sobota 25. októbra 2014

Recenzia: Maria Sempleová - Kam si zmizla, Bernadette

Kniha Kam si zmizla, Bernadette už svojou obálkou sľubuje originálny, vtipný príbeh, ktorý zaujme, chytí a nepustí. A obsah to do bodky spĺňa. 

Už po pár stranách zistíte, že toto nebude len tak obyčajná kniha. Príbeh Bernadettinho života je tu vyskladaný ako taká mozaika. O jej minulosti a prítomnosti sa dozvedáme primárne z rozprávania jej dcéry Bee, ktoré sem tam okorení pár slov z pohľadu Elgieho Brancha, čoby manžela tejto geniálnej architektky pohybujúcej sa na hranici šialenosti. To by však bolo fádne, čo by zrejme nespĺňalo predsatvu Marii Sempleovej o výnimočnej knihe. E-maily, články z časopisov, prepisy hovorov, psychiatrické správy... To je len malá ukážka z bohatosti žánrového synkretizmu tetjo tyrkysovej krásky. 

Pre mňa sa kniha rozdeľuje na tri časti: najprv sa snažíme zorientovať, lebo autorka sa s ničím nebabre a rovno vás hodí do komplikovaného života tejto netradičnej rodiny. Potom napäto čakáme, čo sa z toho vykľuje a kedy príde ono spomínané zmiznutie Bernadette. No a posledná tretina vás prefacká a vaša naivita sa vám vráti ako bumerang. Posledná tretina totiž predsatvuje obrovský zlom nie len v príbehu, ale aj v charaktere tejto knihy. Zrazu začnú byť veci vážnejšie, temnejšie, smutnejšie a to je ten najmenej očakávaný smer. Jednoducho vás autorka veľmi drastickým spôsobom hodí naspäť do reality.

Že ide o netradičnú knihu, to ste si už iste stihli všimnúť. Či je ale netradičná tým správnym spôsobom, to už je otázka osobného vkusu. Lebo bez debaty je to knihá iná, a to v každom slova zmysle. 

Inakosť sa tu krásne zosobnila v jednej konrétnej postave - samotnej Bernadette. Bernadette je ženská, ktorá vám bude liezť na nervy, ktorú budete obdivovať, chápať, a v ktorej prítomnosti budete neustále bojovať s nutkavou potrebou zabiť každého obyčajného človeka, ktorý jej nebude rozumieť. Jej genialita hraničí so šialenosťou takým spôsobom, že si väčšinu času nebudete istý, či to už náhodou nie je iba čistá šialenosť. Jej životný príbeh a komplikovanú povahu spoznávame na pozadí plánovania rodinnej cesty do Anarktídy. Áno, Antarktídy. A nie, nebude to tu len preto, aby mala kniha nejaký dej.

Čo by ste si popýtali za nadmieru úspešne zvládnutý ročník v škole? Dnešné deti by povedali (a viem to, lebo môj mladší brat je presne jedným z tých detí), že si prajú nový mobil, tablet, prípadne inú elektroniku. Bee je však iná. Okrem toho, že zdedila genialitu svojej mamy, teda je vo všetkom najlepšia, si želá výlet do Antarktídy. Antarktída rámcuje celý príbeh. Na začiatku je to zbožné prianie 15 ročného dievčaťa, na konci to symbolizuje všetko, čo táto rodina kedy stratila a znova získala. 

V globále sa na túto knihu viete pozrieť z dvoch uhlov. Príjemná oddychovka, ktorou nič nepokazíte a s pár pohármi vína to bude dokonca aj príjemne vtipné. A potom tu je ďalšia rovina. Ktorá sa dá podľa vlastného uváženia krásne odignorovať, no ak sa ju predsa len rozhodnete zobrať do úvahy, celá kniha naberie nový rozmer, ktorý ju posunie na úroveň tých kníh, ktoré sú geniálne vlastným spôsobom, ktorý sa nedá dobre popísať. Stačí snáď len povedať, že tieto knihy stoja za to. Tak skutočne stoja za to. A Kam si zmizla Bernadette je bezpochyby jednou z nich.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnsoti AlbatrosMedia. Bernadettin príbeh sa dá pohodlne zakúpiť aj na ich internetových stránkach, konkrétne na tomto odkaze.

sobota 18. októbra 2014

Recenzia: Cylin Busybová - Jednou ano, dvakrát ne

West mal všetko - priateľku, kamošov, koníčky, ideálny stredoškolský život. A ani vo sne by mu nenapadlo, že stačí jedna nešťastná sekunda, a celý jeho život sa rozbije na milióny drobných kúskov, ktoré už nedokáže dať dokopy. Stačil jeden blbo vyrátaný pohyb a všetko sa skončilo ako zlý kúzelnícky trik. A tak sa zo zdravého chlapca stáva pacient pripútaný na lôžko, ktorý žmurká raz ak áno, dvakrát ak nie. Pacient, ktorý pochopí, že zamilovať sa dá aj bez slov.

Cylin Busby napísala knihu, v ktorej by ste výraznejší dej, nedajbože akciu (preboha, len tú nie), hľadali a hľadali a hľadali... A nenašli. Čo nemusí by nutne negatívny fakt, v tomto prípade to však celkový dojem pošpatí. A to celkom dosť.

Hej, očakávať od knihy s takouto ťažkou témou niečo iné, ako som dostala, bolo naivné. No sú aj knihy, ktoré vám takéto pohnuté životné osudy vedia podať bez toho, aby celá kniha upadla do hlbín šedého priemeru. Bohužiaľ, toto nie je ten prípad. 

Ak to vezmem v globále, tak kniha sa vôbec nečítala zle. Stránky odsýpali jedna radosť, príbeh plynul okolo vás a dvesto strán padlo ako malina. Ide o to, že sa celý príbeh odohrával v jednej monotónnej rovina. V rovine, ktorá možno na začiatku bola fajn, no v mojom prípade to zašlo až tam, že som mala dvadsať strán pred koncom, nevedela som o čo sa kniha snažila a už vôbec som netušila, že čo si mám o tom myslieť. 

Akcia - chýbala. Emócie - ak odmyslím to, že budete nonstop rozmýšľať, čo by ste preboha v takom prípade robili vy, tak to bol veľmi slabý čajík. Akýkoľvek iný prvok, ktorý by nejako výraznejšie pohol mojou čitateľskou dušou - nope, také som nenašla. Záver však predsa len priniesol pár pondetov na to, aby sa mi zrýchlil tep. Posledných dvadsať strán však rozhodne nemôže ratovať celú knihu. 

O romantickú linku sa postará Olivia - dievča z vedľajšej izby, ktoré robí Westov pobyt znesiteľnejší. A práve ich vzťah sa postaral o najväčšie prekvapenie celého príbehu. Ich vzťah dal knihe jemnú linku tajomnosti, ktorá vás nútila otáčať stránky ďalej. Vpred vás bude hnať zvedavosť, pretože veľmi rýchlo pochopíte, že nič nie je také, aké nám to autorka prezentuje. No a teda aké to v skutočnosti je? O čom sa to celé točí? Nuž, na to, aby ste to zistili, sa do knihy musíte ponoriť a nechať dej plynúť okolo vás.  

A teraz, aby som to celé nejako vopchala do jedného pekného, prehľadného obrázka. Jednou ano, dvakrát ne je ten typ knihy, s ktorou sa už určite každý z vás stretol. Pekná tematika, napísané neškodne, dobre sa to číta... V podstate tu nie je čo vytknúť. Až na to, že tomu niečo chýbalo. Až na to, že proste viete, že na tam nebolo nič vyslovene zlé, len to všetko dobré bolo akosi namiešané v zlom pomere a výsledný efekt sa minul účinku. 

Kdesi nájdete popis tejto knihy pekne zhrnutý do jednej vety: Skvelý román o láske, strate a o tom, čo je v živote skutočne dôležité. Z môjho pohľadu to je skutočne o všetkom vyššie spomínanom, a dokopy ani o jednom. Akoby všetko bolo načaté, no nič sa nepodarilo dotiahnuť do zdarného konca. Neohúri, nenadchne, no na druhej strane ani neurazí. Ako bonus k dobru sa dá rátať tá hŕba vecí, nad ktorými vás táto kniha prinúti sa zamyslieť. A fakt, že skutočne až do samého záveru nebudete tušiť, kam to autorka celé nasmeruje a akému ukončeniu sa dostane Westovi a Olivii. Zas a znova je teda celý úspech príbehu postavený na tej povestnej ľudskej zvedavosti.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete zakúpiť na stránkach ich internetového obchodu, konkrétne na tomto linku

pondelok 13. októbra 2014

Mesačná chvastačka - 02-10/2014


Meme z dielne Judit.

Uf... Osemmesačná chvastačka, to je... To je extrém aj na mňa. Nuž... Chcela som ju fotiť už minulý mesiac, ale nejako to nevyšlo. Tak som ja odišla do môjho najmilovanejšieho Brna (príspevok o tom, ako si tam nažívam, bude čoskoro ;)), takže knihy nula bodov. A teraz som ešte chvíľku doma, tak som rozhýbala svoj pohodlný zadok a rozhodla sa fotiť! Niektoré knihy len spomeniem, pretože ich mám na poličke v Brne, ale drvivá väčšina je doma, takže tie aj uvidíte. :)) 

Rozmýšľam, že čím mám začať. Tu sa totiž akýkoľvek začiatok hľadá dosť problematicky. Dokopy je to totiž čosi okolo 30 kníh. Ak si vôbec pamätám všetky, ktoré mi tento rok pribudli. Čo je dosť veľká šanca, že nepamätám, ale aj snaha sa cení. Všetky nebudú odfotené a niektoré ani nespomeniem. Jednak preto, že niektoré sú, ako som už spomínala, v Brne a mám aj pár kníh, čo viem, že som ich kedysi kupovala, ale nejaký člen rodiny mi ich uchmatol. A bolo to tak dávno, že už nemám šajnu, aké knihy to boli. :D

Takže asi už rovno hupnem na to.Asi najprv zhrniem všetky recenzáky.

Takže, za tých desať dlhých mesiacov som stihla prečítať a zrecenzovať kopec kníh. Keďže som bola tento rok v jednom veľkom kolotoči, recenzáky budú hrať hlavnú rolu. Bola som totiž rada, ak som stíhala čítať aspoň tie. A konkrétne to boli tieto: 

Prekliate mesto
Reviver
Pád anjelov
Karneval
Žiadostivosť
Experiment
Magická príťažlivosť
V podsvětí
Jazdci časom: Kód apokalypsy
Škola dobra a zla
Léto na druhý pokus
Baby z Brooklynu: Pia
Etiketa a špionáž
Panika

Nájdu sa však aj recenzáky také, ktoré sa ešte svojich piatich minút slávy nedočkali. Alebo prišli nedávno, takže som ich poriadne ani v rukách nemala. A sú to tieto:

Kam si zmizla Bernadette
Podivuhodné a krásne soužení Avy Lavender (na obrázku chýba, tá si momentálne vegetí v Brne)
Reťazec skazy
Jednou ano, dvakrát ne (táto už síce prečítaná je, ale recenziu som ešte nestihla)

Okrem recenzákov tu mám knihy z Írska, knihy kúpené, lebo som neodolala a dokonca sa mi tento rok ušla aj jedna výhra! 

U Domča som kedysi pred polrokom vyhrala Chamtivosť. Dík ešte raz. :) 

Írske krásky pre tento rok sú:

The Cuckoo´s calling
Hurt (tá tiež odpočíva na mojej brnenskej skromnej poličke)
Monument 14

A knihy len tak random kúpené:

Milujem ťa na smrť
Fakbuk.com
Mlčanie jahniat
Lekcie z nenávisti



Ako som už spomínala, na niečo som určite zabudla, lebo po toľkej dobe už ani ja nedokážem mať prehľad vo vlastnej knihovničke.

Je to fúra kníh, ktorá sa zatiaľ veľmi úspešne tvári, že moja knihovnička je nafukovacia a oni sa tam úplne s prehľadom pomestia. Trocha ma štve, že tu nebudú odfotené všetky, ale situácia je, aká je - som ako taká lietačka Prešov-Brno/Brno-Prešov. Síce som po mesiaci doma prvýkrát a tak skoro neviem či prídem, no aj tak mám veci všade. Vôbec by som sa nečudovala, kebyže ich mám aj niekde po ceste...

nedeľa 12. októbra 2014

Recenzia: Gemma Burgess - Baby z Brooklynu: Pia

O tom, že mladí ľudia robia veľa hlúpostí netreba diskutovať. Aj keď sú to hlúposti s tým najlepším úmyslom, robené v mylnej viere, že vyústia v niečo geniálne, stále sú to hlúposti. A o tých by vám Pia vedela rozprávať. A vedela o nich rozprávať s veľkým R. Pia je totiž babenka, ktorú si zamilujete a jej trable vám, spísané v tejto útlej knižôčke, spíjemnia jedno a možnože aj viac popoludní.  
Ak ste už niekedy v kníhkupectve zavadili očkom na tejto knihe, tak sa k nej rýchlo vráťte a vezmite ju do ruky! Tento paperback je spravený tak perfektne, že som sa doň instantne zamilovala. A to píšem so všetkou vážnosťou. Kvalitný obal tu našťastie nie je len na okrasu, a v tomto prípade je aj prísľubom bohovskej knihy.

Bývať s partiou ľudí, či dokonca kamarátok, je vždy zárukou veľkého množstva (prevažne alkoholických) zážitkov. A baby z Brooklynu sú perfektnou vzorkou všetkého, čo si pod tým viete predstaviť. Julia, Coco, Madelaine, Pia, Angie - pätica totálne rozdielnych báb, ktorým to ale v ich skromnom píbytku klape. Všetky majú ale jedno spoločné - čerstvo doštudované sa snažia si vydupať svoje miesto vo svete už tých serióznych dospelých. A práve o tom je táto kniha - o tej nekonečnej snahe spraviť so svojim životom konečne niečo.

Pia má niečo málo po dvadsiatke, vyštudovaný obor, ktorý je jej naprd, prácu, ktorá ju nebaví, no aspoň býva v najúžasnejšom meste sveta, má pravidelný príjem a tak celkovo sa jej nenažíva až tak zle. Až kým sa neopije, nepríde o prácu, a banka mama-otec jej vypovedá zmluvu. A netreba zabudnúť na jednorázový sex s bratom jej spolubývajúcej. Nech je to predsa čo najpikantnejšie. A tak ostáva bez práce, peňazí, chlapa a mesačným ultimátom, ktoré nemôže prešvihnúť, lebo jej život sa rozsype ako domček z karát. Well... Fuck.

Na svete existuje nespočetné množstvo kníh, dokonca aj samotných žánrov je pomerne dosť. No kníh o ľuďoch, ktorý už nechodia na strednú školu, ale zasa ešte ani nedospeli do toho štádia, že majú na krku dve deti, neverného manžela a rozvod, tých zas až tak veľa nie je. A aj keď sa to v posledných rokoch lepší, stále to nie je to pravé orechové a na ich kvalitu by sa tiež dalo hodiny a hodiny pozerať z každej strany. A tak prišla Gemma Burgess, napísala si chabých dvesto aj niečo strán a úplne dostatočne a viac ako vyhovujúco vyplnila akékoľvek prázdne miesto.

Baby z Brooklynu sú úplne ideálna kniha pre všetkých. U mňa to dospelo do toho štádia, že som mala pri každej druhej vete nutkavú potrebu ju nahlas prečítať spolubývaúcej. Jasné, ak máte radšej ružové okuliare, čakanie na princa pravého a nereálne vyznania lásky, Pia vás až tak baviť nebude. Na chlapov totiž nemá až toľko času. Čo je pochopiteľné - jej život je len vlások od toho, aby skončil ešte skôr ako vôbec začal... Neskutočne si však knihu vychutnáte, ak nemáte náladu na rozprávky. Autorka vie veľmi dobre, že život nie je nikdy ideálny a že väčšinou sa "poserie všetko, čo sa dá". Takže svoje postavy nešetrí. Nie je potrebné sa báť. Aj na lásku dôjde. Budú aj hormóny, aj to povestné šialenstvo, aj nie až tak racionálne rozhodnutia. No nebude to hrať prím. Táto kniha totiž nie je o tom, ako si Pia hľadá Pána Pravého. Táto kniha je o tom, ako sa jedna nešťastníčka snaží dať svojmu bytiu hlavu a pätu.

Keďže Brooklyn a vôbec New York samotný je stelesnením úľu plného života, kde sa to len tak hemží, jazyk tejto knihy tomu bude prispôsobený. Tiež sa to tu bude len tak hemžiť. Autorkinmu prejavu nechýba energia. Ale nie taká obyčajná energia. Strany tejto knihy sú plné energie, ktorá vás strhne, úplne vás nabudí a dočasne sa stane takým malým dopingom. Žiadne zdĺhavé opisy a nudné, nič nehovoriace pasáže. Kdeže... Mladistvý jazyk, grády ako sa patrí a rýchly sled udalostí, ktoré vás úplne pohltia.

Gemma Burgess je autorkou, ktorej netreba milióny strán na to, aby vyrozprávala kvalitný a plnohodnotný príbeh. Možnože sa riadi heslom: menej je niekedy viac. Preto sa na nás síce nevysype niekoľko stovák strán, no za to sa na nás vysype plná nálož humoru, zaujímavých situácií, hlbokých diliem a všetkých iných vecí, ktoré vás v súvislosti s dobre zvládnutou knihou napadnú. Pretože ak by som si urobila zoznam veci, ktoré by ideálnej knihe nemali chýbať, v priebehu čítania tohto útleho paperbacku by som si ich všetky pekne odškrtávala a na konci by mi nezostala jedna jediná položka nedotiahnutá do konca.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Slovart. Piu si môžete utekať kúpiť do každého poriadneho kníhkupectva alebo to za tých pohodlnejších spraví pár klikov na týchto stránkach.