Recenzia: John Green - Kam zmizla Aljaška

Šestnásťročný Miles, ktorý je obyčajný v tom najobyčajnejšom slova zmysle, ak neberiete do úvahy fakt, že je posadnutý biografiami slávnych ľudí a ich poslednými slovami, sa presťahuje na internát a jeho nudný život naberá nové, neobyčajné obrátky. Vitajte v internátnej škole Culver Creek. Približne od desiatej strany budete s postavami v kuse fajčiť, chľastať, hľadať Veľké Azda a cestu z labyrintu utrpenia.

Čaro tejto knihy (pre mňa) spočíva v jej preklade, ktorý je veľmi veľmi dobrý. Ak by ste mali túto knihu v angličtine a na strane by niekto desaťkrát fuckoval a všetci okolo neho by boli bitches, nejako by ste to ani neriešili. Ak však postavy na niekoho stále iba jebú a každý druhý zbohatlík je piča, hneď to z knihy robí niečo iné.

„Bež, bež, bež, kurva, bež už!“

Kam zmizla Aljaška je neskutočne reálny príbeh. Sama na internáte síce nebývam, takže fajčenie v sprche a fľašky/porno časopisy poschovávané kde sa len dá, mi veľa nehovoria, no myslím, že sa to až tak nelíši od života normálneho (trochu odviazanejšieho) tínedžera. Milesova partia v knihe nonstop fajčí, keď sa dá tak pije, nadáva, filozofuje a nenápadne plánuje čo najviac a a čo najlepšie žartíky. Hrozba vylúčenia nad nimi neustále visí, no práve to je dôvod, prečo je všetko také vzrušujúce.

Aj keď je rozprávačom príbehu Miles, nespomenúť tu samotnú Aljašku sa nedá. Aljaška Youngová je dieťa hipisáčky zavalené knihami s neskutočne komplikovanou osobnosťou. Celú knihu bude v deji prítomná, no nikto ju vlastne poriadne nepozná. Aljaška je zahalená hustým oblakom tajomstva, a nikto v skutočnosti nevie čo sa odohráva v nej samotnej. Aljaška je postava, ktorá miluje sex, dostane sa z každého problému, a fajčí preto, aby zomrela. Aljaška je postava, ktorá ovplyvňuje ľudí a dianie okolo seba, a bez ktorej by túto knihu tvorili iba bezduché stránky plné nejakých náhodne usporiadaných písmenok.

„Nemôžeme milovať našich blížnych, pokiaľ sa nedozvieme, aké majú pokrivené srdcia. Nemáš rád porno?

Okrem Aljašky sú tu, samozrejme, aj iné postavy. Každá príbeh nádherne dopĺňa a žiadna z nich nie je postava, ktorá by sa objavila, povedala dve vety a znova zmizla. Pomedzi všetko ostatné John vynikajúco prepracoval aj svoje postavy tak, že každá z nich mala svoju hĺbku a svoj príbeh.

Kniha je členená na dve časti: na dni predtým a na dni potom. Pred čím a po čom... To vám nepoviem. Počas čítanie prídete s vlastnými teóriami, niektoré možno budú bližšie k pravde, niektoré budú možno úplne mimo, ale však vy sa všetko dozviete, keď sa kniha rozhodne, že je ten správny čas, aby ste sa všetko dozvedeli. Obe – aj predtým aj potom – časti sú skvelé a totálne odlišné. Greenovsky hlboké, s kopou viet, ktoré budete chcieť každému okolo vás citovať, a pomedzi to do toho človeka hypnoticky hučať: prečítaj si to, prečítaj si to, prečítaj si to...

„Vieš koho ľúbiš Rambo? Ľúbiš dievča, ktoré ťa rozosmeje, ukáže ti porno a pije s tebou víno. Nie nasratú, mrzutú mrchu.“

Okomentovať túto knihu akýmikoľvek slovami je zbytočné, pretože to aj tak ani z malilinkej časti nevyjadrí to, čo je na nej také výnimočné. Kniha je o láske, priateľstve, dôvere, zrade... O tých obyčajných veciach, o ktorých John píše tak brilantne, že to z nich robí tie najneobyčajnejšie tajomstvá života. Slovami sa ani nedá poriadne vyjadriť dôvod, prečo by ste si tú knihu mali prečítať a prečo je úžasná. Jednoducho si ju prečítajte. John nepotrebuje siahodlhé knižné série na niekoľko tisíc strán, aby napísal niečo life-changing. Jemu stačí nejakých úbohých 219, na ktorých vám vyrozpráva príbeh, ktorý sa vám dostane pod kožu. Príbeh, ktorý s vami zostane a každý si z neho vezme to svoje. Verte, že v tejto knihe nie je jedno jediné slovko, ktoré by bolo v texte a nemalo by svoj osobitný význam. Okrem toho sa tu ukázalo aj to, čo som si všimla pri mojej predchádzajúcej knihe od Johna. Nech sa deje v príbehu čokoľvek, a vy prežívate akékoľvek hlboké emócie, John dokáže jednou dobre vyskladanou vetou situáciu odľahčiť a vás rozosmiať. A to z knihy robí skvelý zážitok.

„Spomínala som ti už, že Jake ho má veľký ako kôň a je úžasný a zmyselný milenec?“

„Miláčik! Ježiši! Nie pred deťmi.“ 

O genialite Johna Greena ste už u mňa mali možnosť čítať. Po prečítaní Aljašky svoje slová opakujem: John Green je génius. Milujem ho, a ak niekto poznáte spôsob, ako ho dostať ku mne domov, podeľte sa.

John napísal Aljašku ešte pred tým ako napísal TFiOS, a keď som večer knihu dočítala a dostatočne upokojila svoje nadšenie, skúsila som tieto dve knihy porovnať. Nerobte to. Nedá sa to. TFiOS aj Aljaška sú majstrovské diela, a porovnávať ich by bolo rúhanie.

Jeho knihy dajú človeku veľmi veľa a sú tak trocha life-changing. Na veci sa začnete pozerať iným spôsobom. Možno vám to zostane len pár dní bezprostredne po dočítaní, a možno to zmení niečo hlboko vo vás...

Každopádne, kúpu Aljašky rozhodne neoľutujete.

Či vás už namotala biela sedmokráska na obálke alebo ja, knihu Kam zmizla Aljaška si môžete kúpiť aj na stránkach internetového kníhkupectva ABCknihy.sk A ja vám radím: urobte tak. Aljašku budete milovať.