streda, 25. septembra 2013

Recenzia: Moira Young - Krvavá cesta

Saba, podobne ako väčšina dystopických hrdinov, ktorí musia siahať až na hranice svojich možností a zachraňovať čo sa dá, to v živote nemá ľahké. Žije uprostred pustatiny, kde nezaprší a nezaprší už nejaký ten mesiac, jej otec sa po smrti jej mamy takpovediac zbláznil a vykašľal na všetko, vrátane svojej malej dcéry. So svojim bratom, dvojčaťom, sa pretĺkajú ako sa dá. Starajú sa jeden o druhého, o svoju mladšiu sestru a snažia sa nevybíjať si frustráciu na svojom otcovi, ktorý komunikuje s hviezdami, príliš tvrdo.

Aj keď práve na oslavu to nie je, stále to ale nie je ani také zlé, aby sa to nemohlo ešte viac zhoršiť. A že sa aj zhorší. Tajomné mrmlanie jej otca, ktorý s pomocou čarovných konárikov a súhvezdí predpovedal budúcnosť, sa naplní a Sabin svet sa v priebehu pár minút zrúti. Nechaná napospas neľútostnej divočine, s mladšou sestrou na krku, sa vydáva na záchrannú akciu, od ktorej závisí život jej brata. 

Krvavá cesta je kniha, ktorá je popisovaná ako veľmi unikátne dielo. Unikátne ani nie tak obsahom ako spracovaním. Anglická verzia podľa mnohých obsahuje veľké množstvo rôznych novotvarov a tak celkovo sa odlišuje od literárnej tvorby iných autorov pre mladých. Keď vydavateľstvo CooBoo uverejnilo, že túto knihu plánuje prekladať, zdvihla sa vlna zvedavosti, ako si so špecifickým jazykom poriadia. Nakoľko som knihu v originálnej verzii nečítala, neviem to porovnať. No z textu som mala pocit, že tá "jazyková inakosť" sa v preklade akosi stratila. Unikátnosť v tomto prípade skôr spočívala v tom, že autorka používa pomerne stručný jazyk a jednoduché vety, čo vyznieva niekedy tak hrubo a neotesane. A aj keď musím uznať, že sa v tom skrýva kus originality, nie je to zas až tak nezvyčajné. 

Svet, v ktorom hrdinovia žijú je, okrem toho, že skoro mŕtvy, akousi verziou dystopického starovekého Ríma. Boje v aréne pre zábavu podriadených, autoritatívny, pološialený vodca, droga, ktorá všetkých ovláda, statní bojovníci, púštne lode, otroci a mnoho ďalších vecí robia z knihy zaujímavé čítanie. Ak by hlavná hrdinka neopisovala stavby Padlých, vďaka chemickému znečisteniu zmutované červy a rôzne "novodobé" nástroje, vďaka ktorým vieme určiť, že je to spoločnosť po nás, povedala by som, že sme sa skôr vrátili v čase a nie posunuli o desiatky rokov dopredu. Nič to však nemení na fakte, že cestu hlavnej hrdinky autorka popísala veľmi pútavo. Príbehu nechýba napätie, poriadne dávka akcie, no a aj keď sa zdá, že popri tom všetkom by Saba nemala mať čas na milostné opletačky, aj tým sa v knihe ujde pár strán. V čom spočíva ďalšie výrazné pozitívum tejto knihy - nakoľko Saba nemá nervy zvládať jedného chlapa, čo autorka, zdá sa, dokonale chápe, nepchala jej tam zbytočne nejakého ďalšieho, ktorý by všetko ešte viac skomplikoval. 

Aj keď mi Saba neliezla na nervy tak, ako zvyknú iné podarené hrdinky kníh pre mladých, stále mala isté "excesy", kedy som mala chuť ju uškrtiť. Síce som dokonale chápala, prečo mala k mladšej sestre taký chladný vzťah, niektoré veci, čo jej povedala a vôbec, ako sa k nej Saba väčšinu knihy správala, sa mi fakt nepáčili. Ako staršia sestra by mala mať viac rozumu a nedeptať ešte viac už aj tak dosť vystrašené a zničené dieťa. To bola povahová črta, ktorá mi neskutočne prekážala. Sabu to vykresľovalo ako bezcitnú mrchu, ktorú okrem jej dvojčaťa nič nezaujíma a moje sympatie k nej chladli po každom bezcitnom výstupe voči jej sestre. 

Krvavú cestu rozhodne odporúčam. A odporúčam ju aj v tom prípade, ak vám už dystópie lezú krkom - čo veľmi často nerobím. Nebolo to úplne bez chybičky, ale kapitoly sa čítali ľahko a bolo vidno, že si na príbehu dala autorka záležať. Nie je to rýchlo vykvasené veľdielo bez hlavy a päty. Koniec necháva autorka otvorený, a nakoľko mi hlavná dvojica prirástla k srdcu, neviem sa dočkať ako sa dozviem, kde nakoniec všetci skončili.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.

2 komentáre:

  1. Netušila som, že to je dystopická kniha. Vo mne kombinácia obálky a názvu evokuje skôr ničo na spôsob kníh Warris Dirie. Ale nevyzerá to zle.. :-)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Super napísané, dystópie zvládam len raz začas síce, ale možno by som sa raz mohla dostať aj k tejto, keď ju tak odporúčaš (a nie si jediná). Len by som sa asi skúsila dostať k originálu pre ten úplný zážitok aj s tým jazykom.:D

    OdpovedaťOdstrániť