YA sem, YA tam... A dosť! | Čo čítam, keď potrebujem poriadny knižný prievan

August je taký zvláštny mesiac. Taký môj najmenej YA knižný mesiac v roku. V auguste totiž sesternica po roku nakúpi množstvo kníh, z ktorých niektoré prečítam, kým znova zbalí kufre a hajde naspäť do Dublinu. A keďže sesternica z kategórie mladý dospelý vyrástla už dávno, knihy, ktoré sa mi vďaka nej väčšinou dostanú do rúk sú... No, nie YA. A tak väčšinou v auguste podstúpim takú týždennú YA očistu. A tento jeden týždeň v auguste je jeden z mojich najobľubenejších knižných týždňov v roku. 

To je vtedy samý Dominik Dán, sem-tam nejaký smiešny paperback ala evitovka, Micheal Connelly, Kathy Reichs, Dan Brown a tak podobne... Väčšinou stihnem max dve knihy z tej jej kopy, no aj to mi úplne bohate stačí, aby som prevetrala hlavu a bola schopná sa pustiť do ďalších ufňukaných hrdiniek, ktoré kvôli hormónom nevedia čo so sebou. Akurát že tohtoročný august to netrvá týždeň jeden, ale chvalabohu už týždeň tretí. Nebudem pokrytec, mám predsa YA knižný blog a faktom zostáva, že už mám celkom aj chuť na niečo, čo by bolo určené mojej vekovej kategórii, ale ešte nie... Ešte sa chcem chvíľku zdržať v príbehoch tých... Iných kníh. A s mojou momentálnou náladou začínam mať pocit, že to nebude len augustová záležitosť... 

Paradoxné je, že napríklad len taký minulý rok som v tomto období mala prečítaných oveľa viac kníh. Tento rok čítam tak letmo, no o to viac som si užila tento knižný detox. Začala som Outlanderom, ktorý na mňa istú dobu vyskakoval z každého blogu, z každého príspevku na goodreads, a o stave na facebooku radšej ani nehovorím. A tak som si povedala, že prečo nie... Tak som spolu s Cizinkou v ruke zamávala všetkým tým 30 knihám, ktoré mi strašia v knihovničke a dožadujú sa premiérového prečítania. Lenže tá kniha sa tiež nedá čítať v kuse, lebo vám to vymyje mozog. Čo sa u mňa trocha začalo diať, ale ešte zvládam, zatiaľ. :D

Nech to však nemám také monotónne, sem tam si to okorením niečim iným. Naposledy to boli Lekcie z nenávisti, ktoré som spolu s ďalšími troma knihami uchmatla v antikvariáte za celkom dobrú cenu. Ešte predtým to bol Dominik Dán a jeho Na podpätkoch. To bola jazda! To vám teda poviem... Šla som spať o piatej ráno, keď si to prvé slnečné lúče drali cez záclonu.

Ja totiž milujem kriminálky! Reichsovú som schopná žrať aj mesiac v kuse a vracať sa naspäť do reality je vždy veľká výzva. Minulý rok som tak ponocovala pri Connelym. A že to sú jedny z najlepších knižne prebdených nocí, o tom nebudem nikdy s nikým diskutovať!

Neviem čím to je... Možno je to tým, že čím som staršia, tým viac strácam schopnosť ponocovať pri knihe a radšej volím spánok, ktorý milujem úplne najviac. A možno je to vina samotných kníh, ktoré ma už v mnohých prípadoch nezaujmu natoľko, aby som im venovala celú noc. No vyššie spomínaným knihám sa to vždy podarí. Ak raz totiž začnem, je jedno v ktorej dennej či nočnej hodine, nedokážem knihu zatvoriť, kým neotočím poslednú stranu. Oči sa zatvárajú, hlava padá... No moja čitateľská duša nebude mať kľud, kým nenájdeme vraha. A že je to niekedy jasné sto strán dopredu? No a čo! Okrem kriminálnej zápletky, nad ktorou sa vždy rozplývam, majú tieto knihy kopu iných prvkov, ktoré ma zaručene vždy dostanú.

Humor, vzťahy, humor, humor, humor, akcia, napätie a znova ten humor. Napätie mi nedá spať v Reichsovej podaní, a bodaj by nie, keď tej šialenej ženskej ide trištvrtinu času o krk, pretože proste nedokáže nepchať nos tam, kam nemá. Plus je tam ešte celá šialene chemická vec medzi Brennanovou a Ryanom, kvôli ktorej som schopná listovať a čítať ako zmyslov zbavená. No a humor žeriem v Dánových knihách. Tie dialógy! Ja pri nich zomieram. Ale teraz vážne, toľko hlasných výbuchov smiechu pri knihe som už dlho nezažila. :)

Ďalšou, samostatnou, kategóriou sú evitovky. Hej, sú všetky o tom istom. Ale sú to ideálne knihy ku káve a koláču. Proste sadnem do kresla, otvorím, a ani neviem kedy a kniha je dočítaná, ja som zrelaxovaná a môj mozog nevynaložil ani tú najmenšiu námahu. Nehlcem ich jednu za druhou a väčšinou medzi nimi musím mať minimálne pár mesačnú pauzu, lebo by som to nezvládla, ale sem-tam taký malý paperback padne dobre. Na prevetranie. 

Literatúry pre mladých dospelých sa tak skoro nevzdám. Niektoré knihy síce čítam viac z recesie ako z reálneho záujmu, no aj také niekedy treba. Vypracovaných tehličiek, hormónov a nelogických rozhodnutí nikdy nie je dosť. A v konečnom dôsledku mi stále viac povie stredoškolská žúrka ako trable v práci/vzťahu/inde. No moje čitateľské ja neholduje IBA YA a prišlo mi celkom fér, aby som aj tým "iným" knihám venovala pár slov. A viete... Predsa len je ten august a ja sa YA literatúre vyhýbam ako sa len dá. Zatiaľ.