Malý update...

Ozývam sa, že žijem... Aj keď, to je tiež diskutabilné po tomto týždni, ktorý bol tak jemne vražedný. Ale zvládlo sa všetko a ja si teraz užívam chvíľkové voľno s dobrým pocitom, že som to všetko dala, kým v pondelok zasa nabehnem na šialené tempo, ktoré ale bude o niečo milšie ako tohtotýždňové.

Za tú dlhú dobu, čo som sa neozvala, lebo mi v tom bránili kopy papierov porozhadzované všade okolo, som sa stihla namotať na nový album One Republic, o ktorom som chcela napísať malý informatívny post, no len... Nebol čas. Tak aspoň takto... Ak vám album Native ešte nič nehovorí, utekajte na Youtube. Má skvelú vlastnosť upokojiť, čo som využila hlavne v pondelok, keď mi už fakt tiekli nervy a nevedela som čo skôr. (Ľutujem, že som v utorok ráno nesfotila ľudí v mojej triede, lebo to bola partia mŕtvol, na ktorú bol fakt vtipný pohľad. Trištvrťočka zo sloviny  a nezvyčajne veľký test z bioly v jeden deň sa očividne na každom prejavili.) :D

Za tie dva týždne som si tiež stihla zadovážiť kôpku kníh, ktorá je niekde na ceste ku mne. Najvyšší tešiaci sa faktor patrí knihe The Eternity Cure, čo je druhé pokračovanie upírsko-dystopickej série Julie Kagawy, ktoré má originálne takú celkom sympatickú - aj keď úplne odveci vzhľadom na prvý diel - obálku. Takú modrú. No podľa BookDepository ku mne putuje takáto čierno-fialová. Nie som nejako extrémne nadšená, ale aspoň bude ako tak pasovať s prvým dielom, ktorý má tiež ženskú na obale. :D Tak uvidíme čo mi to nakoniec príde domov.
Upírsko-dystopickej síce znie zvláštne, ale ešte od minulého roka vo mne pretrváva skvelý pocit z prvého dielu, takže na toto sa faaakt teším. Aj na re-reading jednotky, ktorý sa uskutoční v krátkom časovom období.

Prečítala som všetky knihy z povinného čítania, takže mám tak do konca apríla so všakovakým Kafkom, Chrobákom a inými čudnými ľuďmi, čo písali čudné knihy, pokoj. Trikrát hurá! Môžem čítať po čom mi len srdce piští. (Žiadny chrobáci lezúci po stenách, ktorí by ma strašili v snoch.) Čo sa následne prejaví tým, že sa na blogu objaví pár recenzií. Dúfam, že už skutočne čoskoro. :)

A tiež sa chystám do kina na Hostiteľa. Po tom, čo som si prečítala všelijaké lichotivé aj menej lichotivé názory na film, som naňho zvedavá ešte viac. Btw - tí čo ste už boli na filme, čo naňho hovoríte? Ja som hlavne zvedavá, že ako tých neviem-koľko-veľa strán vtrepali do dvojhodinového filmu. A ako spravili Melaniin hlas hučiaci v pozadí...

Končím tento jemne informatívny článok, a idem naberať drahocennú energiu zo stránok Pána Prsteňov.

A na záver úplne all time favorite pesnička z vyššie spomínaného albumu Native. Počúvajte, vychutnávajte, relaxujte... :)