Šestnásťročný Miles, ktorý je
obyčajný v tom najobyčajnejšom slova zmysle, ak neberiete do
úvahy fakt, že je posadnutý biografiami slávnych ľudí a ich
poslednými slovami, sa presťahuje na internát a jeho nudný život
naberá nové, neobyčajné obrátky. Vitajte v internátnej škole
Culver Creek. Približne od desiatej strany budete s postavami v kuse
fajčiť, chľastať, hľadať Veľké Azda a cestu z labyrintu
utrpenia.
Čaro tejto knihy (pre mňa) spočíva
v jej preklade, ktorý je veľmi veľmi dobrý. Ak by ste mali túto
knihu v angličtine a na strane by niekto desaťkrát fuckoval a všetci okolo neho by boli bitches, nejako by ste to ani neriešili.
Ak však postavy na niekoho stále iba jebú a každý druhý
zbohatlík je piča, hneď to z knihy robí niečo iné.
„Bež, bež, bež, kurva, bež
už!“
Kam zmizla Aljaška je neskutočne
reálny príbeh. Sama na internáte síce nebývam, takže fajčenie
v sprche a fľašky/porno časopisy poschovávané kde sa len dá, mi
veľa nehovoria, no myslím, že sa to až tak nelíši od života
normálneho (trochu odviazanejšieho) tínedžera. Milesova partia v
knihe nonstop fajčí, keď sa dá tak pije, nadáva, filozofuje a nenápadne
plánuje čo najviac a a čo najlepšie žartíky. Hrozba vylúčenia
nad nimi neustále visí, no práve to je dôvod, prečo je všetko
také vzrušujúce.
Aj keď je rozprávačom príbehu
Miles, nespomenúť tu samotnú Aljašku sa nedá. Aljaška Youngová
je dieťa hipisáčky zavalené knihami s neskutočne komplikovanou
osobnosťou. Celú knihu bude v deji prítomná, no nikto ju vlastne
poriadne nepozná. Aljaška je zahalená hustým oblakom tajomstva, a
nikto v skutočnosti nevie čo sa odohráva v nej samotnej. Aljaška
je postava, ktorá miluje sex, dostane sa z každého problému, a
fajčí preto, aby zomrela. Aljaška je postava, ktorá ovplyvňuje
ľudí a dianie okolo seba, a bez ktorej by túto knihu tvorili iba
bezduché stránky plné nejakých náhodne usporiadaných písmenok.
„Nemôžeme milovať našich
blížnych, pokiaľ sa nedozvieme, aké majú pokrivené srdcia.
Nemáš rád porno?
Okrem Aljašky sú tu, samozrejme, aj
iné postavy. Každá príbeh nádherne dopĺňa a žiadna z nich nie
je postava, ktorá by sa objavila, povedala dve vety a znova zmizla.
Pomedzi všetko ostatné John vynikajúco prepracoval aj svoje
postavy tak, že každá z nich mala svoju hĺbku a svoj príbeh.
Kniha je členená na dve časti: na
dni predtým a na dni potom. Pred čím a po čom... To vám
nepoviem. Počas čítanie prídete s vlastnými teóriami, niektoré
možno budú bližšie k pravde, niektoré budú možno úplne mimo,
ale však vy sa všetko dozviete, keď sa kniha rozhodne, že je ten
správny čas, aby ste sa všetko dozvedeli. Obe – aj predtým aj
potom – časti sú skvelé a totálne odlišné. Greenovsky hlboké,
s kopou viet, ktoré budete chcieť každému okolo vás citovať, a
pomedzi to do toho človeka hypnoticky hučať: prečítaj si to, prečítaj si to, prečítaj si to...
„Vieš koho ľúbiš Rambo? Ľúbiš
dievča, ktoré ťa rozosmeje, ukáže ti porno a pije s tebou víno.
Nie nasratú, mrzutú mrchu.“
Okomentovať túto knihu akýmikoľvek
slovami je zbytočné, pretože to aj tak ani z malilinkej časti
nevyjadrí to, čo je na nej také výnimočné. Kniha je o láske,
priateľstve, dôvere, zrade... O tých obyčajných veciach, o
ktorých John píše tak brilantne, že to z nich robí tie
najneobyčajnejšie tajomstvá života. Slovami sa ani nedá poriadne
vyjadriť dôvod, prečo by ste si tú knihu mali prečítať a prečo
je úžasná. Jednoducho si ju prečítajte. John nepotrebuje
siahodlhé knižné série na niekoľko tisíc strán, aby napísal niečo life-changing. Jemu stačí nejakých
úbohých 219, na ktorých vám vyrozpráva príbeh, ktorý sa vám
dostane pod kožu. Príbeh, ktorý s vami zostane a každý si z neho
vezme to svoje. Verte, že v tejto knihe nie je jedno jediné slovko,
ktoré by bolo v texte a nemalo by svoj osobitný význam. Okrem
toho sa tu ukázalo aj to, čo som si všimla pri mojej
predchádzajúcej knihe od Johna. Nech sa deje v príbehu čokoľvek,
a vy prežívate akékoľvek hlboké emócie, John dokáže jednou
dobre vyskladanou vetou situáciu odľahčiť a vás rozosmiať. A to
z knihy robí skvelý zážitok.
„Spomínala som ti už, že Jake
ho má veľký ako kôň a je úžasný a zmyselný milenec?“
„Miláčik! Ježiši! Nie pred deťmi.“
O genialite Johna Greena ste už u mňa
mali možnosť čítať. Po prečítaní Aljašky svoje slová
opakujem: John Green je génius. Milujem ho, a ak niekto poznáte
spôsob, ako ho dostať ku mne domov, podeľte sa.
John napísal Aljašku ešte pred tým
ako napísal TFiOS, a keď som večer knihu dočítala a dostatočne
upokojila svoje nadšenie, skúsila som tieto dve knihy porovnať.
Nerobte to. Nedá sa to. TFiOS aj Aljaška sú majstrovské diela, a
porovnávať ich by bolo rúhanie.
Jeho knihy dajú človeku veľmi veľa
a sú tak trocha life-changing. Na veci sa začnete pozerať iným
spôsobom. Možno vám to zostane len pár dní bezprostredne po
dočítaní, a možno to zmení niečo hlboko vo vás...
Každopádne, kúpu Aljašky rozhodne
neoľutujete.
Či vás už namotala biela sedmokráska na obálke alebo ja, knihu Kam zmizla Aljaška si môžete kúpiť aj na stránkach internetového kníhkupectva ABCknihy.sk A ja vám radím: urobte tak. Aljašku budete milovať.
Ešte som od autora nič nečítala, možno v budúcnosti napravím 8)
OdpovedaťOdstrániťDnes mi kniha prišla. Ale len včera som dočítala Na vine sú hviezdy, taks i medzi týmito dvomi emocionálnymi bombami dám asi prestávku :)
OdpovedaťOdstrániťUrčite kúpim, mňa už presvedčila recenzia od Catty (komentár vyššie) a ty si ma len utvrdila v tom, že túto knižku musím mať :)
OdpovedaťOdstrániťSkvelá recenzia, plne súhlasím.:) John JE génius a... musím si Alasku prečítať aj v preklade.:D
OdpovedaťOdstrániťNa knihu sa veľmi teším, recenzie len potvrdzujú moju túžbu dostať Aljašku do ruky. :)
OdpovedaťOdstrániť