piatok, 26. apríla 2013

Recenzia: Tahereh Mafi - Som roztrieštená

Ďalší blázon ako ty.

Nie som šialená.

Už 264 dní sa ma nikto nedotkol.

Nikdy nás nepustia von.

Som prekliata.

Som monštrum.


O knihe od Taheref Mafi už istotne každý z vás počul. Vysoké hodnotenia, nadšené recenzie - to bolo to, čo túto knihu všade sprevádzalo.

Príbeh sedemnásťročnej Juliette, ktorej sa nikto nedotkol už 264 dní, pretože by ho to mohlo zabiť, je na pohľad akčnou dystópiou, no po pár stranách zistíte, že je to skôr psychologický román osladený romantikou a dotvorený štipkou akcie, zasadený do budúcnosti.

Štýl akým Taheref píše je už na prvý pohľad zvláštny. Chaoticky popreškrtávané riadky dodávajú hlavnej hrdinke reálnosť a čitateľovi poskytujú dokonalý náhľad do jej myšlienok. Náhľad, ktorý vám zo začiatku vykreslí Juliette ako takého menšieho blázna. No všetko sa zmení, keď do jej cely vstúpi Adam. Ďalší blázon? Alebo chlapec, ktorý jej pomôže pochopiť samú seba a dokáže pomôcť  s jej darom prekliatím?

Začiatok knihy je niečo cez čo sa treba dostať. V podstate sa nič nedeje, len sa akosi dostávame do deja, ktorý je rozvádzaný až v ďalších kapitolách. Spoznávame zmýšľanie Juliette, stretávame Adama, a to všetko zatiaľ čo sme ponorení hlboko v mozgu hlavnej hrdinky. Neskôr sa však autorka rozpísala a kniha priniesla aj trocha akcie.

Okrem Adama (ktorý je mimochodom úplne skvelý mužský hrdina :) ) a Juliette spoznávame aj pár iných postáv, a to hlavne ku koncu knihy, ktorý je jednoznačne veľmi zaujímavý, aj keď pomerne zvláštny. Najviac mi v hlave ostal Warner, ktorý síce v knihe predstavuje tú zlú stranu, no mne bol tým, že sa na nič nehral, strašne sympatický.

Krátke vety, krátke kapitoly, žiadne kostrbaté slovné hračky - to všetko robí z knihy dielo, ktorého príbeh plynie, a ktoré je prečítané za pár hodín. Za čo som ja osobne vďačná. Aj keď chápem čo sa na knihe všetkým páči, mne to akosi nesadlo. Nesadla mi hlavná hrdinka, nesadol mi štýl, nevedela som sa začítať, stále mi myšlienky utekali kamsi inam, o konci ani nehovorím, to som mala oči niekde na druhej strane hlavy...

Začiatok mi prišiel strašne pomalý a veľký výskyt kvetnatých prirovnaní, metafor, a hlboké úvahy o daždi a slobode mi vadili. Neskôr sa to zlepšilo, to je fakt, no aj napriek tomu som sa do knihy nedostala, čo mi je fakt ľúto. O Roztrieštenej počúvam už dlhú dobu, takže som na knihu bola veľmi zvedavá, ale nulové vykreslenie sveta, len sem-tam nejaké náznaky toho, že čo sa vlastne deje, mi strašne prekážalo. Celú knihu v mojich očiach zachránili scény s Adamom. Hlavne tie sladšie scény s Adamom, ktoré sa autorke skutočne veľmi vydarili. Prvé čo mi napadlo po dočítaní, bolo, že romantika bola v knihe napísaná perfektne, zvyšok... Nie až tak dobre.

Každopádne, ak ste milovníkom dystópií (ako ja), určite knihe dajte priestor, nech vám dovolí si na ňu spraviť vlastný názor. Možno vám sadne viac ako mne. Aj napriek tomu, že ja sa na knihu pozerám trocha negatívne, tak jej nemožno vziať, že je to kniha veľmi originálne spracovaná a svojim spôsobom skutočne zaujímavá.




Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti ALBATROSMEDIA. Roztrieštenú si môžte zakúpiť aj na stránkach ich e-shopu a to na tomto linku.

3 komentáre:

  1. Vzhľadom k tým skvelým hodnoteniam ma táto kniha tiež sklamala. Ono tá myšlienka smrteľného dotyku je skvelá, len to prevedenie pokrivkáva. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Tak to je iba na vkuse a na tom, či ti sadne alebo nie 8D Mne sa kniha veľmi páčila. Páčili sa mi jej monológy, tie škrtance a pasáže s Adamom 8_)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. No, čakala som niečo viac. Teda vyššie hodnotenie. Doteraz som sa strela len s vychvaľovačskými recenziami, takže som trošku ochladla. Ale aj tak si to prečítam. :D

    OdpovedaťOdstrániť