utorok, 25. marca 2014

Recenzia: Rawi Hage - Karneval

Máte radi karnevaly a čudné knihy s hlbokými myšlienkami, ktoré vás nenápadne prinútia zamýšľať sa nad nevyspytateľnosťou všetkého okolo? Knihy, ktoré odhalia nový pohľad a zas a znova dokážu, že nič a nikto nie je tak celkom normálny? Tretia kniha z edície Crack Up vydavateľstva Plus bude to pravé orechové do akéhokoľvek počasia, akejkoľvej nálady a čajovej príchute. 

Rozprávačom tejto psychologicko-emočnej búrky je taxikár prezývaný Mucha. A je tým jediným, čo táto kniha potrebuje, aby si vás získala a bola od prvej po poslednú stranu zaujímavá. Celá kniha je totiž vyskladaná len a len na ňom. Priamu reč nenájdete na jedinej stránke a žiadna reakcia inej postavy sa neobíde bez jeho komentára. Komentára, ktorý zakaždým odvedie rozprávačovu pozornosť niekde úplne inde a pár desiatok strán zrazu budete čítať o jeho prvej sexuálnej skúsenosti, obľúbenej knihe, obľúbenej knihe na masturbáciu, obľúbenej uličke, obľúbenom človeku... Myseľ Muchy je komplikovaná pavučina, ktorej pointou je stratiť sa. A to sa vám v tejto knihe bude stávať často. Otázkou je či to vadí... V tomto prípade je to geniálny ťah, lebo robí z tejto knihy jedinečné dielko, ktorého pointu možno nepochopíte a slová sa vám budú hľadať ťažko, no budete skutočne radi, že ste si ju prečítali. Aj keď vlastne ani nebudete vedieť povedať, o čom presne ste čítali.Tak trochu o všetkom, a tak trochu vlastne o ničom... Feeling po zatvorení však bude jedným z tých výnimočných, a to sa vždy ráta.

Mucha mixuje svoju minulosť s minulosťou jeho rodičov a cirkusu, v ktorom pracovali a žili. To poodhalí prečo vlastne rozprávač je, aký je a robí, čo robí. Poprepletané jeho aktuálnym životom a osudmi ľudí, ktorých za roky svojho putovania stretol. A na dochutenie tu budú príbehy jeho zákazníkov a jeden nikdy nekončiaci príbeh mesta, v ktorom sú usporadúvané tie najveľkolepejšie karnevaly na svete. 

Kniha je teda príjemným rozprávaním chlapa, ktorý všetko naokolo pozoruje a čitateľovi to sprostredkúva jedinečným spôsobom, ktorý si vás získa veľmi jednoducho. O napätia a akciu však tiež nebude núdza. Ako taxikár sa Mucha zapletie s kadekým a vypočuje si hocičo, takže zaujímavé pletky budú okoreňovať väčšinu strán. Level adrenalínu vám zdvihne pár scén v priebehu celej knihy, no to pravé orechové príde v závere, kedy sa začnú všetky nitky, ktoré dovtedy išli paralelne a bez nejakej väčšej spojitosti počas celého príbehu, zapletať. A na posledných 50 stranách sa zapletú tak, že vás kniha už nepustí a budete musieť prelistovať až na poslednú stranu, aby ste zistili ako to všetko skončí. Bude to jeden celkom veľký obrat v povahe knihy, ktorý ju v závere vynesie o pár stupienkov vyššie a zaradí ju medzi tie, ktoré si raz znova prečítate.

Autor má na svojom konte už viaceré knižné kúsky a ušlo sa mu aj nejaké to knižné ocenenie, čo na jazyku knihy spoznáte už v úvodných stranách. Opisy sú tak akurát striedané s úvahou a rozprávaním, celé krásne zaobalené do metafor a prirovnaní. Takže nič nedostanete krásne na podnose, v tomto dielku sa bude potrebné zamýšľať a vybrať si to svoje, čo vás najviac chytí za srdce.

Karneval patrí do tej kategórie kníh, ktoré možno neohúria svojim prepracovaným dejom a šokujúcimi odhaleniami, no čitateľovi poskytnú čosi oveľa cennejšie. A to je jedinečný zážitok. Ten pravý a nefalšovaný pocit, že ste práve dočítali čosi iné. Táto kniha v sebe skrýva strašne veľa a každým jej čítaním si pre seba vezmete z jej strán to, čo práve budete potrebovať.


Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete obejdnať na tomto linku. A všetky úžasné knihy z edície Crack up nájdete tu.

nedeľa, 16. marca 2014

UKÁŽKA: Veronica Roth - EXPERIMENT


Dystopické sci-fi. Najočakávanejšia a najšokujúcejšia kniha roku 2013! Romány Divergencia a Rezistencia vtiahli čitateľov do mrazivo realistického postapokalyptického sveta. Teraz nastal čas zistiť, či to nebol všetko len EXPERIMENT!

Tris a Tobias sú opäť spolu - ale za akú cenu. Systém frakcií je kompletne rozvrátený, polovica mesta leží v troskách. Spoločnosť však potrebuje vodcov, a tak sa k moci dostávajú tí, ktorými doteraz ostatní opovrhovali. Bezprizorní. Všetci však myslia iba na pomstu. A tak to vyzerá, akoby len vymenili diktátorku v čierno-modro kostýme za inú v otrhaných šatách. Mesto je v rozklade a jediná záchrana môže prísť zvonku. Tris a Tobias sa vydávajú za plot, aby sa pokúsili odhaliť pravdu o svojom meste. Je naozaj možné, že sú len súčasťou experimentu, z ktorého niet úniku? Alebo je aj toto len ďalšia simulácia?

Najprv sme stretli divergentných, tak sme spoznali rezistenciu a teraz prichádza jeden veľký EXPERIMENT

Vydavateľstvo Slovart si pre svojich čitateľov pripravilo jedno príjemné prekvapenie a záverečná časť geniálnej trilógie od Veronicy Roth je v našich kníhkupectvách varená, pečená o dva týždne skôr!!! Pre váhavcov a nerozhodných prinesie skupina slovenských blogerov v spolupráci s FB stránkou SlovartBooklab a vydavateľstvom Slovart exkluzívne ukážky z tejto čerstvej novinky, aby sa každý vášnivý čitateľ na vlastné oči presvedčil, že utekať do kníhkupectva je skutočne jediná prijateľná možnosť. 

Čakáte? Váhate? Špekulujete? Čítajte!!! Dnes 4. kapitola priamo až na vaše obrazovky:



Nestačí vám jedna kapitola? Nezúfajte, k ostatným sa dopracujete na týchto blogoch:



1. kapitola - Luce
2. kapitola - Domčo
3. kapitola - Luu
4. kapitola - Miruš
5. kapitola - Madžgy
6. kapitola - Our little library
7. kapitola - Judit


streda, 12. marca 2014

Týždeň pred maturami alebo ako sa prokrastinuje po oktávansky

Znie to neuveriteľne, a verte, fakt tomu neverím, vôbec mi to nedochádza a som maximálne nad vecou, ale o týždeň budem sedieť nejakých osem hodín v jednej blbej triede a písať nejaké testy, ktoré si na mňa vymyslelo ministerstvo školstva. Inými slovami - moja osemročná gymnaziálna cesta sa blíži k svojmu finišu. A moja prokrastinácia nabrala monštruózne rozmery. Viď. teraz - celý deň som pozerala Sherlocka, lebo nová závislosť, a aj keď viem, že by som sa fakt mala začať učiť (o jedenástej v noci...), proste na to kašlem. Zajtra ma čakajú tri veľké testy a ja mám pocit, že keď ešte raz zazriem nápis druhoústovce, elektrické pole alebo nervová sústava, niekomu ublížim. A tak som sa rozhodla po katastrofálne dlhej dobe napísať článok o tom, čo sa u mňa deje. Za posledný mesiac pribudli len samé recenzie, a to ma vytáča viac ako si viete predstaviť, ale nie je čas. Ani chuť. Ale hlavne ten čas. 

A tak sa desím zajtrajška a ťukám tieto riadky. A vlastne... Čo zajtrajška. Ja sa desím nasledujúcich troch mesiacov. Ale zvládne sa to. Dúfajme. Ostatní spolutrpiaci maturanti ste na tom ako? Lebo ja som zo seba zhrozená, nie som schopná absolútne nič robiť, nie to sa ešte učiť... Ale nejako bolo, nejako snáď bude. :D 

Moja trieda - všetkými milovaná oktáva, ktorá má za sebou, dúfajme že posledný, vykonštruovaný prúser počas pôsobenia na mojej úchvatnej škole - má už všetkého dosť, a za tých osem rokov sme k sebe asi nemali bližšie. Najfrekventovanejšie témy na pretras za posledné dni sú OZVENY. Vysvetlím, nič nebojte. Dozvuky sme zvládli úspešne. A keďže nám už všetkým začína pridrbávať, lebo things are getting serious a my na to nie sme ešte spôsobilí, organizujeme ozveny... Tj. - budem realistická a nebudem prikrášľovať - po maturách (písomných/ústnych, pravdepodobne aj aj :D) ideme na nejakú bohom zabudnutú chatu, poriadne sa strieskať, lebo... No lebo prečo nie! 

Čo sa mojej osoby týka, som zmierená s tým, že na slovine excelovať nebudem a s čistým svedomím sa uspokojím aj s nie najvyšším počtom percent z testov. Anglinu neriešim, tam nie je o čom. A potom príde tá sranda, že ústne matury a to sa mi chce plakať. Literatúra bude komédia, no našťastie na slovenčine aspoň budem mať akú takú šajnu, že o čom rozprávať. Angličtinu sa vykecám. Biola nebude problém. A chémia zaplačem. Pretože takú učiteľku, akú som ja dostala do maturitného... To je ako za trest. V skratke - nič nerobíme, všetko sa podozrivo rýchlo kráti a ja netuším ako to všetko uhrám, pretože nestíham už teraz a to ani zďaleka nemám v pláne sa čosi učiť... 

A teraz by som bola skutočne rada, keby mi niekto napísal, že nie som jediná, ktorá má zo všetkého dosť čudný pocit. (A že nie som jediná, ktorá sa neučí. :D)

Čo sa kníh týka... Kto by si myslel, že čítam, myslel by si správne. Čítam. Démona súhlasu. Do zajtra. Zatiaľ som prečítala názov... To ako sa mne nič nechce, to som ešte nezažila. A ja viem, že by som mala niečo robiť. Viem to! Ale mne sa nechce! A potom je tu ešte tá vec s testovnicami a to už sa mi nechce ani toľko, lebo som demotivovaná... A neviem sa zbaviť otázky: no na čo?! Okrem fyziky to totiž u mňa s akýmikoľvek testami vyzerá tak, že ich vždy (!!!) napíšem nad vlastné očakávania. A to sa už potom fakt človeku nič nechce. Biola? 80-90% Chémia? Pod 95% som tuším ešte ani nešla. Na fyzike sa uspokojím so 75% Koniec. Finito. Bodka. Lepšie to vedieť nebudem a ani nechcem. Ľudia okolo mňa totiž nabrali nový smer - biflia sa! Biflia sa otázky ako básničku. Asi tak, ako keď som sa robila autoškolu. A ja toto odmietam. Možno sa s takým prístupom nikde nedostanem, ale od začiatku som si vravela, že sa bifliť nemienim, lebo je to podľa mňa úplne hlúpe. Fakt to potom robí z medicíny školu pre cvičené opice a ja sa ako opica necítim. Takže nie. Nie, ďakujem, testovnice si prejdem, ale odpoveď na otázku číslo 1748. vám z hlavy nepoviem. Lebo nechcem. 

A ešte rozmýšľam, čo by som napísala, ale nič ma nenapadá. S hrôzou som totiž zistila, že môj život sa za posledné týždne točí okolo školy, školy, školy a ešte raz školy... A to, povedzme si pravdu, nikoho nezaujíma. :D Okrem školy možno ešte riešim leto, pretože sa plánujem na tri mesiace odpratať do Dublinu. Za peniažkami, za zábavou, za írmi. Proste preč. Plánujem to aj s kamarátkou, takže myslite na nás, nech všetko vyjde. Riešiť, tak naozaj riešiť reálne, to začneme až počas veľkej noci, zatiaľ sa iba v hladine alfa vytešujeme na bombové leto strávené na ostrove, vo "veľkom svete". Tak trocha by sme si chceli začať plniť sny, ale to je ešte ďaleko, takže... Teraz sa riešia maturity! Muhehééééé!!! :D

Tento týždeň sa ešte ozvem s recenziou na geniálne čudnú knihu - ďalšiu z tej kategórie, ktorú neviem zaradiť, ale už rok na nej "ujíždím". A budúci týždeň sa možno pripomeniem nejakým na oko zúfalým postom, v ktorom pôjde len o to, aby ste mi všetci na tie matury držali prsty. Nech bude moje básnické črevo aktívne a napíšem slohovú prácu môjho života. :D

A definitívne finišujem. Keď toto všetko prehrmí, vy to so mnou vydržíte a mňa prijmú na dream school (3.LF UK if someone care), potom sa na mojom skromnom blogu bude vo véééééľkom žúrovať. Hopefuly all summer long! (Bolo mi totiž nepriamo naznačené, že si mám s tými knihami niečo robiť. A predstava, žeby mali skončiť v kadejakých krabiciach, mi nie je práve najmilšia. :D)

xoxo
Mirka

(Predstavujem najretardovanejšie rozlúčenie ever, ale je polnoc, prosím, akceptujte to. :D)

utorok, 4. marca 2014

Recenzia: Susan Ee - Pád anjelov

Za posledných pár rokov si literatúra pre mladých prešla rôznymi obdobiami. Mali sme upírov, anjelov, démonov, víly a momentálne knižný trh fičí na dystópii. Po čase však začne platiť - čoho je veľa, toho je príliš. A vtedy niektorým autorom napadlo, že sa na to dá ísť aj inak - zobrali staré a zmiešali to s novým. Reč je konkrétne o autorke úžasnej dystopickej upírčiny - Julie Kagawa. Netrvalo však dlho a tento úspešný recept, stvoriť niečo staronové, do svojich kníh vopchala aj Susan Ee. Zatiaľ čo Kagawa vzala upírov a dystópiu, Ee si posvietila na anjelov v dystopickej budúcnosti ľudstva. A mne neostáva nič iné len tlieskať. 

Penryn žila životom obyčajnej stredoškoláčky. No, obyčajnej... Čo je obyčajné, že... Mladšia sestra na vozíčku, psychicky labilná mama, to nie je žiadna výhra. Život tejto trojice zmení anjelská invázia. Zabudnite na milých poslov dobra. V tejto knihe sú anjeli tvorcami apokalypsy. A ako mihnutím čarovného prútika je osud tejto dvojgeneračnej trojice celý na pleciach mladej Penryn. Aj napriek všetkému sa im žije ako tak dobre, to však len do dňa, keď sú svedkami anjelského boja. Výsledok? Mama zdrhla, mladšia sestra je unesená a Penryn má na krku zraneného anjela, ktorý, ak sa pošťastí, jej prezradí, kde má hľadať svoju sestru. A tak sa typické YA putovanie môže začať! 

Pád anjelov je až prekvapivo tenký paperback, ktorému venujete maximálne pár hodín. Po otvorení úžasne spracovanej obálky vás čaká dynamický príbeh, v ktorom nečakajte zaobchádzanie v rukavičkách. Svet mladej Penryn je vykreslený reálne, bez akejkoľvek servítky. Nečakajte žiadne iskierky nádeje na lepší začiatok či zahmlievanie zverstiev, ktoré sa dejú na každom kroku. Nič také. Autorka sa nebojí zájsť aj do tých najkrvavejších detailov a svojim hrdinom rozhodne nepripravila prechádzku ružovým sadom. 

Od knihy podobného formátu sa automaticky očakáva, že medzi hlavnými protagonistami po nejakých desiatkach stranách vznikne šialená chémia a lovestory na veky vekov. Aj v tomto je však táto kniha výnimočná. Nebudem sa tváriť, že Penryn s Raffim sú stelesnením božskej zdržanlivosti, no vzhľadom na okolnosti, za akých sa stretli a akú neľahkú úlohu majú pred sebou, chémia ide bokom. Tak trocha. Penryn je predsa len rovnaké kĺbko zbujnených hormónov ako ktorýkoľvek iný človek jej veku. No a nejeden anjel už predsa padol pre lásku k smrteľníčke... Ale ak by ste si teraz mysleli, že sa to tu zvrhne do rovnakej roviny, ako väčšina YA kníh, musím vás sklamať. O tomto kniha nebude. 

Autorka dokázala, že aj na málo stranách sa dá vytvoriť plnohodnotný príbeh, ktorému možno podľahnú aj tí najväčší skeptici. Aj keď sa tu po oblohe premáva veľa okrídlených tvorov, kniha si vás paradoxne získa svojou reálnosťou. V ruinách San Francisca sa to len tak hemží rôznou zberbou, no tí najhorší si žijú najlepšie. Kniha možno prvoplánovo vyzerá ako záchranný počin plný beznádeje vopred odsúdený na neúspech, no nenechajte sa zmiasť. Ako som už spomínala, autorka si v tomto prípade servítku pred ústa rozhodne nebrala a s krutou surovosťou popisuje ako hlboko sme ako rasa schopní klesnúť. Čo všetko sme schopní urobiť a koľko zásad porušiť, aby sme prežili. Sebectvo, pretvárka, beznádej, no aj prefíkanosť, vypočítavosť a chladný kalkul... To všetko sa stalo realitou moderného človeka, ktorému sú najnovšie výdobytky doby dobré akurát tak na postavenie latríny. 

A to je zrejme aj najväčšou prednosťou tejto knihy. Dajme príbeh ako taký bokom. Dajme bokom aj to, že je to kniha určená mladým dospelým. A dostanete jednu z najreálnejšie vykreslených spoločností knižného sveta dnešnej doby. A pri tom autorke ani netrebalo veľa. Kopa otázok zostáva nezodpovedaných. V závere budete mať mnoho pochybností a nejasnosti nájdete v každom riadku. No to, ako opísala ľudskú psychiku a človeka ako takého, za to jej musím zložiť pomyselný klobúk, pretože najmä tým si ma táto kniha získala.

Na záver len dodám, že sa jedná o veľmi netypickú knihu vzhľadom na svoju tematiku. Aj keď to vyzeralo, že anjelská tematika v YA knihách je na dlhú dobu vyčerpaná, táto kniha vás presvedčí o opaku. Ako takmer každý literárny počin, aj táto kniha má svoje nedostatky,- spomeniem napríklad tajomstvo, ktoré malo byť pred čitateľom ukryté až do samotného záveru, no určite väčšine to došlo hneď pri prvom spomenutí mena Raffi, - no v konečnom výsledku je to stále dielko, ktoré stojí za to otvoriť. 

 a pol

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem spoločnosti AlbatrosMedia. Knihu si môžete zakúpiť na tomto linku.