A ty si to ešte nečítal?! | Julie Kagawa - séria BLOOD OF EDEN

Upíry? Pche, daj pokoj... Trblietok mám dosť na šatách, netreba mi chlapa, aby sa vedľa mňa trblietal ako najnovší výkrik módy. Ďalšia rozprávka o nesmrteľnej láske a prehnanej sebaobete, no komu toto treba...

Zvyk je železná košeľa a keď sa v súvislosti s YA literatúrou povie upír... No, reakcie sú, slušne povedané, rôzne. Trilógia Blood of Eden je síce YA o upíroch, ale zároveň je to dystópia a písala to Julie Kagawa. Čo samo o sebe nemá bohvieakú výpovednú hodnotu (v mojich kruhoch sa mi dostalo pretočenia očí, nie práve nadšeným výkrikom), no verte mi... Ak nejaká séria o upíroch stojí skutočne za to, je to úplne bez debaty Blood of Eden.

Počnúc úplne bohovskou kick-ass hrdinkou, pokračujúc najgeniálnejšou vedľajšou postavou súčasnej YA literatúry a originálnou zápletkou s až nemožným množstvom zákrut a prekvapení končiac. Dôvodov prečo si knihu zamilujete a prečo by sa mala dostať medzi čo najviac ľudí je veľa. A keby som ich mala vypisovať všetky, tak neskončím ani do rána. No ak vám nestačí hlavná hrdinka, ktorú budete milovať milovať milovať, čo je už samo o sebe výnimočné, a nepresvedčilo vás ani to zvyšné, čo som spomínala na začiatku, tak si to ešte celé skúste ozdobiť úžasným spisovateľským umom autorky, ktorá má gule a nebojí sa ani vlastného čitateľa (rozumej - zabíja si jedna radosť, nehľadiac na psychické zdravie širokej verejnosti). Autorkou, ktorá nemá žiadne ružové okuliare, keď sa pozrie na upírsku tematiku a podá nám ich takých, akí sú - sem-tam psychopatických, po krvi bažiacich, v zabíjaní sa vyžívajúcich s peknou blood trail za každým ich krokom.

Vzhľadom na to, že je to trilógia, čo je pre niekoho skoro až nadávka (asi ako upír...), tak by ste čakali, že niekedy počas tých veľa stovák strán príde útlm. Možno sa prejaví aj nejaký ten syndróm druhých dielov. A tak čítate, podvedomý strach vás nahlodá, aby ste sa na niečo také predsa len pripravili, ale čítate ďalej. A ďalej a ďalej... A ono nič. Celé tri knihy si udržiavajú pomerne vysokú laťku, ktorá vás každých 15 strán nechá ochromených od strachu, niekedy šoku či zdesenia alebo znechutenia.

No nebude to všetko len o krvi, nebezpečenstve, akcii a nervoch. O tie milé chvíľky sa postará ústredná dvojica - Alisson a Zeke. A sem tam sa aj potuteľne usmejete, lebo mladí sú spolu jednoducho takí zlatí... Aj by ste im možno želali, nech sa konečne hodia okolo krku jeden druhému, ale ak sa predsa len predtým pobijú, ponadávajú a zmáknu dosť akčnú fucked-up predohru... Nie, nebudete sa na nich hnevať, len sa začnete popod fúzy usmievať častejšie, a so stále väčšou iskrou v oku. A ten podvedomý strach vás nahlodá druhýkrát - a netrepne tam tá šialená ženská nejakého druhého chlapa, všakže? Kto by potreboval ďalší milostný trojuholník na už ani neviem aký spôsob... Alebo jej nebodaj napadne jedného z nich veľmi efektívne zlikvidovať. Alebo jej jednoducho prepne a celé to ich niečo, čomu ste držali palce, pošle do teplých krajín, lebo sa jej to tak práve v tej chvíli zachce... V každom prípade vás nerozbolia z veľkého množstva cukru zuby, lebo sú to síce také dve kôpky, s ktorými si hormóny a ja neviem čo všetko ešte, robí čo chce, no nejde tu len o nich. Áno, Blood of eden je totiž jedna z mála sérii, kde je to romantikuš len naokraj... Sem tam s pohne s dejom, sem tam pohne s vami, no nebude sa okolo toho točiť každý riadok.

Vo mne však zo všetkého najviac zarezonovala tá najgeniálnejšia postava... AKA Jackal! Zarezonovala až tak, že všetko a všetci môžu ísť s mojim dovolením a dôrazným odporúčaním do prdele, len nech mi tam niekto nechá jeho. Jackal je... Zlý upír so zvráteným zmyslom pre humor, pri ktorom si už na začiatku poviete - nie, teba nebudem mať rada. A na konci si poviete - ach bože, dajte mu niekto samostatnú knihu a mne domov jeden žijúci, dýchajú exemplár, ktorý by mi robil po večeroch spoločnosť. Keď sa povie humor, tak v jazyku tejto sérii to znamená cca to isté, ako keby ste povedali Jackal. Každá jedna jeho veta vám vyčarí na tvári úsmev, ak nespôsobí rovno hurónsky záchvat smiechu. A nie, nepôsobí to umelo, nútene ani nijak inak zle. Pôsobí to bohovsky. Pôsobí to tak, že celú knihu odľahčí, aby vás z toľkého napätia nerozbolela hlava. Pôsobí to tak, že akákoľvek akcia alebo romantika nevyznie prehnane skreslene. Jackal je totiž tá postava, ktorá celú knihu odľahčí, dodá jej šmrnc a myslím si, že to vôbec nepreženiem, ak poviem, že minimálne v mojom prípade je táto postava zodpovedná minimálne za polovicu úspechu tejto série.

Takže si to zhrňme... Máme tu autorku, ktorú naštvaní fanúšikovia vôbec netankujú, lebo vie, že aj tak ju milujú. Máme tu akciu, bohovskú zápletku (ktorá je skvelá, no nie až tak skvelá ako tá vata okolo a to sa nevidí často. Tá vata totiž vôbec nepôsobí ako vata, ale ako niečo úžasné, čo vám vezme dych hneď potom, čo ako tak predýchate ten dej), ďalej máme kopu otáznikov a perfektné vyváženie všetkého, čo má kniha mať. Opakujem : perfektné vyváženie všetkého.

Rozmýšľam, že čo by bolo vhodné dodať na záver, ale ďalšia fangirling vlna začína prevládať, takže tu to stopnem. Jasne a výstižne - prečítajte si túto trilógiu. Skutočne patrí medzi tie najlepšie, ktoré mi prešli rukami. Je to instantný obracač strán, láska na prvý pohľad a proti spánku zaberie lepšie ako káva. A skutočne, skutočne by si zaslúžila preklad.