streda, 12. marca 2014

Týždeň pred maturami alebo ako sa prokrastinuje po oktávansky

Znie to neuveriteľne, a verte, fakt tomu neverím, vôbec mi to nedochádza a som maximálne nad vecou, ale o týždeň budem sedieť nejakých osem hodín v jednej blbej triede a písať nejaké testy, ktoré si na mňa vymyslelo ministerstvo školstva. Inými slovami - moja osemročná gymnaziálna cesta sa blíži k svojmu finišu. A moja prokrastinácia nabrala monštruózne rozmery. Viď. teraz - celý deň som pozerala Sherlocka, lebo nová závislosť, a aj keď viem, že by som sa fakt mala začať učiť (o jedenástej v noci...), proste na to kašlem. Zajtra ma čakajú tri veľké testy a ja mám pocit, že keď ešte raz zazriem nápis druhoústovce, elektrické pole alebo nervová sústava, niekomu ublížim. A tak som sa rozhodla po katastrofálne dlhej dobe napísať článok o tom, čo sa u mňa deje. Za posledný mesiac pribudli len samé recenzie, a to ma vytáča viac ako si viete predstaviť, ale nie je čas. Ani chuť. Ale hlavne ten čas. 

A tak sa desím zajtrajška a ťukám tieto riadky. A vlastne... Čo zajtrajška. Ja sa desím nasledujúcich troch mesiacov. Ale zvládne sa to. Dúfajme. Ostatní spolutrpiaci maturanti ste na tom ako? Lebo ja som zo seba zhrozená, nie som schopná absolútne nič robiť, nie to sa ešte učiť... Ale nejako bolo, nejako snáď bude. :D 

Moja trieda - všetkými milovaná oktáva, ktorá má za sebou, dúfajme že posledný, vykonštruovaný prúser počas pôsobenia na mojej úchvatnej škole - má už všetkého dosť, a za tých osem rokov sme k sebe asi nemali bližšie. Najfrekventovanejšie témy na pretras za posledné dni sú OZVENY. Vysvetlím, nič nebojte. Dozvuky sme zvládli úspešne. A keďže nám už všetkým začína pridrbávať, lebo things are getting serious a my na to nie sme ešte spôsobilí, organizujeme ozveny... Tj. - budem realistická a nebudem prikrášľovať - po maturách (písomných/ústnych, pravdepodobne aj aj :D) ideme na nejakú bohom zabudnutú chatu, poriadne sa strieskať, lebo... No lebo prečo nie! 

Čo sa mojej osoby týka, som zmierená s tým, že na slovine excelovať nebudem a s čistým svedomím sa uspokojím aj s nie najvyšším počtom percent z testov. Anglinu neriešim, tam nie je o čom. A potom príde tá sranda, že ústne matury a to sa mi chce plakať. Literatúra bude komédia, no našťastie na slovenčine aspoň budem mať akú takú šajnu, že o čom rozprávať. Angličtinu sa vykecám. Biola nebude problém. A chémia zaplačem. Pretože takú učiteľku, akú som ja dostala do maturitného... To je ako za trest. V skratke - nič nerobíme, všetko sa podozrivo rýchlo kráti a ja netuším ako to všetko uhrám, pretože nestíham už teraz a to ani zďaleka nemám v pláne sa čosi učiť... 

A teraz by som bola skutočne rada, keby mi niekto napísal, že nie som jediná, ktorá má zo všetkého dosť čudný pocit. (A že nie som jediná, ktorá sa neučí. :D)

Čo sa kníh týka... Kto by si myslel, že čítam, myslel by si správne. Čítam. Démona súhlasu. Do zajtra. Zatiaľ som prečítala názov... To ako sa mne nič nechce, to som ešte nezažila. A ja viem, že by som mala niečo robiť. Viem to! Ale mne sa nechce! A potom je tu ešte tá vec s testovnicami a to už sa mi nechce ani toľko, lebo som demotivovaná... A neviem sa zbaviť otázky: no na čo?! Okrem fyziky to totiž u mňa s akýmikoľvek testami vyzerá tak, že ich vždy (!!!) napíšem nad vlastné očakávania. A to sa už potom fakt človeku nič nechce. Biola? 80-90% Chémia? Pod 95% som tuším ešte ani nešla. Na fyzike sa uspokojím so 75% Koniec. Finito. Bodka. Lepšie to vedieť nebudem a ani nechcem. Ľudia okolo mňa totiž nabrali nový smer - biflia sa! Biflia sa otázky ako básničku. Asi tak, ako keď som sa robila autoškolu. A ja toto odmietam. Možno sa s takým prístupom nikde nedostanem, ale od začiatku som si vravela, že sa bifliť nemienim, lebo je to podľa mňa úplne hlúpe. Fakt to potom robí z medicíny školu pre cvičené opice a ja sa ako opica necítim. Takže nie. Nie, ďakujem, testovnice si prejdem, ale odpoveď na otázku číslo 1748. vám z hlavy nepoviem. Lebo nechcem. 

A ešte rozmýšľam, čo by som napísala, ale nič ma nenapadá. S hrôzou som totiž zistila, že môj život sa za posledné týždne točí okolo školy, školy, školy a ešte raz školy... A to, povedzme si pravdu, nikoho nezaujíma. :D Okrem školy možno ešte riešim leto, pretože sa plánujem na tri mesiace odpratať do Dublinu. Za peniažkami, za zábavou, za írmi. Proste preč. Plánujem to aj s kamarátkou, takže myslite na nás, nech všetko vyjde. Riešiť, tak naozaj riešiť reálne, to začneme až počas veľkej noci, zatiaľ sa iba v hladine alfa vytešujeme na bombové leto strávené na ostrove, vo "veľkom svete". Tak trocha by sme si chceli začať plniť sny, ale to je ešte ďaleko, takže... Teraz sa riešia maturity! Muhehééééé!!! :D

Tento týždeň sa ešte ozvem s recenziou na geniálne čudnú knihu - ďalšiu z tej kategórie, ktorú neviem zaradiť, ale už rok na nej "ujíždím". A budúci týždeň sa možno pripomeniem nejakým na oko zúfalým postom, v ktorom pôjde len o to, aby ste mi všetci na tie matury držali prsty. Nech bude moje básnické črevo aktívne a napíšem slohovú prácu môjho života. :D

A definitívne finišujem. Keď toto všetko prehrmí, vy to so mnou vydržíte a mňa prijmú na dream school (3.LF UK if someone care), potom sa na mojom skromnom blogu bude vo véééééľkom žúrovať. Hopefuly all summer long! (Bolo mi totiž nepriamo naznačené, že si mám s tými knihami niečo robiť. A predstava, žeby mali skončiť v kadejakých krabiciach, mi nie je práve najmilšia. :D)

xoxo
Mirka

(Predstavujem najretardovanejšie rozlúčenie ever, ale je polnoc, prosím, akceptujte to. :D)

1 komentár:

  1. Držím palce na maturách a aby ťa prijali na dream school :D Ako sa blížia matury, tak cítim takú inú atmosféru na našej škole :D Všetci sú vystresovaní a pobiehajú po chodbách ako stratené duše :D A potom si so zdesením uvedomím, že o dva roky budem taká vyklepaná zase ja :D To aby sa človek začal psychicky pripravovať dopredu :D leto v Írsku by som chcela aj ja, ale asi si budem musieť vystačiť so Slovenskom :D

    OdpovedaťOdstrániť