateľská duša, ktorá žerie akékoľvek politické nitky a vždy sa zaujíma prečo knižná spoločnosť vyzerá tak, ako vyzerá a ako sa to tam všetko zomlelo, bude konečne raz spokojná a Veronica splní moje nesplnené čitateľské želania. A stalo sa. Čo skutočne autorke ohľadom Experimentu kvitujem je fakt, že systém svojho sveta má do detailov premyslený a je to skutočne niečo, čo tu ešte nebolo. Aj napriek tomu, že na rozdiel od predošlých častí je tu v priebehu knihy akcie pomenej, čiastočne to vyváži fakt, že sa na každej strane dozvedáme nové a nové informácie a stretávame sa s čím ďalej tým komplikovanejšími morálnymi otázkami, nad ktorými je celkom k veci sa pozastaviť.

Nič to však nemení na tom, že to pravé orechové na čitateľa čaká až v závere, ktorý potvrdí, že aj Veronica je autorkou, čo má gule a nebojí sa spraviť, čo si zmyslí. Na jednej strane si fanúšikovia takýto koniec nezaslúžili, na strane druhej to bolo to najgeniálnejšie, čo mohla autorka vymyslieť. Čo sa v priebehu celých troch kníh nemení, je schopnosť knihy prinútiť vás otáčať stránky bez väčšej námahy. Aj keď v porovnaní s predošlými časťami tu je podstatne viac opisov, čo nemusí každému vyhovovať a nie je odveci sa na to pripraviť, pretože ja sama - človek, ktorý nikdy žiadnu časť knihy nepreskočil - som sem tam mrkla očami o pár riadkov nižšie, či sa mi opis nekonečne dlhej chodby skutočne bude na niečo aj hodiť...

Čo sa mi neskutočne páčilo bol Trisin vzťah s Calebom. Nie raz mi vohnal slzy do očí a skoro stále som rozmýšľala, čo by som robila, keby mi niečo také urobil vlastný brat. Tris mu to rozhodne neuľahčovala, no dočkalo sa im prekvapivého rozuzlenia, nad ktorým som ešte dlho rozmýšľala. Čo sa týka Tris a Tobiasa... Bolo to ich štandardné raz hore, raz dole. Všeobecne za veľké plus pokladám "vzťahovú" stránku knihy, pretože s tou si autorka poradila perfektne. Je tu všetko od society drama, family drama, love drama... To aby ste sa nenudili, dostane sa vám z každého dosť. A nie je to odfláknuté.

Nakoniec len musím trpko skonštatovať, že ďalšia z mojich obľúbených sérií došla k svojmu koncu. Prekvapivému koncu? Rozhodne. Neočakávanému? To tiež. Možnože vám zlomí srdce, no v podstate mu nie je čo vytknúť, lebo je to ten pravý horkosladký záver, na ktorý ešte budete spomínať. Aj keď v mojich očiach žiadne z kníh neprekonala prvú časť, užila som si všetky a táto trilógia bude stále mojou malou srdcovkou. Predsa len - milujem dystópie, a táto je skutočne vydarená!

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Experiment si zakúpite aj na ich internetových stránkach, a to na tejto adrese. 

Také polovičné vstatie z mŕtvych

Zmaturované, na výšku prijaté... AKA prázdniny začali a môžem čítať tú kopu na nočnom stolíku!

Alebo žeby???

Nie nie, maturity som síce dotiahla do úspešného konca s čistými jednotkami (kocka, kocka, kockaaaa, pfuj na mňa), ale já nekončím, já jedu dááááál... Ak to prežijem.

Maturity síce boli formalitami, no tie sa dali zvládnuť aj cez akademický, takže rozhodne nie sú dôvodom tejto mojej hriešnej blogovej neaktivity... Dôvodom sú prijímačky, ktoré mám úspešne za sebou. Kameň zo srdca spadol neskutočne veľký, pretože som nemala ani jednu jedinú poistku, takže všetky moje školy závisia od prijímačok... No, nebolo mi všetko jedno, ale dostala som sa na úžasný odbor v Brne, umiestnila som sa stokrát lepšie ako som čakala, a hej, teraz prichádza chvíľa, kedy sa idem chvastať, lebo som skončila 14. z nejakých 500 ľudí, čo osobne považujem za obrovský úspech. To však ale nič neznamená, lebo ešte 4 prijímačky sú predomnou a to na medicínu, čo nebude až taká sranda, takže ďalšie tri týždne, ktoré mi ešte zvýšili, idem venovať fyzike a fyzike a fyzike a testovniciam a pomedzi to aj biole, chémiii a sem tam nejakej knihe... 

A nemôžem zabudnúť na seriály, ktoré musím podoháňať. Momentálne fičím na SUITS, ostatné šli bokom,

ale na ne sa tiež nájde chvíľka. Prioritou však aj naďalej ostáva učenie... Už mi síce všetko lezie von ušami, ale potrebujem už vydržať len tri týždne, takže sadám na riť a pokračujem v tom nekonečnom drvení sa tých hlúpostí... Najprv však musím odstrániť ten bordel v izbe, lebo to tam doslova vyzerá, akoby tam spadla bomba. Všade samé papiere, zakladače, euroobaly, zvýrazňovače všetkých farieb dúhy... No proste... Akademický. Takže to treba dať kúsok do poriadku, nech sa môžem s čistou hlavou venovať tomu, čomu mám.

Potom príde definitívny koniec, ja sadnem do lietadla s kamarátkou a smer Dublin na celé tri mesiace. Letenky už sú vo vačku, čaká sa už len na to, aby som išla zahviezdiť na prijímačky... 

Čo sa blogu týka, tak v najbližších dňoch určite pribudne chvastačka a recenzia minimálne na Experiment, ktorý, pravdupovediac, zatiaľ až tak nežeriem, neviem prečo... Uvidíme keď dočítame. V každom prípade potrebujem urýchlene znížiť tú hromadu kníh, ktorá sa na mňa veľmi vyčítavo škerí už dva mesiace...

Všetkým úspešným maturantom gratulujem a ak vás to ešte len čaká... Môžte byť pokojní, fakt je to len formalita... Nervom sa nevyhnete, ale keď bude po tom, tak zistíte, že je to vlastne celé jedna veľká fraška... 

See ya! ;)