štvrtok, 17. októbra 2013

Recenzia: Michael Northrop - V pasci

Sneh zatiaľ nie je našou každodennou ozdobou krajiny za oknom, no v tejto knihe si ho užijete v takom množstve, že akékoľvek myšlienky na slnečnú lyžovačku alebo pojašené stavanie snehuliaka vás veľmi rýchlo prejdú.

Obyčajný zimný deň sa na Tattavskej strednej škole zmenil v priebehu pár hodín na boj o prežitie. Keď sa za oknom začal nekontrolovateľne sypať sneh, Scottyho ani nenapadlo, že by mu mohli zrušiť basketbalový zápas. A aby zostali siedmi úplne odlišní stredoškoláci v budove školy uväznení celý týždeň bez akéhokoľvek dozoru, v tme, chlade, odkázaní sami na seba? To považovali skôr za námet katastrofického filmu alebo ako dosť nepodarený vtip. Nemožné sa však stalo realitou a skupinka tínedžerov musí vynaložiť všetky svoje sily na boj o holý život.

Tematikou veľmi podobná, avšak úplne odlišná ako kniha Karanténa - to mi hlavou prebehlo ako prvé po prečítaní úvodných strán. Zatiaľ čo spomenutá kniha bola určená skôr starším čitateľom, V pasci by som odporúčala aj tým mladším čítania chtivým. Príbeh, vzhľadom na okolnosti, plynie kúsok pomalšie a nejakú výraznú gradáciu badať až v poslednej štvrtine, pri ktorej stŕpnete strachom, a ani po dočítaní poslednej strany, nebudete vedieť či sa partia mladých ľudí zachráni alebo ich navždy pochová sneh. 

Na tejto knihe krásne vidno jej nevyužitý potenciál. Podobné situácie sa v knihách dajú pretaviť na poriadny psychologický román, pri ktorom by mrazilo. Škoda, že autor sa rozhodol týmto smerom neuberať, ale stavil na jednoduché rozprávanie, ktoré sa síce číta samo a príjemne, no chýba mu hĺbka. Slabý čajíček, ktorý predstavuje takmer trištvrtinu knihy, však vynahradí záver. Tam autor naplno rozbalil svoj spisovateľský um, a tak sa treba pripraviť na strany plné strachu, hrôzy, neistoty a... Všetko ničiaceho chladu.

V Pasci je na pohľad veľmi útla kniha. Nepatrím síce medzi notorických milovníkov "bichlí", no v tomto prípade by som k pôvodným dvesto stranám privítala ešte pár desiatok navyše. Nie len, že sa mi s príbehom nechcelo lúčiť, no ako som už spomínala, zájsť v tejto knihe poriadne do hĺbky a celkovo sa viac rozpísať, by nepridalo iba na kvantite, ale rozhodne aj na kvalite.

Aj keď mám voči knihe isté výhrady, príbeh ako taký ma zaujal. Vzhľadom na to, že pokračovanie v tomto prípade nehrozí - čo je v dnešnej dobe pomerne výnimočné - záver je v podstate uzavretý. Aj keď možno nie práve tak, ako by si zvedavý čitateľ prial. Je to však nechané na nás, takže si každý môže podľa svojich predstáv domyslieť ako "dočasné obyvateľstvo" Tattavskej strednej školy skončilo.

Knihu hodnotím určite pozitívne, aj keď musím povedať, že ma dosť mrzí, že z toho nevyťažil autor viac. Ak si ju prečítate, tak síce žiadny úchvatný a osud meniaci príbeh nedostanete, no je to ideálna kniha na schovanie sa pod teplú deku so šálkou čaju.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia.

2 komentáre: