Recenzia: Morgan Matsonová - Amy a Roger: Na cestě

Aj keď horúce letné večery pomaly, ale isto obohacuje už aj poriadne ostrý jesenný vetrík, Amy s Rogerom vás na svojej ceste naprieč Amerikou zoberú na dusné, odporne horúce miesta, kde sa vzduch pohne iba s ťažkosťami, a tak na vyhriatom balkóne, prípadne v slnkom presvetlenej izbe, veľmi ľahko zabudnete, že za oknami nám už žltnú listy a šortky prichádzajú v úvahu skutočne len na stránkach kníh. 

Úlohou Amy je priviesť mamine auto z Kalifornie do Connecticutu, kde majú ako rodina začať nový život a všetky tragédie nechať aspoň čiastočne za sebou. Má to však jeden háčik - Amy od jedného osudného marcového dňa, kedy pri autonehode zomrel jej otec, nesadne za volant. A vtedy prichádza na scénu Roger - chlapec, ktorý cestuje z Kalifornie do Filadelfie, je to starý rodinný priateľ a nerobí mu problém odšoférovať celú cestu naprieč USA.

Na prvý pohľad je dvojica Amy-Roger prvoplánovo odsúdená na romantiku pod hviezdnou oblohou niekde v bohom zabudnutom americkom kraji.  No nebude to také jednoduché. Kým obaja zaženú svojich démonov - Amy sa musí vyrovnať so stratou otca a rozpadom vlastnej rodiny, a Roger potrebuje pochopiť, že bol v predchádzajúcom vzťahu s lámačkou mužských sŕdc, ktorú jeho správanie oddaného šteniatka späť rozhodne nepriláka - prejdú na štyroch kolesách veľa kilometrov.

Morgan Matsonová o roadtripe nie len píše, ona ich pred napísaním cesty Amy a Rogera sama niekoľko absolvovala. Kniha nie je tým klasickým niekoľko sto-stranovým textom, ktorý by bol sucho rozdelený na kapitoly. Autentickosť knihe dodali aj rôzne kresby po bokoch strán, alebo rovno celé dvojstránky venované Amyným zápiskom, fotkám a postrehom z cesty. K ceste autom neodmysliteľne patrí aj hudba, a tak Amy s Rogerom spisovali vlastné playlisty, ktoré boli taktiež osviežujúcou časťou knihy - inak, odporúčam si niektoré skladby ku knihe pustiť, krásne dotvoria atmosféru. Na úplnom konci vás čaká aj pár slov autorky o "umení roadtripu", ktoré nutne netreba prečítať, ale mne prišli ako veľmi pekná bodka za celou knihou.

Amy s Rogerom sa síce vybrali na cestu s jasným cieľom, no počas cesty si spravili kopu zachádzok a impulzívnych odbočiek, bez toho, aby vedeli kde v ten večer nakoniec skončia. Podobne ako ich cestovný plán, aj koniec knihy je pomerne otvorený. Autorka ho však ukončila tak príjemne, žeby sa síce aj žiadalo pokračovanie, no viete prežiť spokojne aj bez neho.

Kniha nie je žiadne "tintítko", a aj keď ja osobne 400 stranový príbeh nepokladám za nejakú "bichľu", nie je to ani ten najtenší skvost. Príbeh však krásne odsýpa, s každým ďalším kilometrom vás kniha baví viac a viac, a ani sa nenazdáte ako a budete v Connecticute - na konci. Roadtrip Amy a Rogera rozhodne nie je jediným knižným roadtripom. Možno je to prvá takáto knihy, ktorej sa v našich končinách dostalo väčšej pozornosti, no to nebol jediný dôvod, prečo som si knihu chcela prečítať. Podobné roadtripové dielko totiž hľadám od minulého roku, kedy sa mi do rúk dostala kniha Saving June, ktorú som si instatne zamilovala. O tejto knihe môžem povedať to isté - instantne som si ju zamilovala. Je to nádherná oddychovka, pri ktorej nemusíte premýšľať, len sa jednoducho nechať unášať príbehom a vychutnávať si cestu spolu s hlavnými protagonistami.

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. 

Mesačná chvastačka - AUGUST (18)

Meme z dielne Judit.

August je síce mesiacom mojich narodenín, no žiadnu knihu som ako darček nedostala. Za to som dostala kopu iných kníh. A keď píšem kopu, myslím tým fakt monštruóznu hromadu. Pribudla beletria, pribudli odborné texty (akože tie moje milované zelené knihy, s ktorými pobehujem celé poobedie/večer/noc a vlastnoručne vyrobené biele čudá, s ktorými pobehujem menej, ale aj na ne sa dostane. :D)

V auguste sa dostalo na knihy, ktoré som chcela, ale netrúfla som si na ne cez školský rok. Tak som si to cez prázdniny vynahradila. Bola som v Bratislave, z ktorej som si tiež pár kúskov odniesla, no inak drvivú väčšinu tej kopy tvoria recenzné výtlačky. Za august som dala svoj rekord. Vlastne som svoj obvyklý počet RC kníh asi tak... strojnásobila. Preto to bolo v auguste samá recenzia. No nebojte, v septembri pokračujeme - síce iba podľa voľného času (ktorého je málo málo málo a učenia veľa veľa veľa), no aj tak...

A už sa konečne dostávam ku knihám (na to, že som to dneska chcela spraviť bez tých mojich kecov, lebo mi padá hlava na klávesnicu a to sa deň ešte zďaleka nekončí, tak kecám zasa veľa. Ehm, písala som niekedy tento týždeň, že sa tu budem ventilovať, takže... Nečudujte sa. :D)

Začnem knihami z Bratislavy. V Pante boli brutálne akcie a ja som si tam uchmatla Potomkov za rozprávkovú cenu 4 eurá. Nakoľko som si knihu chcela prečítať už vtedy keď vyšla, neváhala som ani sekundu a kniha bola moja. Po návšteve antikvariátu sa moja knižnica rozšírila o Paoliniho Brisingra. A tak pekne pokračujem v dopĺňaní jednej zo sérií, ktoré proste raz budem mať celé (je tam ešte Harry Potter). A keď už mám Eragona aj Eldesta tiež z antikvariátu, aspoň dodržiavam tradíciu. Kniha ma vyšla na necelých šesť eur, takže tiež som s ňou z tadiaľ utekala, nech si to ešte nerozmyslia. :D V tom istom antikvariáte som si kúpila prvú študijno-maturitnú pomôcku - Zmaturuj z literatúry 1. Za dve eurá! No a nechaj to tam, keď mne tak treba akékoľvek poznámky zo slovenčiny. :D

A to je všetko z kníh, ktoré som si kúpila. Prichádzajú na rad recenzné výtlačky. V auguste som nadviazala spoluprácu s vydavateľstvom Koruna a Ikar, čo si možno niektorí z vás všimli. Z Ikaru som dostala Divočinu, ktorú ale neodfotím, lebo sa práve nachádza v Dubline. Recenziu som už písala, prečítať ju môžete -tu- Z vydavateľstva Koruna som dostala knihu Shalom, ku ktorej som sa však ešte nedostala. A mám nutkanie napísať, že sa k nej dostanem čoskoro, ale úprimne povedané, ja netuším kedy sa k nej dostanem. :D Nečítala som totiž od nedele!!! Ani riadok, ani písmenko! Nič, proste nič! Teda, okrem testovníc a iných biologicko-chemických materiálov a to sa neráta, lebo z nich mám stále na sklonku večera taký bolehlav, že nemôžem zaspať. :D

Ďalej mi prišli knihy z vydavateľstva Fragment. A to konkrétne Percy Jackson - Zlodej blesku a Červená pyramída. Recenzie na tomto a tomto linku. Knihy boli super a ja sa určite plánujem dopracovať aj k pokračovaniam. Raz...

Najviac kníh som dostala od spoločnosti AlbatrosMedia. Ešte z júla mi až v auguste došli tri, no a potom už ku koncu mesiaca ďalšie tri. Spodek, Ptačí zpěv a Čierna labuť sú na blogu zrecenzované - tu a tu a tu. A začiatkom minulého týždňa mi prišli ďalšie tri knihy - Som zlomená (recenzia tu), Krvavá cesta (recenzia bude) a Amy & Roger: Na cestě (práve čítam. Teda, viac nečítam ako čítam, keďže od nedele ani ťuk, ale chápete...)

To je tá "beletristická" časť. A keďže mi to nedá, musím dať ešte jeden motivujúci obrázok mojich študijných materiálov. Aby som si potom v júni vedela pozrieť ako vyzerali na začiatku. :D A okrem toho, zaberajú celkom veľký flek na poličke, takže pochvascú sa isto veľmi rady. 

John Wray - Spodek

Lee Carroll - Čierna labuť vzlieta

Tina Var der Holland - Shalom

Morgan Matsonová - Amy & Roger: Na cestě

Dan Wells - Potomkovia

Moira Young - Krvavá cesta

Meagan Spoonerová - Ptačí zpěv

Tahereh Mafi - Som zlomená

Rick Riordan - Červené pyramída

Rick Riordan - Zlodek blesku

Christopher Paolini - Brisingr

A na koniec mám ešte takú prosbu na vás - ak sa vám chce komentovať, hoďte mi do komentára nejaké "študijné" pesničky. Zistila som, že šprtať sa tých veľa tisíc otázok pri hudbe, ktorú normálne počúvam, nefunguje, takže zháňam akékoľvek alternatívy a inšpirácie. Ďakovala. :)

Recenzia: Tahereh Mafi - Som zlomená

Jej dar je jej prekliatím. 

Juliette bola svojim smrteľným dotykom prenasledovaná od mala, a v dobe, kedy je jej svet na pokraji vojny, tomu nebude inak - jej situácia sa dokonca ešte zhorší!

Koncom augusta vzala slovenské knižné pulty útokom už druhá kniha z pera Tahereh Mafi, s ktorej spisovateľským umom sme sa už mali možnosť zoznámiť pred pár mesiacmi vďaka knihe Som roztrieštená. Aj zlomená sa nesie v podobnom štýle ako jej predchodkyňa. Popreškrtávaných riadkov, ktorých bolo v prvej časti habadej, síce ubudlo, no zmýšľanie hlavnej hrdinky zostalo aj naďalej rovnako chaotické, plné pocitov a emócií, ktoré trhali samotnú osobnosť Juliette napoly.

Na psychickej pohode jej nepridal ani krutý milostný trojuholník, ktorý si pre ňu autorka pripravila. Na jednej strane postele sladký Adam, s ktorým vzájomné dotyky zvládajú čím ďalej tým problematickejšie. Na strane druhej záhadný, kúsok pošahaný Warner, ktorý sa pomaly, ale isto dostáva na pokraj šialenstva - čím je asi ešte neodolateľnejší, prekvapivo, a Juliette to k nemu ťahá ako muchu na med...

V skratke - Juliette to nebude mať ľahké. No a po skúsenostiach z prvej knihy, ktorá mi dala kúsok viac zabrať, som si myslela, že ľahké to nebudem mať ani ja. A že som nemala... Ale nemajte boja, nie-práve-najväčší fanúšikovia Juliette a jej depresívno-sebecko-hlúpych stavov, od cca strany dvesto sa kniha neskutočne dobre čítala, strany sa otáčali samé, všetko sa krásne zauzľovalo, o akciu tiež nebola núdza a aj pár prekvapení si vás dokázalo nájsť. No a čerešničkou bol Warner.

Akčné scény autorke veľmi nejdú - jej štýl celkovo je skôr vhodný na psychologický román, ako na bojmi prešpikovanú dystópiu, preto bol z môjho pohľadu záver jednou veľkou trefou vedľa. Všetky tie "zlé" veci však boli veľmi pekne vyvážené tým, čo Tahereh ide - romantikou. Milostný trojuholník bol síce ako päsťou do oka, lebo ho v knihách je už skutočne veľa, no okrem toho, že sama Juliette sa vďaka svojim chlapom menila na schizofrenika, vzťahy boli popísané pekne a pri tých horúcejších chvíľach som sa usmievala ako mesiačik na hnoji.

V porovnaní s prvou časťou? Neporovnateľne lepšia. Autorkin štýl však zostáva rovnaký a nemôžem povedať, že sa niekde posunul alebo zlepšil. Aj po prečítaní tejto knihy zastávam názor, že príbeh Juliette je nesmierne zaujímavý a dobre vymyslený (zápletka v tejto časti mi to len nanovo potvrdila). A nech sa na to pozriem z akejkoľvek stránky, bavil ma, vzbudil vo mne záujem a určite si človek bude chcieť prečítať jeho rozuzlenie. Jediným problémom, ktorý to celé kazí je to, ako to je napísané. Tahereh nemusí vôbec písať zle, kameňom úrazu môže byť len hlavná postava. Juliette je mi jednoducho nesympatická a stretnúť ju normálne, asi by sme kamarátky neboli. Preto ma ani nebaví sa na svet dívať jej očami. No keď sa človek nad to dokáže preniesť (čo je síce ťažké, to uznávam. No dá sa to.), knihu si začne užívať.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.

Oktáva a šialenstvo okolo

Už viac ako 24 hodín som oficiálnou študentkou maturitného ročníka. Pred viac ako 24. hodinami som vyfasovala pražské a košické testovnice na lekársku fakultu, dostala šokovku v podobe preskúšania vecí, ktoré som preberala v kvinte a trocha si zdvihla sebavedomie, keď som odpovedala pohodovejšie a správnejšie, akoby som bola čakala (ale to len na to, aby mi dnes mohlo nanovo spľasnúť :D). 

Dnes som si po dvoch úmorných hodinách vyskladala rozvrh (dostali sme celá trieda spoločný... Toť dríst, drahá moja škola, keby ma náhodou čítaš. Veľký to blud! Z viacerých predmetov je viac skupín a teraz nikto nevedel, že do ktorej skupiny patrí. A zaradenia jednotlivcov do skupín a sedem "kombinačných kruhov" - nesnažte sa pochopiť, proste chaos - boli vytlačené len na jednom JEDINOM papieri, ktorý pomaly putoval po triede. Aj tak z neho nikto nebol múdrejší. :D). Rozvrh je úžasný. Za tie dlhé roky, čo študujem na našej škole, som asi lepší rozvrh nemala. V pondelok a utorok končím 5. hodinou, ťahám len jednu sedmičku v stredu, predmety sú nakombinované krásne... Nemôžem sa sťažovať. Len hodina občianky a predmetu s názvom umenie a kultúra ma, jemne povedané, šokovali. Úplne, ale ÚPLNE nepotrebné predmety, ktoré mi tam zbytočne zaberajú miesto! (A budú žrať moje dosť labilné nervy.) No a pár (vlastne len jedného) učiteľov by som si priala iných, ale inak som dostala každého podľa očakávania, takže tam sa, našťastie, žiadne prekvapenie nekonalo.

Neviem, že ako to je na iných školách, no my zajtra budeme mať ešte tie úvodné hodiny, kde si vypočujeme tie kecy, ktoré ja už viem aj odzadu (zajtra si ich vypočujem po ôsmykrát, tak bodaj žeby nie), maturanti vyfasujú učebnice, no a potom už budeme poctivo študovať vo veľkom, lebo, ako sme dneska s hrôzou porátali, ono to do tých maturít už tak veľa času nezostáva, a no... Všetci sme vymletí. :D 

Inak momentálne čítam Amy a Rogera, píšem recenziu na Zlomenú a vyfotila som chvastačku... Ktorú ale budem fotiť nanovo, lebo fotky majú vďaka svetlu a môjmu vybitému mobilu, ktorému nezostala šťava na blesk, dosť na prd kvalitu. Amy a Rogera budem podľa všetkého čítať ešte dlho, lebo som k nim od nedele ani nos nepriložila. Včera som do desiatej robila šor s poznámkami, papierikmi a podobnými blbosťami, ktoré som dostala od milej študentky, ktorá má má dať do laty pred tým, ako sa vyberiem na prijímačky do veľkého sveta na ťažké školy. A dnes poobede som počítala chémiu (ktorá mi viac-menej nevyšla!!! Akože ona vyšla, ale niečo nevyšlo a to vôbec, ale vôbec nezodpovedá mojim predstavám!) a potom som si ukľudňovala nervy biológiou, ktorú som, chvalabohu, zvládla vyhovujúc mojim očakávaniam. 

Blog bude asi kúsok viac mŕtvy teraz. Ja si potrebujem nájsť systém. Zistiť, čo mi koľko trvá v tomto novom, maturitnom zhone a vôbec... Zmáknuť tristo otázok za dva týždne, pomedzi to čítať, učiť sa dačo úplne iné do školy a ešte stíhať blog? Ehm... *hysterický smiech* Ale! Ale ja sa chcem čo najrýchlejšie zorientovať a využívať blog ako ventil. Takže sa tešte. Muhehééé! :D

Čo určite pribudne v najbližších dňoch, potom negarantujem v akých intervaloch budem niečo publikovať, tak sa môžte tešiť na chvastačku, ktorá tento mesiac vytvorila jednu celkom veľkú kopu (bála som sa, že mi to spadne :D) a dobehnem resty v recenziách, ktoré som si priniesla ešte z prázdnin. 

Maturantom (aj nematurantom, ale tí isto pochopia, že my to potrebujeme viac ;)) želám veľa nervov a šťastia. Mám pocit, že viacerí to budeme potrebovať. A keď bol ešte niekto podobne šialený ako ja, a s ľahkou školou sa nevie uspokojiť... Nervy, potrebujeme nervy, trpezlivosť, výkonné mozgové bunky a musíme sa zapnúť do módu špongie - nech tých informácií nasajeme čo najviac. A ja začínam byť zdeformovaná a to som sa ešte hĺbkovo ponorila len do bunkového delenie a anorganickej chémie. Panebožeeeeee!!!! :O

Recenzia: Cheryl Strayedová - Divočina

Mala devätnásť, keď sa bláznivo zamilovaná rozhodla spečatiť svoju lásku bláznivou svadbou. Mala dvadsaťdva a jej svet sa smrťou jej mamy náhle zrútil. Má dvadsaťšesť a rozhodla sa vydať na túru po PCT - Pacifickej hrebeňovke. 

Počas štyroch rokov, od pohrebu jej jediného rodiča po prvé kroky na turistickom chodníku, toho stihla veľa. V stave najväčšieho smútku a zúfalstva striedala chlapov ako ponožky, úspešne sa jej podairlo zničiť si manželstvo, vyskúšala drogy a porobila mnoho iných hlúpostí, ktoré vyhrotila do takých extrémov, až nakoniec podstúpila interupciu. Ten istý smútok a zúfalstvo ju o pár mesiacov neskôr vyhnali na samotu do divokej americkej prírody. Na chodník, ktorý robí problémy skúseným tusristom. Totálne nepripravená, so zlými topánkami, až komicky ťažkým ruksakom a nulovou kondičkou si dala za cieľ prejsť viac ako 1500 kilometrov - stovky kilometrov od Kalifornie až po Oregon jej majú pomôcť prekonať smrť matky a nabrať nový pohľad na jej zbabraný život. Uteká, aby sa zachránila.

Divočina je psychologický cestopis, ktorý vás nevtieravo prevedie trojmesačným úsekom života autorky, ktorý spísala na štyristo stranách. Jej putovanie nemilosrdnou divočinouu, v ktorej jej poodpadávajú nechty na nohách a ramená budú záťažou kvíliť na každom kroku, ktorý na chodníku prejde, je popretkávaný úsekmi a príhodami z jej predchádzajúceho života, počas ktorých ju hlbšie spoznávame a zisťujeme čo všetko sa v jej živote udialo, že ju to za dvadsaťšesť rokov sformovalo na ženu, ktorá sa bez akýchkoľvek predchádzajúcich skúseností vyberie na (samovražednú) život-zachráňujúcu túru.

Hlavná hrdinka má v sebe všetko na to, aby človeka rozčuľovala. Jej správanie sa v tých lepších prípadoch dá označiť za naivné, no väčšinou len za hlúpe. Jej sebadeštruktívne rozhodnutia vám budú bytostne proti srsti... No aj keď som si to všetko veľmi dobre uvedomovala, rovnako ako ona, nevedela som si predstaviť, žeby sa zachovala v daných situáciách inak. Zo všetkých hlúpostí, ktoré porobila, kričalo zúfalstvo, kde ju dohnal hlboký smútok a pocit straty. A zúfalí ľudia robia rôzne veci, ktoré by normálne neurobili. Preto jej správanie vlastne nemôžem kritizovať.

Toto je typ knihy, ktorý si v istých chvíľach potrebuje prečítať každý. Niekedy jej čítanie pôjde ťažko, niekedy bude pre vás každý kilometer, ktorý Cheryl prejde ešte ťažší ako pre ňu samotnú, niekedy sa to bude vliecť. Inokedy vás kniha pohltí a pristihnete sa, že sa od toho už dobré dve hodinky neviete odtrhnúť. Prinúti vás zamyslieť sa. Uvažovať o živote jej, vašom a vôbec tak všeobecne o veciach, ktoré bežne vnímame ako samozrejmosť.

Divočina rozhodne nie je kniha pre každého. Niekoho unudí, veľké množstvo ľudí možno znechutí, no ak ju človek číta v správnej nálade, čo-to si z knihy aj vezme, a k samotnej autorke (a iným ľuďom, ktorí sa na niečo podobné dali) pocíti hlboký rešpekt. Nejdem ju tu odporúčať všetkými desiatimi, lebo sama som mala v istých chvíľach chuť ju zatvoriť, no už teraz viem, že určite si ju niekedy v budúcnosti prečítam znova. Nech si každý zváži či má odhodlanie a chuť prejsť 1700 kilometrov po Pacifickej hrebeňovke bez akejkoľvek prípravy spolu s autorkou.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Ikar. 

Recenzia: Rick Riordan - Červená pyramída

V druhej sérii Ricka Riordana síce prostredie plné bohov neopustíme, no z gréckeho Olympu sa presunieme do Afriky, kde budú mať hlavné postavy plné ruky práce s bohmi zo starovekého Egypta.

Sadie a Carter majú len dvanásť a štrnásť rokov a po tom, čo ako malé deti prišli o mamu, teraz prišli aj o otca. Dostanú pár hodín na to, aby strávili informáciu, že pochádzajú zo starého rodu mocných faraónov, musia zachrániť otca, dokončiť prácu svojich rodičov a zabrániť temnému bohovi podsvetia - Sutechovi, - aby pár šmahmi ruky zničil svet. Brnkačka. 

Po otvorení pevných dosiek prvej knihy z trológie Kroniky Cartera Kana vás privítajú strany plné egyptských symbolov, starovekých obeliskov, hieroglyfov, tajomných spoločností mágov a mocných bohov, ktorí riadili svet už pred tisíckami rokov. 

Aj keď sa jedná o prvú, úvodnú knihu nového príbehu, nemusíte sa obávať. Nečakajú na vás žiadne siahodlhé kapitoly plné vysvetľovania. Rovnako ako rozprávači príbehu - súrodenci Kanovci, - aj čitateľ je hodený rovno do tajomných vôd božstiev starovekého Egypta. Napriek tomu, že fungovanie tajomného spolku mágov a všetky zákulisné vzťahy egyptských bohov a ich ľudských hostiteľov musíme stíhať sledovať za pochodu, Rick Riordan potvrdil kvality svojho rozprávčského umenia aj v tejto knihe a zorientovať sa by tak nemal byť až taký problém.

Príbeh je rozprávaný striedavo z pohľadu Cartera a Sadie, no našťastie sa tu nestalo to, čo sa sem-tam prihodí v niektorých knihách, a síce, že po nejakom čase začnú byť rozprávania oboch postáv navzájom veľmi podobné. Rozprávača jednotlivej kapitoly ste vedeli v pohode rozlíšiť aj bez toho, aby ste tam museli mať napísané, koho pohľad práve čítate. Keďže sa jedná o súrodencov, niektoré ich slovné roztržky a podpichovačky boli veľmi úsmevné, a aj keď na seba niekedy nevedeli nájsť pekného slova a na začiatku v podstate žiadny vzťah nemali, keďže po smrti ich mamy spolu nevyrastali, s postupným vývojom príbehu si aj oni dvaja uvedomili, že jeden bez druhého by len ťažko zlvádli všetko to, čo mali. 

Cartera a Sadie čaká kopa práce. Nemusia si dať rady len s chaousuchtivým Sutechom, ale aj sami so sebou, svojou podarenou rodinou, a s ľuďmi, ktorí by ich najradšej videli mŕtvych. Vydali sa na dlhú cestu plnú rodinných tajomstiev, magických záhad a božských výziev, ktorej koniec je nejasný a závisí od neho budúcnosť celého sveta - ako toho smrteľného, tak aj toho božského. 

Ako malá som si prešla celkom dlhým obdobím, kedy som vecí okolo ríše pyramíd a faraónov nikdy nemala dosť. Aj keď odvtedy prešlo skoro desať rokov a moje záujmy sa čiastočne preorientovali niekde úplne opačným smerom, starovekým Egyptom som fascinovaná doteraz. Čo si v preklade môžete preložiť tak, že ma kniha bavila. Mala svoje muchy, niektoré veci mi až tak nesedeli, a v porovnaní s Percym bola kniha trocha slabšia, no aj tak som si debaty, problémy a bitky Hora, Eset a iných mocných bohov a bôžikov dokázala vychutnať. 

Rovnako aj príbeh Percyho Jacksona, aj táto kniha je určená skôr tým mladším nadšencom kníh. Ak ste však čítali Percyho a zaujíma vás aj ďalší autorov počin, nemalo by to byť zlé, no nechoďte do knihy až s takými očakávaniami, pretože Červená pyramída v žiadnom prípade neprekonala prvú knihu zo série Percyho Jacksona. 

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.

Recenzia: Rick Riordan - Zlodej blesku (Percy Jackson #1)

V kinách práve beží filmové spracovanie druhej časti príbehu o synovi boha a smrteľníčky, a ku mne sa po kamoškinom lanárení (ospevovala síce Logana Lermana, ale ja na ten film nepôjdem, kým tú knihu neprečítam :D) dostala do rúk jeho prvá časť v knižnej podobe.

A čože to hovorím na knihu z pera Ricka Riordana, ktorá je už na prvý pohľad určená kúsok mladším čítateľom? Aj keď si myslím, že knihu si oveľa viac užije mladšie publikum (veď aj samotné postavy mali len dvanásť rokov), kniha má všetko potrebné, aby zaujala aj tích starších odvážlivcov, ktorí sa po knihe rozhodnú siahnuť.

Zlodej blesku popisuje dobrodružstvá trojice nie celkom ľudských kamarátov, ktorí musia napraviť kixy starých a mocných bohov, čo si nedovidia na špičku nosa a poháňajú ich staré roztržky, spory a ich božská zabednenosť. Na pleciach Percyho sa tak ocitol osud sveta -chlapec musí nájsť čoši ukradnuté a zabrániť tak vypuknutiu vojny. Po otvorení na vás čaká od prvej až po tú poslednú stranu príbeh nabitý gréckou mytológiu, ktorá je podaná tak brilantne, že človek nebude mať až taký veľký problém zorientovať sa v hierarchii a fungovaní Olympu.

Boh vojny a bohyňa lásky skrývajúci sa v zašitých kútoch Spojených štátov, aby sa mohli nerušene muchlovať? A prečo nie! Autor tejto knihy predvedie svoju fantáziu a predstaví vám náš smrteľnícky svet tak, že by vás to nikdy nenapadlo. Obludy z podsvetia predávajúce záhradných trpaslíkov, Empire State Building ako hlavná ústredňa Olympu, pero čo sa mení na bájny meč a ešte omnoho viac. Okrem fantázie však Rickovi nechýba ani nejaký ten spisovateľský um. Jeho knihe nechýba akcia, záhada, napätie, no ani humor - a verte mi, nejeden dialóg alebo vnútorný komentár Percyho bude mať potenciál vás dostať do kolien. 

Kniha vás veľmi jednoducho pohltí a ja som sa neraz pristihla, že si želám, aby som bola kúsoček mladšia. Zlodeja blesku som si zamilovala aj napriek tomu, že možno nie som to primárne publikum, ktorému je kniha určená, no celkom živo si viem predstaviť svoje mladšie ja, ako hltá jednu stránku za druhou, celé šťastné, že si našlo náhradu za Harryho Pottera a knihu nebude chcieť pustiť z ruky. No keďže som už kúsoček staršia, na knihe viem oceniť aj niečo iné, nie len skvelý príbeh, ktorý vezme moju fantáziu na jednu adrenalínovú jazdu. Čo cením (ale že strašne strašne) je v podstate vec úplne obyčajná, no aj tak s ňou má v poslednej dobe veľa autorov problém - žiadna postava mi neliezla na nervy! Či už ste mali dočinenia s najväčším záporákom, mékajúcou kozou alebo neschopným rodičom, ani jednému z nich sa nepodarilo ma dohnať do zúfalstva, kedy by som si búchala hlavu o stenu. Niektoré postavy ste práve v láske nemali, no nebolo to preto, žeby sa správali nemožne a sám autor si s nimi nevedel rady, ale preto, že ste ich ani nikdy v obľube mať nemali. A za mňa musím podotknúť, že taká postava bola len jedna. 

Koho ešte stále vyššie riadky nepresvedčili, že kniha skutočne má čo ponúknuť, toho už nepresvedčí asi nič. Hnacím prvkom prvej polovice bude jedna nevyjasnená informácia, a síce - ktorý z bohov je vlastne Percyho otcom. Aj napiek viacerým úplne do oči bijúcim narážkam mi to nenapadlo. Dôvodom bolo asi to, že som si knihu proste za jazdy vychutnávala a môj mozog sa nenudil dostatočne na to, aby sa zamýšľal nejako hlbšie nad sploditeľom nášho hrdinu. A so všetkými problémami, bitkami a útekmi v druhej časti, ste na to ani nepomysleli.

Moja racionálna časť mi hovorí, že tejto knihe 5 hviezdičiek dať jednoducho nemôžem. A tá časť, ktorá počas čítania vrnela blahom, tú druhú bije a kričí, že prečo by som nemohla... A keďže tá racionálna časť mi nevie ponúknuť žiadne obstojné argumenty, prečo by si Percy nezaslúžil plný počet hviezd, má to vopred prehraté. Ak ste starší a viete, že takéto knihy pre vás už skutočne nie sú, asi sa do toho veľmi nepúšťajte. Aj keď za mňa môžem povedať, že by ste to mali skúsiť. Ja som si knihu neskutočne užila, tak trocha sa vrátila do mladších čias a každé jedno písmenko autorovi uverila. Takže som sa na Percyho dosť kvalitne namotala a prvú knihu zhltla aj s navijakom. Dajte mi do ruky dvojku!

Toto sú veľmi veľmi subjektívne hviezdičky. :D

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.