utorok, 27. augusta 2013

Recenzia: Rick Riordan - Červená pyramída

V druhej sérii Ricka Riordana síce prostredie plné bohov neopustíme, no z gréckeho Olympu sa presunieme do Afriky, kde budú mať hlavné postavy plné ruky práce s bohmi zo starovekého Egypta.

Sadie a Carter majú len dvanásť a štrnásť rokov a po tom, čo ako malé deti prišli o mamu, teraz prišli aj o otca. Dostanú pár hodín na to, aby strávili informáciu, že pochádzajú zo starého rodu mocných faraónov, musia zachrániť otca, dokončiť prácu svojich rodičov a zabrániť temnému bohovi podsvetia - Sutechovi, - aby pár šmahmi ruky zničil svet. Brnkačka. 

Po otvorení pevných dosiek prvej knihy z trológie Kroniky Cartera Kana vás privítajú strany plné egyptských symbolov, starovekých obeliskov, hieroglyfov, tajomných spoločností mágov a mocných bohov, ktorí riadili svet už pred tisíckami rokov. 

Aj keď sa jedná o prvú, úvodnú knihu nového príbehu, nemusíte sa obávať. Nečakajú na vás žiadne siahodlhé kapitoly plné vysvetľovania. Rovnako ako rozprávači príbehu - súrodenci Kanovci, - aj čitateľ je hodený rovno do tajomných vôd božstiev starovekého Egypta. Napriek tomu, že fungovanie tajomného spolku mágov a všetky zákulisné vzťahy egyptských bohov a ich ľudských hostiteľov musíme stíhať sledovať za pochodu, Rick Riordan potvrdil kvality svojho rozprávčského umenia aj v tejto knihe a zorientovať sa by tak nemal byť až taký problém.

Príbeh je rozprávaný striedavo z pohľadu Cartera a Sadie, no našťastie sa tu nestalo to, čo sa sem-tam prihodí v niektorých knihách, a síce, že po nejakom čase začnú byť rozprávania oboch postáv navzájom veľmi podobné. Rozprávača jednotlivej kapitoly ste vedeli v pohode rozlíšiť aj bez toho, aby ste tam museli mať napísané, koho pohľad práve čítate. Keďže sa jedná o súrodencov, niektoré ich slovné roztržky a podpichovačky boli veľmi úsmevné, a aj keď na seba niekedy nevedeli nájsť pekného slova a na začiatku v podstate žiadny vzťah nemali, keďže po smrti ich mamy spolu nevyrastali, s postupným vývojom príbehu si aj oni dvaja uvedomili, že jeden bez druhého by len ťažko zlvádli všetko to, čo mali. 

Cartera a Sadie čaká kopa práce. Nemusia si dať rady len s chaousuchtivým Sutechom, ale aj sami so sebou, svojou podarenou rodinou, a s ľuďmi, ktorí by ich najradšej videli mŕtvych. Vydali sa na dlhú cestu plnú rodinných tajomstiev, magických záhad a božských výziev, ktorej koniec je nejasný a závisí od neho budúcnosť celého sveta - ako toho smrteľného, tak aj toho božského. 

Ako malá som si prešla celkom dlhým obdobím, kedy som vecí okolo ríše pyramíd a faraónov nikdy nemala dosť. Aj keď odvtedy prešlo skoro desať rokov a moje záujmy sa čiastočne preorientovali niekde úplne opačným smerom, starovekým Egyptom som fascinovaná doteraz. Čo si v preklade môžete preložiť tak, že ma kniha bavila. Mala svoje muchy, niektoré veci mi až tak nesedeli, a v porovnaní s Percym bola kniha trocha slabšia, no aj tak som si debaty, problémy a bitky Hora, Eset a iných mocných bohov a bôžikov dokázala vychutnať. 

Rovnako aj príbeh Percyho Jacksona, aj táto kniha je určená skôr tým mladším nadšencom kníh. Ak ste však čítali Percyho a zaujíma vás aj ďalší autorov počin, nemalo by to byť zlé, no nechoďte do knihy až s takými očakávaniami, pretože Červená pyramída v žiadnom prípade neprekonala prvú knihu zo série Percyho Jacksona. 

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Fragment.

2 komentáre:

  1. Minule som knihu zahliadla v knižnici, ale bola taká hrubá, že sa mi ju nechcelo brať - nevošla by sa mi do tašky. :D No Egypt mám aj ja rada, takže snáď sa mi niekedy podarí do niečoho ju napchať. :D

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ja som Percyho čítala dáávno pred Pyramídou, takže som si čítanie užila maximálne a bola som nadšená z Rickovho štýlu.:D Inak je možné, že je to slabšie, pre mňa je to ťažko posúdiť.:D

    OdpovedaťOdstrániť