pondelok, 18. februára 2013

Recenzia: Rachel Wardová - Nekonečnosť (Čísla #3)

Anotácia: 

Adam, Sára a malá Mia spoločne bojujú s osudom, ktorý Adamovi predurčil vidieť čísla - dátumy smrti ostatných ľudí. Stane sa však niečo, čo ich rozdelí. Miino číslo sa počas Chaosu zmenilo. Znamená to teda, že Mia dokáže osudové číslo meniť a stáva sa tak pre ostatných hrozbou, ale aj lákavou korisťou. Každý by chcel žiť večne...



Táto kniha sa odohráva po Chaose, ktorý v Londýne vypukol v roku 2027. Je rok 2029 a Adam, Mia, Sára a jej bratia sa nachádzajú niekde vo vždy zelenej anglickej divočine. Anglicko sa po dvoch rokoch údajne začína znova stavať na nohy a vracia sa do civilizovaného sveta, no zo životov hlavných hrdinov by ste to nespozorovali. Ohník, stany, lovenie zvery = každodenná realita moderných neadrtálcov. (Prepáčte mi ten sarkazmus, on bude v tejto recenzii asi dosť častý, pretože krivka WTF momentov sa pri čítaní posledných strán vyšplhala niekde do exosféry.)
Späť na normálnu vlnu. Mladá rodina prežíva zo dňa na deň, starajú sa jeden o druhého a ich život dosť uľahčuje aj fakt, že Adama po cestách spoznáva veľa ľudí. Mnohí z nich prežili Choas v Londýne hlavne vďaka Adamovi a v týchto dobách sa vďaka najlepšie vyjadruje ponúknutím nejakého jedla, v extrémnejších prípadoch spravením hostiny. 

Túto rutinu naruší zriadenec vlády, ktorá od Adama žiada pomoc. Čaká Sáru a Adama konečne nejaká kľudná budúcnosť s peknými číslami a dostatkom všetkého? Alebo je to všetko len dobre zahraté divadielko, aby sa dôležitý ľudia dostávali k dobrým číslam a s pomocou Adama a Mie tak získali nesmrteĺnosť?


Moje pocity:

Kto čítal jednotku, tak tomu myslím nič o kostrbatom štýle písania, z ktorého ma niekedy boleli oči a stopercentne by ma boleli aj uši, kebyže si to čítam nahlas, hovoriť nemusím. V dvojke sa to zlepšilo a kniha bola fakt dobrá. Vraví sa, že druhé resp. stredné diely sérií sú najslabšie. Nie v tejto sérií. Druhý diel bol najlepší z týchto troch. Táto kniha bola... Zaujímavá tým, ako autorka vykreslila fungovanie sveta po katastrofe. Ja vždy fňukám pri každej dystópií, že chcem vedieť ako to bolo pred tým ako bol daný systém nastavený, tj. tesne po tom čo sa tá osudná katastrofická udalosť stala. A tu som to dostala! :D A to je najväčšie pozitívum tejto knihy. Adam žije vo svete, ktorý sa potrebuje postaviť na nohy a začať znova normálne a hlavne civilizovane fungovať.

Anotácia a začiatok priam kričia: toto bude skvelé. V podstate dystópia, skvelý námet... Čo viac si človek môže priať, že.
Na prvých stranách si kľudne čítate, pretože ak to má pokračovať minimálne tak dobre celú knihu, tak sa človek nemá prečo sťažovať. Deje sa toho veľa, aj romantika je, aj zaujímavé to je... Lenže potom príde zlomový moment, kedy sa tam až do posledných strán deje to isté... Dej sa hýbe dopredu, ale všetko je tak strašne rovnaké, že sa vám vlastne zdá, že sa nič ani nedeje. Keby sa to nečítalo tak rýchlo ako sa to číta, tak to je jedna veľká koncentrovaná NUDA. Našťastie je to napísané sviežo a stránky sa otáčajú samé, takže to máte zmáknuté raz dva.

A koniec... Ťukala som si na čelo. Ako... Prečítajte si to už len kvôli tomu koncu. Ja neviem či sa mám smiať či plakať, búchať si hlavu o stenu alebo čo... Možno to bolo geniálne, len jasom to nepochopila. Podľa mňa to však bolo zbrklé, nedomyslené, narýchlo zbúchané, len bodaj žeby dačo bolo. A keď sa nad tým zamyslím, tak mám pocit, že autorka toto písala na jednu šupu a poriadne si to ani neprečítala po sebe, nie to sa ešte zamyslieť nad tým čo píšem... Keď sa nad tým nezamyslíte, tak fajn... Koniec je špica, super, zaujímavý. Ale keď len trocha privediete svoje kolečká v mozgu k životu, tak zrejme po dočítaní zostanete ako ja s pocitom, že to bol hrozný blud.

Čo sa mne strašne páči na týchto knihách je, že autorka vždy neskutočne vyzdvihuje dôležitosť rodiny a lásky. Ľudí okolo vás. Že človek nie je stavaný na to, aby bol sám. Že rodina je to najdôležitejšie čo máte, a že keď niekoho milujete, tak ste ochotný spraviť hocičo.


Moje hodnotenie:

Úprimne, neviem ako to mám ohodnotiť. Čítalo sa to rýchlo, čo je fajn. Aj to bolo celkom zaujímavé, čo je tiež fajn. Ale bolo tam strašne veľa vecí, ktoré mi podvedome nesedeli. Ku koncu sa už nevyjadrujem, jeden odstavec mu stačil. :D Faktom však zostáva, že práve ten koniec celú tú knihu posunul v hodnotení niekde inde.
V porovnaní s dvojkou... Veľké sklamanie.
Túto sériu ako takú mám rada, preto mi je strašne ľúto, že to tento diel tak... No poslal to na inú úroveň.
Ale za prečítanie nič nedáte. A vyslovene zlé to nebolo, len to bolo... Čudné. :D


1 komentár:

  1. Ja sa chystám ešte len na 1tku, ten námet znie zaujímavo 8)

    OdpovedaťOdstrániť