Keď už kniha neznamená len papier - o e-bookoch a audioknihách

Doteraz som si myslela, že všelijaké čítačky, kindle a iné zariadenia, ktoré slúžia na čítanie elektronických kníh, sú populárne hlavne u notorických knihomoľov, blogerov, a tak nejako som ešte žila v obláčiku, že e-booky nie sú v našich končinách až také populárne. Aj napriek tomu, že reklamy vidíte na každom kroku, keď prinesiem do triedy môjho miláčika - Kindle, ešte stále sa ma niektorí zo spolužiakov dokáže spýtať, že čo to je, na čo to je, či to nie je blud, veď sú tablety, atakďalej.

Prednedávnom sa však v našom školskom časopise objavil článok, ktorý písal práve o e-bookoch a čítačkách.

Dievčina, ktorá mala tento mesiac na starosti rubriku, ktorej meno neviem, sa rozhodla jej pridelenú A5 zapísať svojim skromným názorom na elektronické knihy, ktorý si obhájila takzvanou anketou, ktorú robila medzi svojimi kamarátkami. Klasická otázka: čo si myslíte o e-bookoch. Klasická odpoveď nevzdelanca, ktorý čítačku videl na reklamnom letáku z Electroworldu: nie, nemyslí si, že by to malo nejaké pozitíva. Knihu nedokáže nič nahradiť, a takéto čítačky sú jedna veľká hlúposť bez akejkoľvek výhody.

Jasné, každý má svoj názor. Ja ho nikomu neberiem. Ale z neznámeho dôvodu ma ten článok celkom nahneval. Možno preto, že dievča len prebralo typický názor plný predsudkov, ktorý čítalo niekde na stránke aktuality.sk a snažilo sa ho nepekným spôsobom vnútiť okolidúcemu čitateľovi, ktorí bol ochotní za náš časopis zaplatiť 50 centov.

Keď som sa pred rokom rozhodla, že si idem kúpiť Kindle, mala som trocha obavy, či to bude to pravé orechové. Chvalabohu, ja som človek prispôsobivý, takže prechod z papiera na bielu matnú obrazovku mi problém nerobil.

Po ôsmich mesiacoch, počas ktorých sa pokladám za úspešnú majiteľku amazonského kindlu, konštatujem, že vysolenie jednej zelenej eurobankovky na elektronickú vecičku veľkosti malej knihy, bol asi najlepší nápad, ktorý som na svoje narodeniny dostala.

Či idem na dovolenku, na víkend k babke, autobusom do mesta, do školy... Kindle sa mi zmestí do vrecka od kabátu, a už keď nie tam, tak ho vopchám aj do mojej najmenšej kabelky. Počet mnou prečítaných kníh sa od vtedy zväčšil geometrickým radom, lebo už čítam vyslovene všade a stále keď sa dá. Nie som nijako priestorovo obmedzovaná a šetrím si rameno. (Predsa len, taký Hostiteľ v kabelke... To nie je sranda pre ruku. Hostiteľ v Kindli a ten v kabelke... Ani neviete, že vláčite nejakú "knihu" so sebou. :D) Okrem toho nemusím tri týždne čakať na to, kým mi príde kniha z bookdepository. Teraz to zriešia tri kliky na Amazone a iných internetových stránkach.

A v neposlednom rade sú elektronické knihy neporovnateľne lacnejšie. Drahšia je len tá prvotná investícia, ktorú dáte na samotnú čítačku. Tak sa prinajhoršom na dva mesiace ochudobníte o pár kníh, no na oplátku dostanete nevyčerpateľnú pamäť, kde uložíte desiatky kníh za štvrtinu ceny, ktorú by ste zaplatili za tie isté knihy normálne.

Ako nevýhodu ja vnímam to, že tých neviem-koľko-veľa kníh, ktoré mám v čítačke, netróni na mojej poličke a nemôžem sa kochať pohľadom na ne. Ale to je tak malicherný nedostatok, že s tým dokážem žiť.

Okrem elektronických kníh sa popularite dostáva aj audioknihám. Moje skúsenosti s audioknihami sú vcelku čerstvé. Momentálne mi do uší prúdi nahovorená verzia knihy 1984 od Georga Orwella. Kniha sa ku mne dostala vďaka internetovému "kníhkupectvu" AUDIOLIBRIX, ktoré sa orientuje práve na mp3 formáty kníh.

Ak to porovnám s ebookmi, je to snáď ešte viac prenosnejšie. Nepotrebujete žiadnu prídavnú vecičku v podobne čítačky. Bohate vám stačí mobil, ktorý prehráva mp3. A môžte sa veselo ponoriť do príbehu. Nezaťažujete oči, cibríte sluch. Obe ruky máte voľné, takže sa príbeh dá vychutnať aj keď idete večer vonku so psom, v noci cestujete autom a zažiada sa vám čítať alebo keď sa ráno chystáte do školy.

Ak máte takých starostlivých rodičov ako ja, tak ďalšou oceniteľnou vlastnosťou audiokníh je to, že môžte beztrestne "čítať" aj o tretej v noci - mamka na vás už nemôže kričať nech zhasnete svetlo a idete spať, že si pokazíte oči.

Najprv som s hovoreným príbehom mala trocha problém. Nevedela som sa poriadne sústrediť a necítila som sa tak ponorená do príbehu, ako keď sa začítate do mora písmen. Je to však len o zvyku.

Čím viac príbeh počúvate, tým ľahšie sa človek "začíta" a nechá príbeh plynúť okolo seba.

Zo začiatku sa mi stávalo, že moja pozornosť utekala k iným veciam a tak som si párkrát kapitolu pretočila o nejakých pár minút naspäť, ale po čase som si našla spôsob ako v pokoji počúvať, filtrovať nepodstatné zblúdilé myšlienky a vnímať len dej. 

Pri počúvaní ma viackrát napadlo, či by táto forma kníh nebola riešením pre ľudí, ktorí vehementne tvrdia, že čítanie ich nebaví, a že naňho nemajú čas. Audioknihy sú forma literatúry, ktorá čas absolútne nežerie, keďže knihu môžete počúvať a popri tom robiť čo sa vám zažiada. 

Čo sa mňa týka, tak kniha 1984 bola moja prvá audiokniha, ak teda nerátam kazety s rozprávkami, ktoré som počúvala, keď som mala štyri roky. A aj keď som si zo začiatku vravela, že také niečo nie je nič pre mňa a zostanem radšej verná čiernym písmenkám na bielom pozadí, po "dopočúvaní" som zistila, že aj keď je to niečo iné ako to, na čo som zvyknutá, vôbec to nie je zlé, a že som si knihu v podstate svojim spôsobom užila.

Ako jediné mínus vnímam to, že pri počúvaní knihy sa už nedá počúvať hudba. A aj keď to ja nerobím často, pri niektorých knihách si rada zapnem niečo do uší, aby mi to krásne doplnilo príbeh. Pri audioknihách niečo také nehrozí... Na druhú stranu, ak knihu nahovoril niekto so sexy hlasom, žiadna hudba vám pri tom ani chýbať nebude. :)

Ak patríte k ľuďom, ktorí sa zubami-nechtami držia papierových kníh, tak vás o výhodách iných formátoch asi nepresvedčí nič. Ak však radi skúšate nové veci a e-booky či audioknihy vás už dlhšie lákajú, tak neváhajte, veď za pokus nič nedáte... A aj keby vás takáto forma nechytila, svet sa nezrúti... Aj napriek tomu, že z viacerých strán sa ozývajú hlasy, či tieto elektronické formy jedného dňa nenahradia papier, podľa mňa je to veľmi nepravdepodobné. Nech už sú výhody "alternatívnych foriem" čítania akékoľvek, pravda je taká, že raz za čas sa človeku zažiada prečítať si knihu, zatiaľ čo by mu pod prstami šušťali jej stránky.