Recenzia: Katarína Machová - Príbeh menom Filip

Simona je mladá baba študujúca na výške, ktorej na tvári nikdy nechýba úsmev, stačí však, aby si vedľa nej, v jeden príjemný podvečer zafarbený odtieňom vareného vína, prisadol on - ženatý, zazobaný, frflajúci, príťažlivý, dýchajúce a kráčajúce stelesnenie zakázaného ovocia, no proste on, chápete - a úsmev z jej života zmizne rovnako rýchlo ako súdnosť a štipka rozumu. 

Hovoríte si, že takýchto príbehov tu už je strašne veľa? Je. Že vám táto kniha neprinesie žiadny nový príbeh? Pravdepodobne nie, ale Príbeh menom Filip sa o to ani nesnaží. A už v žiadnom prípade sa nehrá na nejaké vrcholné literárne dielo, ktoré bude kosiť jedno čitateľské srdce za druhým.

Z počtu strán, anotácie, obálky a aj prvých slov vám hneď bude jasné, aká kniha sa vám dostala do ruky. Paperback, ktorý sa pohodlne zmestí do kabelky, prečítate za pár hodín (doslova, mne to zabralo necelé štyri), mozgové závity si príliš neponamáhate, no za to sa pri tejto knihe dá oslobudzujúco ponadávať. Na hlavnú hrdinku, na totálne chorý vzťah, na neexistujúce morálne zásady, chýbajúci rozum a šialenú chémiu, ktorú budete milovať a nenávidieť - niekedy súčasne a niekedy na striedačku.

Môj vzťah k tejto knihe dokonale odzrkadľuje vzťah hlavnej protagonistky a ženatého fešáka na čiernom, nechutne drahom aute. Plytké dialógy, absurdné rozhodnutia, detinské správanie... To všetko v tejto knihe nájdete. Nájdete tu však aj neskutočnú príťažlivosť medzi hlavnými hrdinami. Oni vedia, že je to zlé, vy to viete, všetci to vedia... No a čo?! Chémia, vážení, chémia. To je v podstate to, o čom sa to celé točí. A je to skutočné a nefalšované šialenstvo, z ktorého budú zúfalí všetci... Na čele s vami. Simona vie, že od Filipa treba dať ruky preč. Ale on vie postláčať tie správne gombíky (citujem jej vlastné slová). Vy viete, že táto kniha zďaleka nie je taká úžasná, ako v tej danej chvíli máte pocit, že je. Ale autorka vie presne, na ktorú ženskú strunu zahrať, aby ste jej to celé zožrali. A hej, v podstate aj s navijakom. 

Schizofrénia? Nie, len veľmi kultivovane maskovaný masochizmus.V tomto prípade nie len jej, ale oboch. Zvyčajne sa v recenziách snažím písať o všetkom možnom, čím by si kniha dokázala človeka získať a čo by vás malo/mohlo odradiť. V tomto prípade to však chcem urobiť inak. A to z jedného veľmi jednoduchého dôvodu  - táto kniha nie je pre každého. A nie do každej nálady. A toto treba mať na zreteli od samého začiatku. Inak ju po prvých 50. stranách šmaríte z okna. 

A tu nastáva ten paradox  - aj napriek všetkému zlému a plytkému a neviem ešte akému, táto kniha má svoje publikum. Má svoje plusy. Dokáže si vás získať. A to dokonca až tak, že na konci poviete, že ste si to užili. Lebo je to ľahké, humorné, psychopatické, reálne, obstojne napísané. A je tu chémia, na každej strane. Tú nemôžem zabudnúť pripomenúť... Hlavný ťahač knihy, bez debaty. 

Či sa do tejto knihy pustiť alebo nie, je na vás. Pokiaľ si však myslíte, že na niečo podobné máte chuť, tak smelo do toho. Ako som už spomínala, ja som knihu prečítala v extrémne krátkom čase. A prevládali u mňa skôr tie pozitívnejšie emócie. Takže za mňa - ideálna oddychovka, s ktorou sa môžete s čistým svedomím vycapiť na balkón a nasávať vitamín D. 

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu Koruna. Ako Simona a Filip o rozum prišli sa dozviete po tom, čo si zakúpite túto útlu knihu, napríklad na tomto linku.