streda 29. februára 2012

Recenzia: Hannah Harrington - Saving June

Anotácia:

Anotácia je môj zúfalý preklad oficiálnej anotácie z Goodreads. Pravdepodobne je dosť katastrofálna, ale je to to najlepšie čo som zo seba dostala. :D

Keba počkala menej ako dva týždne, bola by June, ktorá umrela v júni. Ale myslím, že to moja sestra nezvážila. 

Staršia sestra Harper Scottovej  bola vždy tá perfektná, takže keď sa June zabije týždeň pred maturitou, šestnásťročná Harper je zničená. 

Keď sa jej rozvádzajúci rodičia rozhodnú rozdeliť si popol jej sestry, Harper berie situáciu do svojich rúk. Ukradne popol a cestuje krížom krajinou s najlepšou priateľkou, na miesto, na ktoré June vždy snívala ísť. Kalifornia. 
Pridajte si Jakea Tolana. Je to chlapec so zlým vplyvom, klasickou rockovou závislosťou a nemá nič spoločne s Harperinou staršou sestrou. Ale má s June spojenie, a keď sa rozhodne k nim pridať, Harper je dostatočne zúfalá, aby mu to dovolila. S jeho striedavo očarujúcim a neznesiteľným správaním, môže byť presne to čo Harper potrebuje. 
Až na to, že June nebola jediná čo niečo skrývala. Jake skrýva tajomstvo, ktoré má silu prevrátiť Harperin život naruby.

Moje pocity:
Saving June je kniha. O pocitoch. Rozhodnutiach. Vzťahoch. Priateľstve. Smútku. Zrade. A aj láske. Láske k hudbe. K rodine. Sestre. Priateľom. O láske v tých najrôznejších podobách. 
Saving June je o ľuďoch. O tom, že všetci naokolo sme len ľudia. Ľudia ktorí cítia. Ľudia ktorí túžia.


Dej:
Harperina sestra sa zabije. Čo je minimálne neočakávané. Prečo by sa preboha vždy dokonalá, múdra, milá, pekná... Proste tá lepšia zo sestier Scottových, mala zabiť?  Týždeň pred maturitou, týždeň pred tým ako sa mal jej život skutočne začať? 
Harper je zničená. Stratila sestru. Sestru ktorú milovala. Cíti sa, akoby jej kus z nej chýbal, lebo June tu už viac nie je. Cíti strašnú zodpovednosť, lebo všetci od nej teraz očakávajú, že aspoň čiastočne prevezme úlohu jej sestry. Že začne byť zodpovedná. Z každej strany je pritlačená k múru iným spôsobom, inými osobami. 
Keď si po dostatočnom vytriezvení uvedomí, že jej rodičia sú kvôli celému tomu rozvodu tak mimo, že ich napadne si rozdeliť popol jej sestry, je naštvaná a rozhodne sa, že to jediné čo môže pre June urobiť - a čo, ako dúfa, ju aspoň čiastočne zbaví toho hnusného pocitu viny, že si nič nevšimla, - je vziať ju do Kalifornie. 
Kalifornia - slnko, piesok, pláže, more, palmy. 
Miesto, kde chcela ísť June študovať. 
A kto je najlepší parťák na takúto cestu cez celú krajinu? Najlepší priateľ. 
Keď Harper a Laney začnú riešiť, kde zoženú auto na cestu cez pol USA, na scéne sa objaví Jacob Tolan. 
Hnusný, arogantný a tajomný rockový šialenec, ktorý poznal jej sestru a chce ísť s nimi. 

A tak sa traja úplne odlišný ľudia nasúkajú do jedného auto, aby precestovali krajinu, len kvôli jednému účelu. 

Zhrnutie:

Na prvý pohľad celkom jednoduchá dejová línia. A skutočne, nebudem vám klamať, ak hľadáte akciu a neviem akú zápletku, radšej sa tejto knihe vyhnite.  

Po tom čo prečítate prvých 50 strán, kde máte na každom druhom riadku chuť knihu proste zatvoriť a otvoriť ju inokedy, kniha naberá na hĺbke. 
Prvých 50 strán, sa rieši len to, že Harper má dosť všetkých naokolo, že jej všetko lezie na nervy, prvých 50 strán by ste ani nepovedali, že jej zomrela sestra, lebo je to proste plytké. S veľkým P. Minimálne mne to také prišlo. 
A potom príde emočné tornádo.  
Kniha vás prinúti smiať sa pomedzi slzy. Nechá vás bez slov. Naservíruje vám pár krásnych momentov, len aby to potom mohlo byť všetko ešte horšie. 

Štýl akým je to napísané... Hannah Harrington vie skvele vyjadriť každú jednu emóciu. Budete prežívať všetko. 

O čom táto kniha je, to vám nepovie žiadna anotácia, ani nijaká recenzia. To si musíte prečítať. Ono sa to totižto ani poriadne nedá vyjadriť.
Celá kniha je preplnená emóciami. Takže ak hľadáte niečo na večer a ste dostatočne masochistický, že máte chuť prežívať všetko - fakt všetko - s hlavnou hrdinkou, tak Saving June je ideálna voľba.

A taká moja rada: nekúskujte si to veľmi. Aj keď sa vám to možno bude chcieť na tom začiatku zatvárať - opakovane, - vydržte, prečítajte to, lebo to čo príde potom, to je proste úžasné. 

Pre mňa 5 hviezdičiek. :)


piatok 24. februára 2012

Lebo Prešovská knižnica je DOKONALÁ.

O napísaní ódy na našu knižnicu rozprávam už nejaký ten týždeň, ale až dnešok ma utvrdil v tom, že je proste DOKONALÁ!
Aj keď jej môžem poďakovať za vyrobenie veľkej prevelikej dilemy.
Totiž, dôjdem tam dneska, že si niečo požičiam (vôbec nevadí, že neviem čo mám čítať skôr doma...), keď už mi začínajú tie prázdniny.





 A zrazu bum!
Dokonalý pár na mňa pozerá zo stolíka!
Ja som plánovala ísť dnes večer do MAX-u a v PantaRhei minúť tú moju krásnu poukážku na Škaredých a Dokonalý pár. A teraz mám akože čo robiť?
Situácia v knižnici, ktorá nastala potom, čo som povedala: nie, ja si tú knihu neberiem, ja ju idem dneska kúpiť..., bola viac ako komická. Jedna knihovníčka sa ma snažila presvedčiť, že si ju mám zobrať, že si ju prečítam, načo ju kupovať, keď ju majú oni.
Druhá knihovníčka bola názoru, že si ju mám zobrať a keď sa mi bude tak strašne páčiť, tak si počkám kým bude v akcii, a kúpim si ju. Veď načo teraz míňať dvanásť eur (ktoré v podstate ani nemám). Keď videla ako váham, povedala vetu, ktorá bola úplne pecková: Presne viem, čo teraz riešiš. Ja by som si tiež všetky knihy len kupovala.
Vzniklo z toho, nie nie... Ja si ju idem kúpiť, aj tak ju proste na tej mojej poličke chcem mať!
Po dvoch dlhých pohľadoch na obálku, som sa na to vykašľala, a vzala si ju.
Teraz len dúfať, že raz v tej akcii bude. :D

Aj tak ma stále prenasledujú myšlienky typu: ty to aj tak nevydržíš a kúpiš si ju, len čo prekročíš prah kníhkupectva. A: načo si ju brala, keď si ju aj tak kúpiš? A: Zbytočne ju blokuješ iným, ktorý si ju nekúpia.
Tieto myšlienky rýchlo zahriaknem veľmi rozumným argumentom: Načo si ju ja preboha potom ešte budem kupovať, keď ju už budem mať prečítanú???? Okrem toho, mám ja posledný polrok čas niečo čítať viackrát? A čo, kúpim si ju len preto, aby som ju mala na poličke, až kým sa nerozhodnem dať re-reading? To nemá logiku.
A potom je tu zasa ten hnusný nič-by-nerobil-len-knihy-kupoval hlas: Samozrejme, že si ju kúpiš. Už len preto aby si videla ako bude na poličke vyzerať medzi Divergenciou a niečím iným.

Hrozné, hrozné, hrozné... Tak nemám rada, keď som na niečo nastavená, a potom sa stane niečo čo mi spraví škrt cez rozpočet! Aj keď v tomto prípade by to každý normálny človek vnímal ako pozitívum: ušetrím, prečítam si to skôr, atď...

No na druhej strane, ja som o sebe nikdy netvrdila, že som normálna.

A keďže zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé a úplne nelogické otázky, čo by ste robili?

Kašľať na to, prečítať vrátiť, nechať tak. Alebo prečítať, vrátiť a potom kúpiť?

pondelok 20. februára 2012

My week (7)


Toto meme je z dielne Princeznej.
Ide o zhrnutie minulého týždňa a plánov na ten budúci


Viete čo je lepšie ako vidieť vašich spolužiakov v obleku? Vidieť vašich učiteľov/učiteľky v plesovom, ako trsajú na nikdy nehynúce hity 80-tych rokov. :D By the way, ten ples som ešte stále nedospala.
A po dlhom uvážovaní, či so svojím vyškereným ksichtom vyjdem na verejnosť, som sa rozhodla, že je mi to fuk, veď sranda musí byť, takže tradá:
                                 

zľava: Sandra, Vladka, Lukáš, holka s vystretými rukami alias Baša, vyškerená s krátkymi vlasmi - ja, a Peťa
Ples už nechávam plesom a urýchlene idem zabúdať na to, čo za ohavnú fotku som tu zavesila. :D Mimochodom na všetkých fotkách, na ktorých som, sa škerím asi nejako tak ako na tejto. Nemám ani jednu normálnu. Čistá katastrofa.




Takže knižný svet, minulý týždeň a ja.

Asi prvýkrát sa mi stalo, že som prečítala presne to čo som si vytýčila prečítať. A síce, len Prekliatie vlkov. (Stále som tím Ren, odstrániť Shaya!) :D Na viac nebol čas.

Minulý týždeň mi pani suseda konečne zaklopala na dvere, a podala mi do rúk dve biele obálky. To je taký super, keď vám prídu knihy! Ja som sa z toho tak tešila, jedno šťastie, že ma nikto nevidel. :D

Momentálne čítam Saving June. Bude aj recenzia, teda, chcela by som. No, posnažím sa. :) Zatiaľ som len na nejakej 50 strane a jediné čo mi vadí je taká na prvý pohľad plytkosť, vzhľadom k téme. Ale ešte sa môže všetko zmeniť, čo si osobne myslím, že sa aj zmením, takže ešte nič nehovorím. Mimochodom ten cover vyzerá úplne úžasne!

Minulý týždeň zbehol brutálne rýchlo. Všetko okolo mňa sa točilo okolo plesu, a ešte jednej dosť zlej veci, ale veď aj také musia byť, takže som asi dianie okolo seba veľmi nevnímala, teda vám tu veľmi nemám čo napísať. Pokiaľ nechcete čítať moje výlevy nad nespravodlivosťou, krutosťou, ... tohoto sveta. Čo nechcete, takže to tu ani písať neidem.

Takže prejdem k mojim úžasným plánom na tento týždeň.
Dočítať Saving June. A chcela by som začať čítať knižky z knižnice, konkrétne Prežila som svet a Anjeli noci od Mirky Varáčkovej. No, či sa k tomu dostanem, to je vo hviezdach. Každopádne na Prežila som svet by som chcela aj nejaké to slovko napísať, ale to je ešte ďaleko ďaleko.

A predsavzatie na tento týždeň: držať sa čo najďalej od kníhkupectva. Keďže v posledných/súčasných/nasledujúcich dňoch vyšlo/vychádza/vyjde Dokonalý pár a Šakredí, zaútočiť na Panta Rhei by sa neskončilo bez kúpenia niečoho, čo si už tento mesiac nemôžem dovoliť. Už teraz mám za február na konte 4 knihy, nemôžem to až tak preháňať! Ale keď si predstavím tú 20 eurovú poukážku, ktorá zostáva stále nevyužitá a schovaná medzi knihami...
Fakt mi neostáva nič iné len sa držať od kníhkupectva čo najďalej. NAJĎALEJ! Už teraz nestíham čítať to čo mám, a kúpiť si niečo nové??? :D:D:D Neprichádza do úvahy.

Bude to chcieť silnú vôľu.

A to najlepšie... Budúci týždeň tu sú prázdniny! Konečnééé! Aj keď som pred dvoma týždňami bola na marodke, voľna nie je nikdy dosť. To bude toľko prečítaných kníh! Na to sa strašne teším. A dúfam, že sa konečne vytrepem niekde na svah, lebo tento rok to je bieda.

Zbohom o týždeň! :))

štvrtok 16. februára 2012

Video-hudobná vsuvka

Keďže svoju hudobnú časť blogu v poslednej (dosť dlhej) dobe zanedbávam, rozhodla som sa to tu dneska zahltiť videami.

To, že som bola/stále som namotaná na Majka Spirita, to ste si už mohli všimnúť. No a MTV zverejnilo už na Valentína video k jeho songu Ja a ty. (By the way - strašne super pesnička. :) ) Video sa na Youtube dostalo buď dnes alebo včera (veľmi to nesledujem :D). Každopádne dnes by mala byť jeho oficiálna premiéra na Slovensku (teda, aspoň myslím).
Takže v celej svojej kráse, dámy a páni, Majk Spirit.



Podľa mňa je video úplne super. Brutálne sa mi páči to pozadie, a proste celé je to dosť vtipné. Tak úsmevne vtipné. Odo mňa veľký lajk. :)

Okrem Majka Spirita sa už začiatok týždňa objavilo aj video od Taylor Swift. Áno, hovorím o videoklipu k pesničke zo soundtracku našich očakávaných Hunger games. 


Celkom vystihnutá atmosféra k pesničke. Hmla, zamračená obloha, opadané stromy... Hm... :)) 

A už keď som sa tak s videami rozbehla, musím sa s vami podeliť o síce už staršiu pesničku, ale v poslednej dobe som na ňu strašne namotaná, lebo je úplne návyková. :D


Pokiaľ vám pesnička pripadá povedomá, myslím, že ste ju mohli počuť vo Vampire Diaries, ale nepoviem vám už, v ktorej časti. :D

Reklama na Orange. Že je tam super pesnička? No, mne sa tá reklama, aj tá hudba v pozadí brutálne páči, tak som zabrowsovala (na počudovanie mi to vzalo 2 sekundy), a našla originálnu pesničku. Tradá:



No a nakoniec..



Nie sú úžasní? Slávika som nezvykla pozerať, ale toho roku si to nenechám ujsť. Oni dvaja proste nemajú chybu! ♥ 

Toľko moja video - hudobná vsuvka. 
Čus. :) 

pondelok 13. februára 2012

My week (6)


Toto meme je z dielne Princeznej.
Ide o zhrnutie minulého týždňa a plánov na ten budúci

Ďalší týždeň prešiel a ja som zavítala po dvoch týždňoch do školy. Síce som ešte nedobrala antibiotiká, takže by som mala čušať doma, ale už mi začínalo trošku preskakovať z nedostatku sociálneho kontaktu , tak som sa na to vykašľala, dala na seba tri vrstvy a ráno hor sa do školy (odmrzli mi prsty by the way). :D

Čo by som len k minulému týždňu napísala.... Začnem milo a pozitívne alebo si hneď vylejem zlosť, ktorá ma kvári už od utorka?

Okej, druhá možnosť.

Nikdy, nikto - NIKDY! - ma neprinúti ísť niečo posielať na poštu! Viete ako som sa naštvala?
V utorok či kedy som sa vyterigala na poštu, nech si vyzdvihnem ten môj poklad - Divergenciu , - pomedzi som do tašky hodila obálku s knihou, ktorú som išla poslať (áno, ešte len v utorok som sa dotrepala k odoslaniu výhry starej týždeň - hanba mi! Ale sorry, som na antibiotikách! :D). No a dojdem tam o dvanástej, ani živej duše, pri okienkach tri znudené ženské, postavím sa k okienku, dám jej lístoček, všetko v pohode. V momente, keď som od nej chcela niečo viac ako to, aby si odo mňa vzala peniaze, bol na scéne problém!

Neidem ďalej vypisovať, zasa sa naštvem, ale v momente keď povedala po 5-krát: No, ale slečna...
Som myslela, že niekomu ublížim.

Toľko k: Ja a pošta. :D

Veľmi nemám k minulému týždňu čo povedať, lebo som nerobila nič len ležala, čítala a každé štyri hodiny  brala antibiotiká...

A čo som teda prečítala?
Dočítala som Príbeh čarodejnice. Neviem sa dočkať pokračovania! Škoda, že vychádza až v lete. A ešte väčšia škoda - bohvie kedy bude preklad. Ale veď vydržíme. :D
Prečítala som - ako inak - Divergenciu (až dvakrát :D). Moje dojmy, pocity, ovácie... Všetko zhrnuté a sprístupnené TU. Stále nemôžem uveriť, že už som to prečítala. Keď si vezmem odkedy som si ju chcela prečítať, ako som sa na ňu tešila, etc. A zrazu už je prečítaná. Weird. :/ :D

No a konečne som sa dopracovala aj k Nočnému tieňu. Pred rokom som okolo tej knihy prešla v kníhkupectve asi desaťkrát, na gorile som ju mala v košíku asi stokrát, aj tak som si ju nikdy nekúpila.
Teraz ju už mám prečítanú, a rozhodne neľutujem, že som si počkala na knižnicu. Kniha bola dobrá (Team REN!!!), ale nie typu: TOTO musím mať doma!

Okrem toho v knižnici mali aj Anjelov noci a Prežila som svet, tak som zhrabla aj tie, a po prečítaní rozčítaného - Prekliatie vlkov - idem na to. Som zvedavá. Dosť.

No, a dopracovala som sa aj k Million Suns, ale to si nechcem rozčítavať. Šetrím si to na prázdniny. :D

Ako ste si už určite všimli (kto si nevšimol, mal by sa dať vyšetriť :D), dokopala som sa aj k zmene vzhľadu. Nič prevratné, ale aj tak. :)
A tak som skoro po trištvrť roku prešla z temnej fialovej, na svetlú tyrkysovú. Ešte som si stále nezvykla. :D By the way: Páči?
Pripomienky, reklamácia, pochvaly... Vpíšte do komentára. :)



Tento týždeň mám čo robiť, predsa len po dvoch týždňoch sa vrátiť naspäť do školy, to dá zabrať. Najhoršie je to s matikou... :D Samozrejme, že sme museli v deň, keď som ochorela prejsť na nový tematický celok! Nemám šajnu, čo som dnes na hodine písala do zošita. Ani najmenšiu! (Kto mi dá doučko? ) :D:D
Ostatné predmety sa ešte ako tak dajú. Našťastie. :)






A čo by som si chcela prečítať tento týždeň?
Prekliatie vlkov.

A stačí.
Myslím, že viac toho nestihnem. :D

Okrem toho ma tento týždeň čaká aj Ples, takže sa teším už teraz. Vidieť mojich spolužiakov v obleku, to je na nezaplatenie. :D
Preto budem cez víkend vyťažená trochu viac, takže ku knihám sa veľmi nedostanem. :)

Zasa o týždeň! :)

Och a ešte: pekného Valentína! :))




nedeľa 12. februára 2012

A je tu ďalšia giveaway


Tentokrát však nie u mňa, ale u Kath. Jej blog oslavuje svoje prvé narodeniny, tak preto. :)
Vyhrať môžte knihu z Bookdepository a ešte niečo.
Viac info TU.
Veľa šťastia. :)

sobota 11. februára 2012

On my Wishlist (9)


    Meme z dielne Book Chick City.

        Cieľom je zverejniť zopár kníh, ktoré by ste si chceli kúpiť.






















My life next door - Huntley Fitzpatrick

The List - Siobhan Vivian

streda 8. februára 2012

Divergencia - zhrnutie


Pôvodne som zamýšľala, že napíšem recenziu na Divergenciu, ale po uvážení, koľko recenzií na Divergenciu, sa objavilo na blogspote za posledné dva týždne, som sa na to vykašľala. O čom tá kniha je, a že je geniálna, skvelá, úžasná, proste víťazka Goodreads choice awards - právom, - sa môžete presvedčiť na každom druhom (okej, tak na každom prvom) slovenskom knižnom blogu. Ja k nej môžem povedať len toľko, že som šla spať o pol štvrtej ráno, aj to s veľkou dávkou sebazaprenia - čo už o niečom svedčí, naposledy som šla nadránom spať kvôli Hrám o život. :D
Z čoho logicky vyplýva, že všetky varovania, ktoré sa vo vyššie spomenutých recenziách objavili, a to: nerozčítavajte si to na noc, berte vážne. Mojím jediným šťastím je, že som na marodke, tak som si nemusela lámať hlavu s otázkou, ako ráno vstanem. :D
Ešte by som mohla napísať o Divergencii čo len chcete - chválospevy, kritiku, básničku, atď., -  ale načo... Netreba. Vy zabrowsujte, a budete zahltený recenziami.

Ale aby som to zasa neprešla len tak, rozhodla som sa napísať niekoľko dôvodov, prečo si táto kniha fakt zaslúži vašu pozornosť (to viete, recenziu písať nechcem, ale aby som sa o takom dielku na tomto blogu nezmienila aspoň okrajovo? To by som si musela prestať vravieť, že mám nejaký knižný blog... :D)

Plusy:

  • strany sa otáčajú samé
  • akcia, akcia, akcia
  • kniha si udrží váš záujem od prvej až po poslednú stranu
  • prostredie
  • zápletka
  • politika (od prečítania Drozdajky, som nadšená skoro z každej knihy, kde sa rieši nejaká politika...)
  • romantika (och, prečo, prečo tam len muselo byť meno Štyri??? Ja som sa z toho stále tak divne cítila, že Štyri - what the hell??? Aspoň to nemuseli prekladať, aj keď chápem prečo to spravili... :D)
  • a zvraty, vážení, zvraty! :D  
Mínusy:
  • miestami nevypísaný štýl autorky
  • neschopnosť čitateľa prestať čítať (aj keď by sa to dalo brať ako plus, ale kto má potom maskovať tie kruhy pod očami?)
  • otvorený koniec (aj to by sa dalo brať ako plus, ale... To mám seriózne čakať do decembra??)
  • pokračovanie ešte nevyšlo (podbod bodu nad tým - véééľký nedostatok tejto knihy :D)
A nech dumám ako dumám, žiadne ďalšie mínusy ma nenapadajú. Možno len, že trištvrtiny knihy sa deje v podstate dookola to isté. Keby to nebolo tak dobre napísané, poviem, že to je zbytočne rozťahané, nepotrebné, nepodstatné... Ale bolo to napísané perfektne. Takže to nepoviem. Namiesto toho by som povedala, že kniha vás strhne, a už vás nepustí. Dá sa to nazvať veľmi dobrým úvodom k zvyšku, ale rozťahovať to skoro na celú knihu... Bolo to potrebné, ale vôbec by nezaškodilo, keby bola tým pádom kniha dlhšia. To mi asi vadilo najviac. Posledné kapitoly boli úplne skvelé, prečo to nemohlo pokračovať ďalej??? 

Hneď po dočítaní som si povedala: toto je 5* jak bič! A potom som sa nad tým zamyslela... Je to 5*, ale mohlo to byť o dosť lepšie. O dosť. 
Akože... Som knihou nadšená, je skvelá, ale viem si predstaviť, že s tou zápletkou a všetkým čo tam bolo okolo toho, to mohlo byť ešte lepšie. Čo ma celkom mrzí.

Aj keď moje posledné slová možno vyznievajú kriticky, a robia dojem, že kniha nebolo až taká úžasná, neverte tomu.

Bola.

Len ja som asi mala väčšie očakávania. :D A... Neviem, proste niekedy máte taký ten pocit, že kniha je skvelá, ale aj napriek tomu jej niečo chýba.  

pondelok 6. februára 2012

My week (5)



Toto meme je z dielne Princeznej.
Ide o zhrnutie minulého týždňa a plánov na ten budúci

Viete kde je od dnes moja DIVERGENCIA? 
U mňa na poličke?

.
.
.

Nie... 

Na pošte. :D:D 
Na mojej poličke bude až od zajtra. :D:D

Toto bola taká miniautúrna vsuvka, ako sa s vami podeliť o moje nadšenie. (Začínam rozmýšľať, že bola chyba, ísť skontrolovať schránku tesne pred napísaním tohto príspevku. :D)

Okej, na vážnejšiu a hlavne zmysluplnejšiu nôtu. 
Minulý týždeň... som umierala. Teoreticky, metaforicky, doslovne a aj prakticky. :D 

A najväčšia sranda na tej mojej chorobe bolo, že mamka nechcela, aby som bola sama doma, tak poslala ku mne babku. :D Akože nič také, že neviem čo... Ale naše rozhovory o príjemných -20°C, ktoré sme mali za oknom, boli asi to jediné úsmevné, čo sa udialo medzi jednotlivými etapami pitia Coldrexu. :D 

Všetko zlé je však na niečo dobré, a to dobré bolo, že som nevládala robiť nič, okrem ležania v posteli. Maximálne som tak vládala držať knihu a načiahnuť sa za čajom. :D Podstatné v tejto vete je: vládala držať knihu. A tak som sa konečne po dvoch týždňoch (DVOCH!!!) dopracovala k favourite kúskom z mojej knižnice. :D 



Bilancia: Ty proti mne - re-reading hotový
                   Príbeh čarodejnice - re-reading práve prebieha. (To je taká ÚŽASNÁ kniha. Zas ma to fascinuje.)
                   Pobrežie Hrôzy - stále ho len so zbožnou úctou hypnotizujem aka re-reading v nedohľadne. :(

Okrem toho bol minulý týždeň plodný. V zmysle: čítali ste to a to, tam a tam? 
  • bombový článok a zločinoch páchaných na nevinných obálkach by Triss (ešte teraz sa smejem, keď na to pomyslím :D Určite dôjdite na koniec. :D:D)
  • veľmi informatívny článok o Self-Published knihách by Judit (Neodporúčam čítať ak máte to-read list na Goodreads viac ako preplnený)
  • Píšete? Čo tak dať vaše spisovateľské skilly na známosť okolitému svetu? Sue a jej spoločná fantasy poviedka je jedna z možností (Aj som zvažovala, že sa hodím do linkovača, ale nakoniec som si to zbabelo rozmyslela :D)
  • okrem toho Luu rozbehla fantasy mesiac a začala drakmi (fakt ma články, kde sa dáva na známosť svetu zoznam takých a onakých kníh raz zničia :D)
  • Skoro som zabudla! Čo ste si určite všetci všimli, pár milých bloggeriek, sa rozhodlo nám všetkým v jeden deň a v rovnakú hodinu zaspamovať celý blogspot. :D Hej, hovorím o tom ÚSB - čku.  Pekne prehľadne to majú všetky baby spravené, tak napríklad, skočte to checknúť k Judit.        Veľký Thumb UP.. :) (Toto bol bod pre jedincov, ktorý náhodou žili posledný týždeň v jaskyni, lebo to si NEŠLO nevšimnúť. :D) 
A ešte by sa dalo pokračovať, ale toto je asi TOP, čo ma fakt zaujalo :) 

Na mojom blogu som tento týždeň vyhlásila výhercu mojej malej, skromnej, prvej giveaway. Inak, zajtra idem na poštu. :D 
Potom som sa v rámci ležania na posteli, vyšplhala na stoličku, zhrabla knihu, a napísala recenziu (moje "stropné" poličky raz budú dôvodom, prečo budem mať nohu v sadre... :D). Prečítať si ju môžete -TU-.
Na počudovanie - som s ňou celkom spokojná. :D 

Obdobie streda-nedeľa sa nieslo v znamení môjho dumania, browsovania, rozmýšľania a následného zavrhovania... (A Coldrexu - čo je mimochodom to jediné, ktoré ma ako tak spraví schopnou činnosti :D Zajtra do školy - jou! :D)
Totiž, zmyslela som si, že by tento môj maličký blog chcel zmenu. Ono to som si zmyslela už dávnejšie, ale vždy keď sa do toho pustím, tak ma to rýchlo prejde po hodine, lebo zrazu zistím, že som so vzhľadom zatiaľ spokojná (teda som veľmi lenivá na to, aby som niečo menila :D), a pravdepodobne mi chýbajú určité skilly na to, aby som to spravila poriadne. :D Takže všetky zmeny zostanú neuložené... Ale veď ja sa k tomu raz určite dokopem, aj keď by mi možno bodla odborná pomoc, lebo ja som na toto fakt anti-talent. :D:D



A super vec - Bookdepository konečne odoslalo Saving June, takže sa teším teším, kedy mi to spadne do schránky. Tak skoro to nebude, ale tak... :D Čo je však horšie, druhá kniha má stále, že processing... :(( 
*EDIT* Už aj Torn má, že dispatched! :D Júú!! :) :D:D

Tento týždeň bude brutálny. Nemám žiadne poznámky z minulého týždňa, čo sa síce hneď zajtra plánuje zmeniť, ale ja sa neplánujem učiť - ešte stále som takpovediac chorá, a bez môjho Coldrexu to v škole asi nezvládnem. Čo mi zamestnáva mozog asi posledných 10 minút... Ako ja zajtra zariadim, aby som mala  okolo desiatej šálku a vriacu vodu na zaliatie?
Ja som totižto fakt mimo provoz... 
Nerobím nič len spím, s výnimkou dvoch-troch hodín, kedy ma ten môj milovaný Coldrex ako tak postaví na nohy. :D:D 
(V tomto článku je toľkokrát spomenuté slovíčko Coldrex, že začínam uvažovať nad tým, či to nie je nejako návykové. :D)

Bude to zaujímavé. :D 

Chcela by som dočítať ten môj Príbeh čarodejnice (predtým som neuvedomila, aký je Matthew úžasný :D). Ale asi to pôjde bokom. Na Divergenciu sa klepem už mesiac, takže... :D 
A na pláne je ešte stále nedočítaný chudák Báčik z Chochoľova. :D

A ešte rozmýšľam, že aké mám plány na budúci týždeň, ale vždy keď sa nad tým zamyslím, tak mi napadne len: prežiť školu. V zmysle nezaspať, neodpadnúť, dávať ako tak pozor... :D 

No a aby toho moja myseľ nemala málo, po zhliadnutí veľmi úsmevného videa do Mesačnej chvastačky u Willindy, vážne rozmýšľam, že by som takú srandu spravila aj ja. No len neviem či som taká neľútostná a krutá, že vás - mojich čitateľov - potrápim mojim krásnym prízvukom (nie je to zlé, na to že som z východu, som ešte celkom svetlá výnimka, ktorá nezaťahuje až tak drasticky, ale viem si predstaviť, že keby to počul niekto dajme tomu z Banskej, tak by ho porazilo. :D:D) Uvidíme na konci mesiaca. 

Zbohom o týždeň. :)


sobota 4. februára 2012

On my Wishlist (8)


    Meme z dielne Book Chick City.
        Cieľom je zverejniť zopár kníh, ktoré by ste si chceli kúpiť.



















Infinity (Numbers 3) - Rachel Wardová
(Celkom by ma zaujímalo, kedy to vychádza v slovenčine. Keď máte niekto nejaké podpultové info, sem s ním :D)

A Midsummer´s Nightmare - Kody Keplinger

streda 1. februára 2012

Recenzia: Rachel Wardová - Chaos (Čísla #2)


Anotácia:
Adam je šestnáctiletý kluk, který se vzhledem neliší od svých vrstevníků. Přesto je naprosto výjimečný. Stejně jako jeho matka i on vidí čísla. Když se někomu podívá do očí, vidí je. Zpočátku nevěděl, co znamenají. V den smrti své matky pochopil, že jsou to data úmrtí. Vede si poznámky ve svém bloku, kam zapisuje informace o lidech, s nimiž se setká, a jejich čísla. Na stránkách se neustále opakuje číslo 112027. Je jasné, že ten den se stane v Londýně katastrofa velkého rozsahu, při níž zemřou tisíce lidí.

Osudné datum se neodvratně blíží a Adam se trápí čím dál víc. Neví, co má dělat. Neví, jak varovat lidi, aby Londýn opustili a zachránili si životy. Neodvažuje se o tom nikomu říct, bojí se, že by mu nikdo nevěřil. Ale není sám, kdo o katastrofě ví nebo ji alespoň tuší. Jeho spolužačku Sáru pronásleduje několik měsíců děsivý sen. Vidí Londýn v plamenech, bortící se budovy, mrtvé a zraněné v sutinách. Sára utíká z domova a Adam ji hledá, až ji konečně objeví v jednom squatu. Společně přemýšlejí, jak katastrofě zabránit a jestli je to vůbec možné. Podaří se jim najít způsob, jak lidi varovat? Pokusí se o to? A bude jejich úsilí vůbec k něčemu?

Svet je na pokraji kolapsu. Záplavy, zemetrasenia cez celé kontinenty, nové choroby, vojny, utečenci, málo jedla, a prísny systém, kde je každý a všetko kontrolované... To je svet v roku 2026. No podľa všetkého má byť rok 2027 ešte ničivejší.

V pokračovaní Čísel sa stretávame so šestnásťročným Adamom, synom Jem. Adam rovnako ako svoja mama vidí v očiach ľudí čísla. No namiesto nej ich len tak neprechádza. Zapisuje si kedy, kde a aké číslo videl. Všetko to má v malom bloku, ktorý má neustále pri sebe.
Už ako malého upozorňovala Jem Adama, že sa má vyhýbať miestam, kde bude veľa dvadsaťsedmičiek. A čím bližšie sa Adam s babkou ocitá pri Londýne, tým je počet dvadsaťsedmičiek vyšší. Sú všade. V autobuse, škole, obchode, na ulici... Všade.

Našťastie sa aspoň o svoju babku báť nemusí. Tá ma pred sebou ešte dlhý, dlhý život. Vŕta mu v hlave, čo za číslo má on, a či náhodou aj on nie je jedna z dvadsaťsedmičiek. Pokiaľ sa ale bude držať pri babke, nič mu predsa nehrozí, nie?

Je tu však ešte jedna osoba, ktorej dátum svieti medzi všetkými tými dvadsaťsedmičkami. Sára. Dievča, ktoré sa Adama z nevysvetliteľných príčin bojí. Doslova má z neho hrôzu. Vyhýba sa mu, a keď sa náhodou stretnú, má hysterický záchvat. Sára niečo vie, a nechce mu to povedať. Niečo, kvôli čomu je vydesená. Niečo čo ju núti sa noc čo noc strhávať zo sna. Sna plného hrôzy, ohňa, utekajúcich ľudí. V tom sne sa stále opakuje jeden dátum.
1.1.2027
Adam ničomu nerozumie. Vie len, že musí Sáru stoj čo stoj nájsť, a prinútiť ju, aby opustila Londýn.

Kniha je písaná z dvoch pohľadov. Z Adamovho a Sárinho.

Adam sa snaží ochrániť babku a varovať ľudí.

Sára sa snaží nejako sa pretĺkať životom. Tvári sa, že je všetko v poriadku, v škole, doma. Aj keď opak je pravdou. Je v situácii, keď ju vôbec nezaujíma, že ju zasa vyhodili zo školy, a že toto je jej posledná šanca. Sára totiž skrýva oveľa väčšie tajomstvo. Sára má šestnásť. Sára sa bojí. Bojí sa Adama. Musí sa postarať o seba, o svojich súrodencov a o malé kĺbko, o ktoré príde na svet o pár mesiacov. Uteká z domu a ostáva sama. Nikde však nie je bezpečno a v Londýne má 16 ročné dievča na ulici len jednu šancu ako prežiť. Tak sa Sára dostáva do spoločnosti plnej prostitútok a feťákov.

Ako sa nebezpečný dátum blíži, v uliciach Londýna sa čoraz viac začínajú zhromažďovať nespokojní ľudia. Všetky protesty sú však kruto potlačené a informácie ututlávané. O čo vlastne ide? Kto všetko vie, že niečo hrozí? A prečo verejnosť nič nevie?

Je očividné, že 1.1.2027 sa stane nejaká katastrofa, pri ktorej zomrú tisícky ľudí, hlavne v Londýne.
Dokáže tomu Adam zabrániť? Uverí mu niekto, keď vyhlási, že vidí dátumy úmrtí? Spojí si ho niekto s nenápadným dievčaťom z pred šestnástich rokov, ktorá vyhlasovala niečo podobné?

Chaos je iná kniha ako Na úteku. Dovolím si povedať, že lepšia. Je tu úžasne vykreslené prostredie, dobré postavy, vynikajúca zápletka a kniha graduje. Stránky sa otáčajú jedna radosť. Najprv vás núti čítať fakt, že sledujete ako sa vám dej zamotáva pred očami a pritom nemáte absolútne šajnu o čo vlastne ide, to vás núti čítať ďalej a ďalej. A potom príde druhá polovica knihy a stránky vám začnú horieť pod prstami. Akcia, panika, hrôza... Chaos.

Veľkým plusom tejto knihy je, že už nie je písaná tak nesympaticky ako prvá časť. Číta sa ľahko plynulo, nie sú tam žiadne zbytočne rušivé prvky, nad ktorými by ste sa pozastavovali. Proste jedna radosť. :)


Pre mňa 4 hviezdičky.  

Moja prvá Giveaway - Výherca



Ako ste si už iste všimli, od začiatku januára ste mali možnosť sa u mňa na blogu zapojiť do Giveaway.
Dneska je 1. február, a tým pádom čas vyhlásiť výsledky.

Na začiatok musím povedať, že ma potešilo koľko ľudí sa zapojilo. :) Nie je to síce žiadne veľké číslo, ale aj tak. :)

Dokopy vás bolo 22. Z toho 11 slovákov a 11 čechov. (Pekné. :)) Pričom 13 vás chcelo radšej slovenskú verziu, 8 anglickú a jednej osôbke to bolo jedno.

No a tým šťastlivcom je...

Chvíľka napätia.

Komentár s číslom 6. Čiže:

Berenice *


Gratulujem!

Teraz idem výherkyni napísať e-mail a tá bude mať 48 hodín na to, aby odpísala späť. Inak sa losuje znova. :)

Inak by som knihu chcela poslať do konca týždňa, ale nejako som pochorela, a neviem kedy sa vytrepem z bytu, takže kým knihu odošlem, môže to trochu trvať. Za čo sa už teraz ospravedlňujem. :)

Vy ostatní nezúfajte, toto bola síce moja prvá giveaway, ale určite nie posledná. (Dúfam. :D)