pondelok 27. augusta 2012

Recenzia: Katie McGarry - Pushing the Limits

Anotácia:

Nikto nevie čo sa stalo v noci, keď sa Echo Emersonová zmenila z populárneho dievčaťa s populárnym priateľom na stredobod klebiet s nepeknými jazvami na rukách. Ani Echo si nepamätá všetko čo sa udialo v tú hroznú noc. Vie však to, že jediné čo chce je, aby sa všetko vrátilo do normálu.
Ale keď do jej života vtrhne príťažlivý, dievčatá zneužívajúci samotár v čiernej koženke Noah Hutchinson, so svojou drsnou povahou a prekvapivým porozumením, jej život naberie smer, ktorý si nikdy nepredstavovala. Nemali by mať nič spoločné. A spolu s tajomstvami, ktoré obaja majú, je ich vzťah vlastne nemožný. Šialená príťažlivosť, ktorá medzi nimi je, však odmieta ustúpiť. A Echo sa musí spýtať samej seba, ako ďaleko dokáže posúvať svoje hranice a koľko je ochotná riskovať pre jedného chlapca, ktorý ju môže naučiť ako znova milovať.


Moje pocity:

Noaaaaah! ♥
Viac k tejto knihe nemám čo povedať.
Seriously guys, he IS amazing.


Okej, preorientujem sa na našu ľubozvučnú slovenčinu a pokúsim sa spomenúť prečo ešte bola táto kniha taká AMAZING. A možno ani nebola, len mne spadla priamo do rany. Myslím tým, že sa v mojich rukách vyskytla v tú správnu dobu, keď som doslova prahla po niečom podobnom.

Čo som od knihy očakávala bolo veľa veľa sladkého, veľa veľa bozkávania, veľa veľa diliem,  a presvedčovania samého seba, že to čo práve hlavný hrdina robí nie je správne, a to všetko na podklade sociálnych problémov.
BINGO! 
Lepšiu knihu som si ani vybrať nemohla.

Zhrnutie:

Pushing the Limits je o dvoch úplne odlišných ľuďoch, z ktorých každý musí riešiť vlastné problémy. Pushing the limits je o tom, ako sa tieto dva, na prvý pohľad nezlúčiteľné príbehy spoja.

Echo pochádza z celkom slušných rodinných pomerov, aj napriek tomu, že jej rodičia sú rozvedení, jej brat zomrel, matku už nevidela nejaký ten rok a jej otec čaká dieťa s jej bývalou babysitterkou.
Celý život bola Echo na škole tá populárna. Mala populárne priateľky, populárneho frajera, chodila na najvychytenejšie žúrky, proste patrila k tej stredoškolskej elite.
No potom sa v jej živote niečo zmenilo. Jedného dňa sa zobudila v nemocnici s dorezanými rukami a s ani najmenšou spomienkou na to, čo sa vlastne stalo.
A tak sa z populárneho dievčaťa stala úplná outsiderka.

Noahovi rodičia zomreli. A tak sa z neho a jeho dvoch bratov stala len ďalšia položka na zozname sociálnych úradníčok. Zatiaľ čo jeho bratia sa dostali do slušnej, dobre zabezpečenej rodiny, kde je o nich dobre postarané, Noah strieda jednu rodinu za druhou, a je... problémový.
Aj keď na prvý pohľad môže pôsobiť ako obyčajný arogantný debil, opak je pravdou. Svojich bratov nadovšetko miluje a bije sa za nich celým telom. V hlave má predstavu ich troch, spolu zase ako rodinu. A neskončí, kým to nedosiahne.

Noah a Echo nemali absolútne nič spoločné, spojili ich až sedenie u rovnakého psychiatra. No a potom už to šlo.

Kniha je písaná striedavo z pohľadov Noaha a Echo. Mne osobne sa viac páčili kapitoly z Noahovho pohľadu. Oveľa viac.
Zatiaľ čo z Noahovho rozprávania od prvej kapitoly cítiť, že ho k Echo niečo ťahá, Echo trvá dlhšie, kým si uvedomí, že to čo ju na Noahovi zaujalo, nie je len jeho dobrý výzor.
Na druhej strane, Noah má väčší problém s vyjadrovaním hocičoho emocionálneho ako Echo.

Na tejto knihe sa mi páčilo, že príbehy oboch hrdinov boli celkom reálne. Nič pritiahnuté za vlasy, proste príbeh ľahko predstaviteľný a uveriteľný. Páčilo sa mi, že láska medzi Echo a Noahom nebola tá taká vidím ťa, milujem ťa, sme spolu až na veky. Bolo to komplikované, pekné a jedinečné.


Moje hodnotenie:

Možno túto knihu beriem s jemnými ružovými okuliarmi na očiach, a určite tam boli isté zádrhely (napríklad už len samotná vec s jazvami, ktoré mala Echo... Okej, ona si nič nepamätala, ale prečo preboha jej to nemohli povedať?! Aspoň niečo, aby z toho nebola taká vyplieskaná... Ale nie, jej otec sa rozhodol jej nepovedať ani ň. Prečo? Lebo!), ale to vôbec neubralo na kvalite knihy.
Na knihu som sa tešila asi od januára, čo mi samo o seba dalo do hlavy kopu obáv, lebo som sa na ňu tešila až príliš dlho, a sklamanie by bolo o to väčšie.
Chvalabohu, kniha nesklamala a mala všetko čo som od nej chcela.

Takže krásnych, žiarivých 5 hviezdičiek.
Inak, rozhodne odporúčam. :)) A keďže to všetci prirovnávajú k Perfect chemistry, musím si asi prečítať aj to. :D

pondelok 20. augusta 2012

My week (14)


Toto meme je z dielne Princeznej.
Ide o zhrnutie minulého týždňa a plánov na ten budúci.

Ahojteeeee! Prvá,základná a povinná otázka: Ako prázdinujete? 
Ja sa musím pochváliť, že posledné tri týždne boli... rušné. Čo sa síce negatívne prejavilo na blogu, ale (idem vypustiť rúhačské slová, pánboh mi odpusť) kašľať blog, keď si ešte môžem užívať pár teplých dní. :D A fakt pár. 
No idem však pekne poporiadku. 
zľava: Vladka, Baška, Peťa & ja
Boli ste niekedy na balónovej vojny? Ja už hej! A môžem vám povedať, že toľko modrín som už dlho nemala. :D Niektorí narušení jedinci hádzali pekne silno a keď vám to pristálo na ksichte, od monokla nebolo ďaleko. :D O tom, že som mala trávu všade už ani nehovorím. A to blato... Ale bolo skvele. Teplo, mokro... Letne. :)
Tá nenamaľovaná a kompletne mokrá príšera v červenom tričku úplne v pravo som ja. :D 

Tak som sa na dva týždne (včera som sa vrátila) zdekovala k babke na dedinku (ktorú milujem milujem milujem. Dedinku myslím teraz, ale aj babku. :D ). A kebyže týždeň a pol z toho nepršalo a nemuseli sme zatopiť v peci, lebo inak by sme zamrzli, bolo by tam úplne bohovsky. Ale bola strašná kosa, takže sa nedalo robiť nič. 
No za tie tri pekné dni som stihla byť raz na kupku. :D Ale zato bolo veľmi dobre. Keď ste ešte neboli na Sninských rybníkoch, odporúčam. Je tam brutálne pekne a nie sú to rybníky ale jeden normálny veľký (VEĽKÝ) bazén s prírodnou vodou (žiaden chlór). Keď sme tam boli my, tak až TAK teplo nebolo, ale stačilo. Aj prst som si stihla naraziť keď sme hrali volejbal. Ale inak úplne bombovo bolo. :)

Nevestin podväzok. :D
Aj na svadbe som stihla byť. (Nie mojej!) A bolo úžasne. Inak je dosť divný pocit, keď človek, s ktorým som od mala, a ktorý ma prvýkrát zobral na festival a ktorého mám proste rada je od razu v stave, že: vydatá. 
Ale svadba bola fakt skvelá, domov som prišla o piatej, po tom, čo už nikto zo ženichových a nevestiných kamarátov nevládali pogovať na Ine Kafe. Čo vám poviem - punkáči (či čo to oni sú) majú svadbu. Takú zmesku rôznych zvláštnych ľudí som už dlho nevidela. Nemyslím ako rodinu, ale ich kamarátov. :D
Najväčší hlod svadby bola hláška kapely: a teraz si dáme RUSNÁCKE REGGAE! 
No, boli sme splakaní, toľko sme sa smiali. :D 

Potom som dva (či tri? :D) dni v kuse chatovala. Novomanželia to chceli všetko poriadne osláviť... No mám pocit, že to bolo ešte lepšie. :D Ešte viac alkoholu a ešte viac zvláštnych ľudí. :D 

Inak sa nič také nedialo, stále som bola u babky, lebo som chcela byť so sesternicami z Írska (jedna z nich bola nevesta). Uvidím ich asi až budúci rok... :( 

Prečítať som stihla... Eragon, Eldest, Pushing the Limits, Spatočník (to je tak strašne dobrá kniha! Asi sa preorientujem na kriminálky, lebo toto ma dostalo), Sushi v dushi, a teraz čítam Brisingr. 
Takže celkom hojne. :)) 

Medzitým som stihla mať v stredu narodeniny, ktoré som ešte neoslávila,  ale ja dúfam, že bude všetko. :D Dneska sa konečne uskutočnila objednávka, takže zajtra by mi do Prešova mal doraziť novučičký KINDLE 4! A najlepšie na to je, že si ho zaplatím sama! HA! Bude čisto čistučko môj. Teším sa z toho. :D 
Takže teraz ako besná zháňam prvú aj poslednú knihu ktorá ma napadne (fakt, že v notebooku mám asi 40 neprečítaných kníh nehrá žiadnu rolu :D).

A tak. 

Moja milovaná dedinka. :)
Tento týždeň idem na chatu na Domašu. Dúfam, že také počasie ako mám teraz za oknom vydrží čo najdlhšie a aspoň nohy omočím.
A prečítať by som chcela Brisingra. A chcela by som si aj spraviť potom šor s novo získanou čítačkou, ale to stihnem asi až budúci týždeň. 
A chcela by som dnes/zajtra napísať recenziu na Pushing the Limits, ktorú som dočítala ešte minulý týždeň. Ale veľmi sa mi do toho nechce. Tak uvidím. Snáď aspoň nejakú minirecenziu alebo niečo. Ale kniha bola fakt skvelá. Dala som ju za jeden deň a brutálne sa mi páčila. Rozhodne nesklamala. :) 

A inak nič neplánujem, sú prázdniny, nechávam sa unášať. 

Čo nového u vás? Niečo iné na srdiečku? Komentujte! :)

A ešte jedno prudko letné video/pesnička...  Nie práve môj štýl, ale ja mám v lete vysokú toleranciu somarín a brutálnu hudobnú všehochuť. :D


Pre dnešok sa lúčim. 

Byeeee! :-* :))

utorok 31. júla 2012

Deborah Harkness - All Souls Trilogy

O knihe Príbeh čarodejnice určite drvivá väčšina z vás počula, ak nie aj samotnú knihu čítala. Dnes pri mojom hypnotizovaní knižnice som si povedala, že vám niečo málo o tejto knihe, jej pokračovaní (ktoré vyšlo v angličtine nedávno) a žene, ktorá za tým všetkým stojí (teda o autorke), poviem.

(Koho zaujíma, kedy je plánované slovenské vydanie druhého pokračovanie, čítajte dokonca. :) )


Deborah je profesorka históri, čo iste každý z jej knihy cítil.

Vyrastala vo Philadelphii a okrem Kalifornie, New Yorku a Chicaga, žila aj v Oxforde a Londýne. Študovala históriu mágie a vedy v období 1500-1700.

Je taktiež milovníčkou vína a od roku 2006 vedie blog zameraný práve na tento alkohol.

Pred All Souls Trilogy napísala dve diela, ktoré nemali s fantasy nič spoločné.

Jej kariéra fantasy spisivateľky sa začala v roku 2008, kedy sa začala zamýšľať nad tým, či v skutočnosti existujú upíri a čo robia, aby si zarobili na živobytie. Príbeh čarodejnice je podľa autorkiných slov, nečakanou odpoveďou na túto otázku.




Prvú knihu z pera tejto autorky sme mali možnosť si prečítať už v októbri minulého roku a to vďaka vydavateľstvu Ikar.

Príbeh čarodejnice (A Discovery of Witches) je 552 stranovým príbehom historičky a čarodejnice Diany Bishopovej, a tajomného (a dosť starého) upíra Mathewa deClairmonta.
Ich cesty sa dosť nečakane stretnú pri hľadaní začarovaného zväzku - Ashmole 782. A tak skoro sa nerozpoja.

Kniha je plná historických a všakovakých iných zdĺhavých faktov, preto by som ju ja zaradila do nie práve najnenáročnejšej literatúry, pri ktorej môžete vypnúť a zrelaxovať.
Toto je skôr kniha, pri ktorej si váš mozog prevetrá aké-také znalosti z dejepisu, a možno aj biológie.

Okrem historických, biologických a alchymistických faktov táto kniha ponúka aj prepracovaný nadprirodzený svet a veľmi kvalitnú milostnú zápletku s nečakaných vyvrcholením (a pekne otvoreným koncom).

Goodreads rating: 3,96* (47 163 hodnotení - ku dňu 31.7.2012)
Moja recenzia TU.
Ukážka:

Rozhodla som sa: budem sa správať ako seriózna vedkyňa a s Ashmolom 782 budem zaobchádzať ako s bežným rukopisom. Nebudem si všímať horiace končeky prstov, zvláštny pach knihy a jednoducho opíšem jej obsah. Potom sa rozhodnem, s profesionálnou nestrannosťou, či je dosť sľubná a oplatí sa ju skúmať dlhšie. Napriek tomu sa mi chveli prsty, keď som rozopínala malé mosadzné spony. 
Rukopis vydal jemný povzdych. 
Rýchlym pohľadom ponad plece som sa uistila, či je miestnosť stále prázdna.

Druhé pokračovanie tejto trilógie s názvom Shadow of Night uzrelo svetlo sveta pred troma týždňami (10.7.2012) a nadväzuje na prvú časť. To hovorí anotácia a podľa mňa to bolo jasné už z konca prvej časti. 
Ja som ešte knihu nečítala, hlavne z dôvodu, že na toto v angličtine si fakt netrúfam. 

Anotácia na Goodreads hovorí, že Diana sa s polu s Mathewom presunú do Alžbetínskeho Anglicka. 
Diana musí nájsť niekoho, kto ju naučí kontrolovať vlastné schopnosti, aby neublížila sebe ani nikomu inému, a aby ich vedela správne využívať, keď to bude potrebné. 
Mathew sleduje cestu záhadného Ashmole 782 a stavia sa tvárou v tvár svojej minulosti, o ktorej si myslel, že sa ňou už nikdy nebude musieť zaoberať.
Mnohé recenzie hovoria, že ako to už vo väčšine druhých pokračovaní akejkoľvek viacdielnej série býva, aj tu si ústredná dvojica bude musieť prejsť istými milostnými problémami. 

Vo všeobecnosti sa k tejto knihe nájdu aj kladné ale aj záporné recenzie (ako to už vždy býva). Viacerí knihe vyčítajú nezmyselné vysvetlenie cestovania v čase, ktorému údajne chýba akákoľvek logika. Medzi negatíva tejto knihy patrí aj popretie niektorých faktov, ktoré autorka povedala v prvej časti, a nezmyselné správanie postáv - konkrétne Mathew v tejto knihe vraj nemal nič spoločné s Mathewom z predchádzajúcej časti. 

Ja osobne si však chcem utvoriť vlastný názor a knihu si určite aj napriek niektorým zlým recenziám kúpim a prečítam. 

Goodreads rating: 4,17* (5642 hodnotení ku dňu 31.7.2012)

No a konečne sa dostávam k informácii, na ktorú som nedávno natrafila pri browsovaní na nete, a o ktorú som sa chcela podeliť, a to je slovenské vydanie tejto knihy. 
Neviem na koľko je to oficiálne, a samozrejme, môže sa to ešte veľakrát zmeniť, no info, ktorú som ja našla hovorí, že táto kniha by mala uzrieť svetlo slovenských knižných pultov v apríli budúceho roku. Možno ste to už vedeli dávno pradávno, no ja som to objavila nedávno a straaašne ma to potešilo, keďže prvá časť sa mi skutočne páčila. :D

Každopádne, kto sa teší??? :D

O tretej a záverečnej knihe tejto trilógie ešte nie je známe nič. Ani dátum vydania a ani názov. :(

A ešte taká zaujímavosť na záver, filmové štúdio Warner Brothers Picture odkúpilo práva na celú trilógiu. Momentálne sa pracuje na scenári k prvej časti a osoba, ktorá za scenárom bude stáť je David Auburn (The Lake House - Dom pri jazere, Proof - Dôkaz). Dátum premiéry alebo nejaké iné konkrétnejšie informácie ešte nie sú známe. 

A čo vy, čítali ste Príbeh čarodejnice alebo sa ho ešte len chystáte čítať? Páčila sa vám tá kniha/nepáčila? Čokoľvek máte na srdiečku, môžete dať kľudne na známosť svetu dole v komentároch. :)

sobota 28. júla 2012

Recenzia: Becca Fitzpatricková - Ticho (Zavrhnutý #3)

Anotácia:


Zavrhnutý anjel, temná minulosť a láska bez hraníc, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou.

Nedorozumenie medzi Patchom a Norou je zažehnané. Spoločne prekonali tajomstvo zviazané s Patchovou temnou minulosťou, zmierili dva doteraz nezmieriteľné svety a čelili bolestným skúškam viery a nádeje. To všetko pre lásku, ktorá má silu prekonať hranice medzi nebom a zemou. Patch a Nora, vyzbrojení len svojou bezpodmienečnou dôverou k tomu druhému, sa vrhajú do zúfalého boja a pokúšajú sa zastaviť zločinca, ktorý má moc navždy zničiť všetko, o čo sa snažili, dokonca aj ich vzájomnú lásku.


Moje pocity: 
Ticho je kniha, do ktorej som šla fakt s obavami. Séria je jedna z mojich obľúbenejších sérií a preto my všetky tie negatívne recenzie trošku vystrašili. To, že Becca naťahuje koniec svojej série do nekonečna je známe asi každému, a dosť veľa ľudí to aj rozčúlilo. Ja sa však priznám, že keď som začala túto sériu čítať - bez akejkoľvek info koľko dielov má mať, - tak som si automaticky myslela, že to budú 4 knihy (v tom oobdobí malo mať všetko 4 časti :D). Takže to, že nakoniec to fakt budú 4 knihy mi nejako zvlášť nehlo žlčou. :)

No, ale k samotnej knihe... 

Ticho sa začína 2-3 mesiace po skončení Crescenda. Nora sa zobúca na cintoríne bez akejkoľvek spomienky na svoj život počas posledných piatich mesiacoch. To znamená, že meno Patch jej vyvoláva len hmlistú spomienku, že to meno už počula, nič viac. Anjeli, Chešvan, Nefili, pravda o jej otcovi - na nič z toho si Nora nespomína. A preto je prvá polovica knihy zameraná na spomínanie si. Pre nás čitateľov, ktorý si spomenúť  nepotrebujeme, je to 150 stranové zopakovanie deja predchádzajúcich dielov. 
Čo autorka zvládla dobre. Beccin štýl písania mi sadol od prvého dielu, takže aj napriek tomu, že som sa zo začiatku nič nové nedozvedela, kniha ma bavila. 
Čo sa však z knihy (aspoň zo začiatku) vytratilo, bola tá akcia, ktorá robila predchádzajúce diely také dobré. Pre mňa to bolo typické pre túto sériu. To, že Nora sa vrhala do nebezpečných akcií, len aby sa dozvedela pravdu. To, že si proste šla za svojim a hrabala sa vo veciach, v ktorých by možno nemala. Tu to vôbec nebolo, a tak pre mňa kniha stratila to čaro, ktoré mali jej predchodkyne. 
V skratke by sa to dalo povedať, že zatiaľ čo Zavrhnutý a Crescendo bola jedna nekončiaca akcia od začiatku až do konca, v Tichu to bolo najprv veľa veľa rozprávania, vysvetľovania a spomínania, a potom som sa tej akcie dočkala asi 100 strán pred koncom. Po tom to už bola typická kniha tejto série. 

Nora zostala Norou (viac-menej) a sem-tam mi liezla na nervy, ale nebolo to niečo tak hrozné, aby mi to skazilo celkový zážitok z knihy. 
Patch sa zmenil. Dosť sa zmenil. Jemné náznaky sme dostali aj v predchádzajúcej časti, keď Nore KONEČNE povedal, že ju miluje, ale v Crescende to bol proste starý dobrý Patch. V Tichu... Ostali mu jeho charakteristické vlastnosti zlého chlapca, ale keď prišlo na Noru, vedel byť milý, pozorný, romantický... A ja som si ho zamilovala ešte viac (kto by bol povedal, že to bude možné :D). 

Aj keď bola väčšia časť tejto knihy skôr taká "pohodová" oproti tým ostatným, koniec sa dostal do starých dobrých koľají, kde sa toho udialo strašne strašne veľa a budem mierna, keď poviem, že ma autorka jemne zošokovala. Pravdou je, že keď sa raz Becca rozbehla, tak to bolo jedno prekvapenie za druhým. A koniec... taká čerešnička. 
Becca rovnako ako v Crescnede, aj tu napísala dosť, ehm... otvorený koniec. A fakt si neviem absolútne predstaviť ako to celé nakoniec v štvrtej časti bude.

Moje hodnotenie: 
Oproti predchádzajúcim častiam trošku slabšie, ale stále veľmi dobré. Táto séria je jednoducho moja srdcovka, a myslím, že by som to milovala, nech by sa dialo čokoľvek. Ak sa vám predchádzajúce časti páčili, malo by sa aj toto. Pre tentokrát, pre mňa 4,5 hviezdičiek.

piatok 13. júla 2012

O jednej knihe (dvoch, troch...) + kopu videí (je ich fakt dosť :D)

Ahojte!
Už som sa celkom dlho (týždeň!) neozvala, tak mi napadlo spraviť taký malý refresh, že čo mám nového a tak... Kebyže to niekoho zaujíma.
Začnem asi pesničkami, a vlatsne tento príspevok bude taký video-príspevok, lebo sa mi kopu nových vecí nakopilo a rada by som sa s vami o ne podelila, lebo fakt stoja za to.

Ale ešte kým k tomu prejdem, budem sa chvíľu venovať aj knihám. Vlastne len knihe - jednej.
A tá kniha je (viete, ako ja strašne rada odveci kecám kým prídem k tomu čo som vlastne chcela povedať, takže chvíľku strpenia :D) asi najočakávanejší titul tohto leta - pre mňa.
A vychádza o dva týždne, čo znamená, že po všelijakých blogoch sa už začali objavovať prvé recenzie chváliace jej dokonalosť - no netešte sa ešte viac!

sobota 7. júla 2012

Recenzia: Aprilynne Pikeová - Krídla (Krídla #1)


Anotácia:

Tento výnimočný príbeh plný kúziel a intríg, lásky a nebezpečenstva navždy zmení všetko, čo ste si doteraz mysleli o vílach.
Otočila sa tvárou k zrkadlu a ako zhypnotizovaná upierala zrak na čudesné útvary, ktoré sa jej vznášali vedľa hlavy. Vyzerali skoro ako krídla.
Chvíľu stála v nemom úžase a s vyvalenými očami civela na svoj odraz v zrkadle. Nech už to bolo čokoľvek, ohromilo ju to svojou krásou.

Dej: 

Kniha sa začína príchodom šestnásťročnej Laurel do Crestent City, kde prvýkrát v svojom živote nastupuje do školy. Tam hneď v prvý deň stretne Davida - milého chlapca, ktorý je očarený jej krásou a veľmi ochotne jej pomáha si zvyknúť na nové prostredie. 
Jedného dňa však Laurel spozoruje na chrbte maličkú vyrážku, ktorá sa stále zväčšuje a žiadne mastičky ani iná medicína nezaberajú. Laurel je vydesená. Postupne však zisťuje čudesnú pravdu a kopa vecí do seba začne zapadať. Pri návšteve jej predchádzajúceho domova, ktorý jej mama kvôli nedostatku financií ponúka na predaj, stretne tajomného chlapca Tamaniho, ktorému jej krídla vytrčajúce z chrbta neprídu vôbec neprirodzené. A tak sa s jeho pomocou dozvedá pravdu o sebe a o tajomnom svete víl, do ktorého patrí. 

Moje pocity:

Toto je taká ňuňu milučká kniha. Rozprávočka. To sa mi po celý čas čítania preháňalo hlavou. Aj keď začiatok – hneď prvá strana – ma zabila. Vlastne celá prvá kapitola bola... odrazujúca. Dôvodov je hneď niekoľko. Hlavná hrdinka stretla chlapca svojho srdca na hodine biológie - a ja som len krútila očami a pýtala sa všetkých nadpozemských síl prečo?! No aby toho nebolo dosť, nasledujúce strany sa rozhodli, že jedna dávka neznesiteľnosti nestačí. Kniha je písaná v tretej osobe – čo je ako fakt, úplne v pohode, ale... - a tak dostala autorka možnosť vykresliť svoju postavy v celku realistickým spôsobom, čo ale zvorala na plnej čiare – päť riadkový opis jednej nehynúcej dokonalosti. A ja som mala chuť sa odbachnúť, lebo niečo také (nové dokonalé dievča v meste, ktoré stretne svojho princa na bielom koni (kovovom mikroskope) na hodine biológie) som už čítala veľa veľa veľa krát. V tom momente všetky moje nádeje a očakávania padli a chvíľu som fakt čítala s nechuťou a ironickým masochizmom. Chvalabohu, že neznesiteľnosť si autorka vybila v prvej kapitole a ja som zostala príjemne prekvapená celú knihu.

Začiatok sa síce trošku vliekol a bolo to len o tom ako Laurel chodila do školy, no po tom čo sa na jej chrbte objavila malá vyrážka, ktorá sa zväčšovala a zväčšovala, až z toho vypučali krídla, kniha nabrala spád a veci sa dali do pohybu. Keďže to je prvá kniha série, je jasné, že úvodným obkecávačkám kto, čo, kde a ako sa nedalo vyhnúť, ale sú aj autorky, ktoré to zvládli v jednej kapitole, tu sa o tom točila asi taká prvá tretina knihy. Čo sa mi nepáčilo bolo, že len čo si vytvorila pôdu na stavanie zápletky, spravila niekoľkotýždňový skok bez akejkoľvek logickej náväznosti. A bolo tam strašne cítiť, že už proste chcela konečne o niečom začať písať.

Po tom kniha nabrala nové prvky, začalo sa riešiť kopu otázok a problémov a už to šlo. Ku koncu to už bolo vcelku dobré. Trocha napätia, akcie, strachu a kniha hneď naberie nový rozmer.

Čo na tejto knihe aj v celku cením – aj keď mi to inde lezie na nervy, - je milostná zápletka. Ako som na začiatku spomínala, toto je fakt taká milá rozprávka, preto som nečakala milostný trojuholník, respektíve som si ho celkom nevedela predstaviť. A aj napriek tomu bol aj tu, konieckoncov je to kniha pre mladých v 21. storočí... A bolo to presne také isté ako všade inde – hrdinka sa nevedela rozhodnúť, v podstate hrala na dve strany, atď., - ale dalo sa to vydržať. A osobne si myslí, že k nejakému vatváraniu týmom by tu nemalo dôjsť – obaja chlapci sú celkom chutní.

Moje hodnotenie: 

Príbeh šestnásťorčnej Laurel vyčarí každému na tvári úsmev. Svojou nereálnosťou, nevinnosťou a zjavným happy endom. Je to fakt rozprávka – dobrý princ, zlá striga/strigôň/iná obluda, jedno nevinné dievča a kopa kopa problémov (samozrejme, všetko poskrývané za rúško normálnosti). Preto ak chcete neviem akú tajuplnú zápletku a niečo trošku vyspelejšie, tomuto sa vyhnite. Osobne by som túto knihu odporučila mladším (11-14) čitateľom, ktorý by túto knihu možno čítali aj s istou fascináciou, pre tých starších je to príjemná oddychovka, kde nič neprekvapí ale ani nič neurazí.
Keďže som sa polku knihy usmievala a dej mi aj napriek hromade klišé neliezol na nervy a dokázal zaujať, knihu hodnotím 4 hviezdičkami.

Ďakujem vydavateľstvu Fortuna Libri za poskytnutie recenzného výtlačku. 

utorok 3. júla 2012

Recenzia: Kiersten Whiteová - Nikto nie je bez viny (Zlodejka duší #2)

Anotácia:
Evie konečne vedie normálny život, po ktorom vždy túžila. Prekvapí ju však zistenie, že byť obyčajná môže byť dosť nudné. Práve v okamihu, keď zatúži po starých dňoch v Medzinárodnej agentúre na kontrolovanie nadprirodzených bytostí, dostane šancu opäť pre ňu pracovať. V zúfalej túžbe odpočinúť si od neustálej normálnosti s tým súhlasí. Keď však jednu katastrofálnu misiu strieda ďalšia, začína rozmýšľať, či to bolo správne rozhodnutie. A keď sa objaví jej bývalý priateľ z Ríše víl Reth a prezradí jej informácie o jej minulosti, Evie zistí, že sa schyľuje k boju medzi dvormi víl, ktorý by mohol vyústiť do chaosu celého nadprirodzeného sveta. A spornou víťaznou trofejou je ona sama...


Moje pocity:
Táto recenzia asi bude trošku ovplyvnená faktom, že som čerstvo po dočítaní perfektného konca tejto knihy, takže moje pocity sú teraz asi také, že wow. 
Ale pôjdem pekne od začiatku.


Úprimne povedané, začiatok sa čítal ťažko a nechcelo sa mi do toho. Evie bola plná pocitov a dojmov, rozoberala každú svoju emóciu do extrémnych detailov a trpela chronickým Belliným syndrómom - rozumej: mala všetko čo chcela a v podstate sa ľutovala. Zistila, že ľudský svet nie je až taký dokonalý, hodiny telesnej sú peklo na zemi, ktoré nevyváži ani vlastná školská skrinka a všetko nadprirodzeno, ktoré jej liezlo na nervy, a ktorého sa chcela zbaviť čo najskôr, jej začalo chýbať, pretože normálnosť bola zrazu strašná nuda a stretávať na chodbách tie isté tváre, ktoré nemajú žiadnu inú podobu je jednoducho nechutne normálne. Jednoducho: akčnej Evie, ktorej MAKNAB zabezpečoval vzrušujúce spestrenia, príde normálny život nudný. 
Kvôli tomu jej ľutovaniu bol začiatok celkom neznesiteľný a bez deja. Len jedna nekonečná omáčka. No potom sa to rozbehlo a kniha nabrala spád. 

Anotácia hovorí, že sa dozvieme nejaké nové info, kto a čo je vlastne Evie, pozrieme sa do sveta víl, ktorý sa tvári, že je v pohode - ale ten je všetko len nie v pohode. Vily sú proste víly. A čím viac sa Evie snaží aby bolo všetko v pohode, tým je to horšie a horšie. Nič nevychádza, veci sa kazia a Evie sa do všetkého len viac a viac zamotáva. 


Keďže je to druhé pokračovanie, jemnému porovnávaniu s predchádzajúcou časťou, sa asi nevyhnem. Prvá časť bola vysoko informačná. V tejto sa pôvodná zápletka skomplikovala, niektoré otázky z predchádzajúcej časti boli zodpovedané a nové sa, samozrejme objavili. Evie bola menej neznesiteľná, no a samozrejme milostná zápletka dostala nový rozmer. Vďakabohu, - velebím autorku! - že sa tu žiadny milostný trojuholník nevyskytol. zato však bola dostatočne kreatívna a mladým zaľúbencom vymyslela kopu prekážok, ktoré im dokázala krásne hádzať pod nohy. 


Kniha bola písaná ľahkým, prudko čitateľným štýlom. A aj napriek tomu, že začiatok mal pár chybičiek a zádrhelov, približne od polky sa to tak správne rozbehlo a ku koncu som už knihu nemohla položiť z rúk. 
Koniec bol úžasný. Akcia, chaos, pekný zvrat a nie veľmi príjemné prekvapenia. 


Nikto nie je bez viny je rovnaký skvelo namixovaný koktejl hlavnej postavy - barbie, nadprirodzena, ľahkého, humorného štýlu a milých milostných problémov ako bola Zlodejka duší. 
Je to veľmi milá oddychovka, ktorú si skôr užije kategória 12-16. Pre mňa je to rovnako ako Zlodejka duší za 4 hviezdičky.


Na záver by som sa chcela poďakovať vydavateľstvu Fortuna Libri za poskytnutie recenzného výtlačku.