piatok, 24. februára 2012

Lebo Prešovská knižnica je DOKONALÁ.

O napísaní ódy na našu knižnicu rozprávam už nejaký ten týždeň, ale až dnešok ma utvrdil v tom, že je proste DOKONALÁ!
Aj keď jej môžem poďakovať za vyrobenie veľkej prevelikej dilemy.
Totiž, dôjdem tam dneska, že si niečo požičiam (vôbec nevadí, že neviem čo mám čítať skôr doma...), keď už mi začínajú tie prázdniny.





 A zrazu bum!
Dokonalý pár na mňa pozerá zo stolíka!
Ja som plánovala ísť dnes večer do MAX-u a v PantaRhei minúť tú moju krásnu poukážku na Škaredých a Dokonalý pár. A teraz mám akože čo robiť?
Situácia v knižnici, ktorá nastala potom, čo som povedala: nie, ja si tú knihu neberiem, ja ju idem dneska kúpiť..., bola viac ako komická. Jedna knihovníčka sa ma snažila presvedčiť, že si ju mám zobrať, že si ju prečítam, načo ju kupovať, keď ju majú oni.
Druhá knihovníčka bola názoru, že si ju mám zobrať a keď sa mi bude tak strašne páčiť, tak si počkám kým bude v akcii, a kúpim si ju. Veď načo teraz míňať dvanásť eur (ktoré v podstate ani nemám). Keď videla ako váham, povedala vetu, ktorá bola úplne pecková: Presne viem, čo teraz riešiš. Ja by som si tiež všetky knihy len kupovala.
Vzniklo z toho, nie nie... Ja si ju idem kúpiť, aj tak ju proste na tej mojej poličke chcem mať!
Po dvoch dlhých pohľadoch na obálku, som sa na to vykašľala, a vzala si ju.
Teraz len dúfať, že raz v tej akcii bude. :D

Aj tak ma stále prenasledujú myšlienky typu: ty to aj tak nevydržíš a kúpiš si ju, len čo prekročíš prah kníhkupectva. A: načo si ju brala, keď si ju aj tak kúpiš? A: Zbytočne ju blokuješ iným, ktorý si ju nekúpia.
Tieto myšlienky rýchlo zahriaknem veľmi rozumným argumentom: Načo si ju ja preboha potom ešte budem kupovať, keď ju už budem mať prečítanú???? Okrem toho, mám ja posledný polrok čas niečo čítať viackrát? A čo, kúpim si ju len preto, aby som ju mala na poličke, až kým sa nerozhodnem dať re-reading? To nemá logiku.
A potom je tu zasa ten hnusný nič-by-nerobil-len-knihy-kupoval hlas: Samozrejme, že si ju kúpiš. Už len preto aby si videla ako bude na poličke vyzerať medzi Divergenciou a niečím iným.

Hrozné, hrozné, hrozné... Tak nemám rada, keď som na niečo nastavená, a potom sa stane niečo čo mi spraví škrt cez rozpočet! Aj keď v tomto prípade by to každý normálny človek vnímal ako pozitívum: ušetrím, prečítam si to skôr, atď...

No na druhej strane, ja som o sebe nikdy netvrdila, že som normálna.

A keďže zúfalé situácie si vyžadujú zúfalé a úplne nelogické otázky, čo by ste robili?

Kašľať na to, prečítať vrátiť, nechať tak. Alebo prečítať, vrátiť a potom kúpiť?

2 komentáre:

  1. Kebyže my máme takú úžasnú knižnicu, knihy si iba požičiavam a kupovala by som si len tie, ktoré sa mi neskutočne páčili, čiže 5* :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V tomto prípade to asi aj spravím. Prečítam, a keď to bude také, že: Toto MUSÍM MAŤ! Tak pôjdem do kníhkupectva... :D:D

      Odstrániť