nedeľa 1. decembra 2013

Recenzia: David Levithan - Den co den

Mnoho ľudí sa v dnešnej dobe sťažuje na stereotypnosť svojich životov. U hlavnej postavy knihy Den co den by takáto sťažnosť nebola na mieste. Záhadný A (tak sa totiž hlavná postava volá) totiž každých dvadsaťštyri hodín strávi ako niekto iný. V inom tele, v inom meste, s iným osudom a problémami. Jeho život by ste za nudný označili iba ťažko, a to platí aj v prípade samotnej knihy. 

Aj keď dĺžkou táto kniha veľmi jednohubku nepripomína, veľmi rýchlo po jej otvorení, ju aj zatvoríte, a nie, nebude to tým, že by ste jej príšernosť nemohli zniesť už ani minútu. Skôr naopak. V mojom prípade šlo necelých 350 strán "dole" za jedno nedeľné popoludnie. A bolo to veľmi príjemne strávené popoludnie.

David Levithan je autor, s ktorým som tú česť ešte nemala, no vždy som na jeho tvorbu bola zvedavá. Mnohí jeho knihu Den co den porovnávajú s dielom Kým dopadnem od Lauren Oliver. Ak môj blog sledujete od ranných začiatkov, mohli ste si všimnúť, že ku knihe nemám práve pozitívny vzťah, preto som túto knihu, aj napriek nádhernej obálke, otvárala s istými obavami. Tie sa však rozplynuli už na prvej strane.

A od svojho života veľa neočakáva, byť každý deň niekým iným vám zruší akékoľvek plány do budúcnosti. Nikdy iný život nepoznal, a tak nevie aké to je, mať stabilnú základňu priateľov, podporujúcu rodinu a vôbec ľudí, ktorým by na vás záležalo. Svojmu osudu sa nijako neprieči, len ho pasívne prežíva bez toho, aby sa snažil čokoľvek a akokoľvek zmeniť. K svojim "hostiteľom" bol vždy ohľaduplný a prepožičaný deň sa snažil prežiť čo najneinvazívnejšie. Až kým sa nezobudí v tele mladého stredoškoláka, prežije najlepší deň svojho života a spozná lásku. Vtedy začne sebecky myslieť len na seba a telá, ktoré si na 24 hodín pravidelne prepožičiava sa preňho stanú iba obyčajnými nástrojmi a nepodstanými nádobami. Dostáva sa do kolotoča všedných romantických problémov okorenených o kúsok nevšednejšie prekážky.

Ak odložím svoje ja stelesňujúce ukričanú fanynku, ktorá si Den co den zamilovala, kniha je obyčajným príbehom mladých ľudí, ktorých láske okolnosti neprajú. David Levithan však vzal tisíckrát obohraný, klišeoidný príbeh a pretvoril ho na niečo neskutočne originálne, v čom by ste akékoľvek klišé hľadali márne. Namiesto problémami s rodičmi, školou a žiarlivostnými scénami, sa mladá dvojica musí popasovať s oveľa komplikovanejšími dilemami - morálka, odporné využívanie, ničenie cudzích životov atď. Najväčšou výzvou je však odpovedať si na otázku či to za to všetko skutočne stojí a predovšetkým - či na to obaja majú dostatočne silný žalúdok.

Kniha je tak neobyčajne obyčajná, že s čistým svedomím môžem vyhlásiť, že nič podobné som nikdy nečítala. Milostných príbehov tu bolo veľa, no nápadom sa málo z nich môže rovnať tejto knihe. Aj tá najlepšia kniha však môže mať isté nedostatky, a nevyhlo sa tomu ani toto dielko. Akokoľvek originálne to je, po čase skĺzol autor do monotónnosti - aj napriek tomu, že A vystriedal hneď niekoľko zaujímavých tiel (od narkomana, cez kocku, až po náboženského fanatika... A to zďaleka nie je všetko). Čítate ďalej, pretože vás zaujíma ako to celé dopadne, z napätia vo vedľajšej linke si budete trhať vlasy - tá vlastne aj dôjde k veľmi prekvapivému záveru - no na pár úsekoch sa nevyhnete pocitu, že áno pekné, ale niečo podobné tu bolo už pred štyridsiatimi stranami. Problém vidím v tom, že autor nie úplne 100% využil tú možnosť, ktorá sa mu ponúkla. Aj keď medzi riadkami sme stále našli nejakú hlbšiu myšlienku vystihujúcu dianie okolo aktuálneho tela, v ktorom A sídlil, po čase to stále skĺzlo k tomu ako sa musel čo najskôr stretnúť so svojou osudovou láskou. Každý. Jeden. Deň. Škoda, škoda, škoda...

Nič to však nemení na tom, že kniha je veľmi čitateľná, takže je prečítaná raz dva. A autor bezpochyby oplýva schopnosťou vtiahnuť čitateľa do deja. To všetko teda z knihy spraví dokonalý kúsok na lenivé nedeľné popoludnie, ktoré zanechá veľmi dobrý dojem.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia

5 komentárov:

  1. Wow, tak to musí byť teda úžasná kniha. Päť hviezdičiek dávaš iba málokedy.
    "David Levithan však vzal tisíckrát obohraný, klišeoidný príbeh a pretvoril ho na niečo neskutočne originálne, v čom by ste akékoľvek klišé hľadali márne. Namiesto problémami s rodičmi, školou a žiarlivostnými scénami, sa mladá dvojica musí popasovať s oveľa komplikovanejšími dilemami - morálka, odporné využívanie, ničenie cudzích životov." - Už viem, že túto knihu chcem :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja mám na to úplne opačný názor. :D Vôbec a mi to nepáčilo, miatlo ma, že som nevedela, aké má pohlavie, postavy (vlastne tam boli len dve hlavné) sa mi zdali nejaké plytké a celkovo som sa do toho nevedela žiť. Tiež som si myslela, že sa mi to bude páčiť, veď nový nápad, také tu ešte fakt nebolo! Ale vôbec mi to nesadlo a A mi začal po niekoľkých stranách liezť na nervy.
    Tá monotónnosť mi veľmi vadil... hlavne od polovice vyššie, nútila som sa do čítania. Jediným pozitívom boli u mňa fakt len tie hlboké myšlienky a to, že aj napriek tomu, že som mala pocit, že sa čítanie vlečenie, skončila som dosť rýchlo. :D
    Najviac ma však štve, že som nebola s hlavným hrdinom, ale proti nemu a na konci som si iba povedala: "Ha, tak ti treba!" Fakt mi veľmi veľmi liezol na nervy a stále som neprišla na to prečo.

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Tuhle knihu se přeji k Vánocům, tak snad to vyjde :) to téma je naprosto super, doufám, že mi sedne i zpracování. Ale s Tvým hodnocením se většinou docela shodnu, takže věřím, že se mi kniha líbit opravdu bude :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Fííha na túto knihu som čítala fakt veľa dobrých vecí a tvoja recenzia ma iba utvrdila v tom, že by som si ju mala raz prečítať.:)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja som to ešte nečítala! To je strašné, ja už sa k tomu musím dostať, jednoducho musím, lebo to asi neprežijem. :D

    OdpovedaťOdstrániť