Recenzia: Tahereh Mafi - Som zlomená

Jej dar je jej prekliatím. 

Juliette bola svojim smrteľným dotykom prenasledovaná od mala, a v dobe, kedy je jej svet na pokraji vojny, tomu nebude inak - jej situácia sa dokonca ešte zhorší!

Koncom augusta vzala slovenské knižné pulty útokom už druhá kniha z pera Tahereh Mafi, s ktorej spisovateľským umom sme sa už mali možnosť zoznámiť pred pár mesiacmi vďaka knihe Som roztrieštená. Aj zlomená sa nesie v podobnom štýle ako jej predchodkyňa. Popreškrtávaných riadkov, ktorých bolo v prvej časti habadej, síce ubudlo, no zmýšľanie hlavnej hrdinky zostalo aj naďalej rovnako chaotické, plné pocitov a emócií, ktoré trhali samotnú osobnosť Juliette napoly.

Na psychickej pohode jej nepridal ani krutý milostný trojuholník, ktorý si pre ňu autorka pripravila. Na jednej strane postele sladký Adam, s ktorým vzájomné dotyky zvládajú čím ďalej tým problematickejšie. Na strane druhej záhadný, kúsok pošahaný Warner, ktorý sa pomaly, ale isto dostáva na pokraj šialenstva - čím je asi ešte neodolateľnejší, prekvapivo, a Juliette to k nemu ťahá ako muchu na med...

V skratke - Juliette to nebude mať ľahké. No a po skúsenostiach z prvej knihy, ktorá mi dala kúsok viac zabrať, som si myslela, že ľahké to nebudem mať ani ja. A že som nemala... Ale nemajte boja, nie-práve-najväčší fanúšikovia Juliette a jej depresívno-sebecko-hlúpych stavov, od cca strany dvesto sa kniha neskutočne dobre čítala, strany sa otáčali samé, všetko sa krásne zauzľovalo, o akciu tiež nebola núdza a aj pár prekvapení si vás dokázalo nájsť. No a čerešničkou bol Warner.

Akčné scény autorke veľmi nejdú - jej štýl celkovo je skôr vhodný na psychologický román, ako na bojmi prešpikovanú dystópiu, preto bol z môjho pohľadu záver jednou veľkou trefou vedľa. Všetky tie "zlé" veci však boli veľmi pekne vyvážené tým, čo Tahereh ide - romantikou. Milostný trojuholník bol síce ako päsťou do oka, lebo ho v knihách je už skutočne veľa, no okrem toho, že sama Juliette sa vďaka svojim chlapom menila na schizofrenika, vzťahy boli popísané pekne a pri tých horúcejších chvíľach som sa usmievala ako mesiačik na hnoji.

V porovnaní s prvou časťou? Neporovnateľne lepšia. Autorkin štýl však zostáva rovnaký a nemôžem povedať, že sa niekde posunul alebo zlepšil. Aj po prečítaní tejto knihy zastávam názor, že príbeh Juliette je nesmierne zaujímavý a dobre vymyslený (zápletka v tejto časti mi to len nanovo potvrdila). A nech sa na to pozriem z akejkoľvek stránky, bavil ma, vzbudil vo mne záujem a určite si človek bude chcieť prečítať jeho rozuzlenie. Jediným problémom, ktorý to celé kazí je to, ako to je napísané. Tahereh nemusí vôbec písať zle, kameňom úrazu môže byť len hlavná postava. Juliette je mi jednoducho nesympatická a stretnúť ju normálne, asi by sme kamarátky neboli. Preto ma ani nebaví sa na svet dívať jej očami. No keď sa človek nad to dokáže preniesť (čo je síce ťažké, to uznávam. No dá sa to.), knihu si začne užívať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.