Pamätáte sa ešte na knihu Šťastlivec, o ktorej som vám samé chvály písala minulý rok? Jeho autorka teraz prichádza s novou knihou a sci-fi nadšenci môžu jasať. Vesmírne vody Lenona neopustila, skôr naopak. V Astrálnom pútnikovi má pre čitateľa pripravenú, na striebornom podnose do detailov prepracovanú, planétu a pestrú vzorku mimozemských potvoriek, ktoré bezpochyby zaujmú nejedného čitateľa.
Kniha nie je žiadny drobec a svojou hrúbkou vzbudí rešpekt a zvedavosť u viacerých potencionálnych čitateľov. Viac ako 600 stranový príbeh má čo ponúknuť. Autorka má všetko premyslené a hlavne doriešené, takže žiadnych logických medzier sa netreba obávať. Keďže je to príbeh pomerne komplikovaný, treba sa pripraviť na veľké množstvo postáv. A to hlavne v úvode knihy. Ten radím čítať pozorne, lebo sa v ňom dozviete všetky potrebné informácie. Ak by ste predsa len nestihli vstrebať Lenonin nový vesmír, netreba sa až tak plašiť, v závere knihy je pekne zhrnuté všetko, čo o mimozemšťanoch potrebujete vedieť.
Aby sme priemernú knihu úspešne dotiahli do konca, hlavná postava by nemala liezť na nervy. Constantin - naša vesmírom putujúca duša - vám na nervy síce liezť nebude, ale občasnému pretočeniu očí sa asi nevyhnete. Je obdarený poriadne ostrým jazykom, ktorý ho dostane do zaujímavých situácií. Nesrší síce humorom tak, ako hlavná postava v Lenoninej predchádzajúcej knihe, no vtipných situácií sa ujde hojne aj jemu. Niekedy ho za jeho naivitu a detinský prístup budete chcieť prefackať, na to však v knihe bude dosť iných postáv, takže sa netreba báť - poriadnym čistkám žalúdka sa nevyhne.
Aj keď je to bezpochyby zaujímavé čítanie, ktoré je pútavo napísané, 600 strán je na takýto príbeh predsa len veľa. Trochu toho poškrtať, trošku to zriediť, aby nenastávala situácia, ktorá sa u mňa diala pomerne často - aj keď ma kniha bavila a bola som zvedavá, že ako to všetko skončí, počítaniu strán do konca kapitoly/knihy/... som sa nevyhla.
"Omáčkoidné" úseky striedajú strany plné akcie, prekvapivých situácií a hororových odhalení, a tak je to v celej knihe ako na hojdačke. Až v závere sa ten nepomer ustáli a vy budete napäto trpńuť a rýchlo otáčať stránky, aby ste zistili ako to celé dopadne.
Ak ste čítali Šťastlivca a Lenonino písanie vám bolo sympatické, pokojne sa môžte pustiť aj do jej druhej knihy. Aj keď je to slušné dielko, menej je niekedy viac. Tentokrát také slabšie:
Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Hydra.
Ja tiež veľmi nie som na sci-fi, ale to putovanie vesmírom a mimozemšťania, to znie dobre :)
OdpovedaťOdstrániť