Recenzia: Lauren Oliver - Kým dopadnem

Lauren Oliver - Kým dopadnem

Anotácia: Život môžeme žiť len raz. Roky, mesiace, týždne, dni... Presnejšie – sedem dní v týždni. Niekedy máme dojem, že sú navlas rovnaké. Študentka Samantha Kingstonová však naozaj prežije rovnaký deň sedemkrát. Je nútená prehodnotiť každý krok, ktorý v ten deň spravila, každé slovo, ktoré vyslovila, každú myšlienku, ktorá jej prišla na um.

Moje dojmy:

Zo začiatku ma kniha zaujala hlavne nápadom, ktorého spracovanie bolo po 120 stranách (vlastne aj skôr ako po 120 stranách) nudné... Nič iné len nudné. Kniha do bodky splnila to čo sľubovala. Len to bolo napísané úplné nudným a ničím nezaujímavým štýlom. Čo skazilo asi celú knihu.

Teraz aby som vás uviedla trochu do obrazu, kniha je hrubá. Na ten dej je proste skoro 500 strán fakt veľa. Nehovoriac o tom, že niektoré úseky autorka doslova skopírovala (ctrl c + ctrl v). 

Kniha je členená na sedem kapitol, pretože hlavná hrdinka prežíva sedem na vlas rovnakých dní. S malými rozdielnymi detailami, ktoré nakoniec tak či tak vedú k smrti (autonehoda, guľka do hlavy a podobne...) 

Čomu tak celkom nerozumiem je hodnotenie väčšiny čitateľov štyroma čo dokonca piatimi hviezdičkami.

Hlavná hrdinka:

Samantha Kingstonová je prototypom úspešnej obľúbenej študentky americkej strednej školy v maturitnom ročníku. Populárny priateľ, verné kamarátky s ktorými v podstate tvoria skupinu milovaných a nenávidených "kráľovien úľa", najlepšie miesto na parkovanie, skvelý stôl v jedálni a príťažlivý mladý učiteľ, ktorý s ňou  flirtuje hlava nehlava. Závidenia hodný život.

Život, ktorý skončí na "deň ruží". Najdôležitejší deň v živote každej dievčiny navštevujúcej strednú školu je práve tento "deň ruží". "Deň ruží" je deň, keď sa v celej škole rozdávajú ruže. Červené. Čím viac ich máte, tým viac ste populárnejšia. (A popularita je predsa na strednej škole to najdôležitejšie.) No nie je poetické zomrieť práve v tento krásny deň, keď sa rivalita medzi stredoškoláčkami zvyšuje a zvyšuje? A nie je krásne ho prežiť ešte šesťkrát potom?

Aby ste si nemysleli, Samantha a jej najvernejšie spoločníčky nie sú žiadne milé, dobré dievčatá. Sú to presne tie typy, ktoré vedia kde je ich miesto, a taká nejaká nervózna druháčka je hlboko pod ich úrovňou. Prváčka nestojí ani za pohľad.

Čiže ľutovať Samanthu by nebolo práve na mieste, aj keď taký krutý osud si možno fakt nezaslúžila.

Zápletka:

Nebudem vám tu vypisovať čo bolo v knihe z väčšej časti napísané sedemkrát. Pointou je to, že na deň ruží všetko klapne tak ako má, teda, až na pár detailov.

Akurát že tohtoročný deň ruží má byť pre Samanthu výnimočnejší aj v niečom inom. S jej priateľom sa rozhodli urobiť ďalší krok v ich vzťahu. Samantha je nervózna. Plná očakávaní. Od dňa ruží a od sľúbeného po tom.

Taktiež vám neidem prerozprávať zápletku, možno len to, že všetko sa v ten deň točí ešte okolo jednej veci.

Véééééľka párty! No nechoď tam! Samantha a jej najvernejšie z najvernejších by si predsa takú vysoko spoločenskú udalosť nemohli nechať ujsť...

Samantha by v tomto prípade spravila fakt lepšie keby tam nešla. (Veď tam aj v jeden z tých jej repete dní nešla, a aj tak to nevypálilo ako malo)

Záver:

Čo sa na tej úplne bombovej párty stalo, a prečo sa vlastne Samantha sedemkrát zobudí do toho istého dňa, to si už prečítajte sami, predsa vám neprezradím najväčšiu a zároveň asi aj jedinú pointu knihy.

Za seba napíšem, že ma kniha mierne sklamala. A škoda je, že presne viem aj v čom. Nechcem tu filozofovať nad tým čo by bolo keby... Ale predsa len, keby mala kniha trošku iný štýl, trošku zaujímavejší, bolo by to omnoho lepšie. Skutočne omnoho. Pretože ten nápad je dobrý. Len spracovanie trošku viac zaostávalo.

Mala som nutkanie knihe zdvihnúť hodnotenie, kvôli tomu nápadu, tej myšlienke, ktorú obsahovala, ale to spracovanie ma tak strašne sklamalo, a po istom čase aj neskutočne rozčuľovalo, že nemôžem inak.

Knihe dávam 3 hviezdičky.