nedeľa, 15. februára 2015

REPORT: ED SHEERAN v Prahe

Dlho, predlho som uvažovala nad názvom tohto článku. V hlave mi šli všeijaké prehnané a hysterické prirovnania, no tak som si povedala, že šialenstva a hystérie bolo na tento týždeň dosť.  I will keep it simple. 

Myslím, že nejaké vysvetľovanie, o čo sa jedná, je zbytočné. Lístky sme zohnali, v Prahe sme sa nestratili (big surprise :D) a bez zbytočných hysterických záchvatoch a odpadávaní (lebo aj to bolo a dostanem sa k tomu) sme absolvovali najlepší koncert nášho života. A nechcem sa tu teraz chvastať alebo čosi, ale vzhľadom na to, že máme za sebou také mená ako Macklemore, Ellie Gouldng, Artic Monkeys, Masive Attack, George Ezra... Tak označenie najlepší koncert nášho života už niečo fakt znamená. :)

My = ja & najlepšia kamarátka/môj 15 ročný pain in the ass/jediný človek, ktorý so mnou vydrží bývať

To len na vysvetlenie, že som tam nebola ja a moje alter ego. :D 

No, ale myslím, že to čo každého zaujíma, sú fotky a Ed v hlavnej role. :D 

Minulý týždeň som písala, že ak zoženieme lístky, čosi sa zadarí. Lístky sme zohnali. Síce sme ich držali v ruke až vo štvrtok o pol tretej (pred halou sme už o piatej stáli, takže dobrá tesnotka), ale to nie je podstatné, dnu nás pustili a šlo sa na vec. Vzhľadom na to, koľko ľudí tam malo byť, je logické, že ak človek nechcel stáť úplne vzdau, príde trocha skôr. Ževraj boli aj extrémy a ľudia tam stáli osem hodín... V našom prípade to nehrozilo, pretože o desiatej sme ešte boli v Brne. Nestíhačky to boli také štandardné. No ale myslím, že na to, že sme tam prišli o pol šiestej, sme vychytali úplne peckové miesto. Boli sme v tej polovici bližšie k nemu. A keď som sa postavila na špičky, videla som ho úplne dokonale. Dokonca! Dokonca sa mi ho podarilo niekedy vidieť aj bez toho, aby som stála na tých špičkách. Lepšie ako výhra v lotérii. 

Predskokanom bol maldý chalanisko menom Ryan Keen. Nič mi to nehovorilo. A úprimne, vôbec ma chlapec nazujímal. Je to hnusné, ale Ed bol Ed a nejaký Ryan... Sorry. Na prekvapenie bol však dosť dobrý. Odohral si svoju trištvrťhodinku, zaperlil české ahoj a jak se máš a proste si hral. Rytmy to boli príjemné a chalanisko bol dosť veľký sympoš, takže štartovné to bolo veľmi pekné. Všetci však boli najviac nadržaní na hlavnú hviezdu - Eda. Prídavné meno nadržaní som použila schválne. Neviete si totiž predstaviť, čo stvárali niektoré indivíduá. Holky v predu poslali celý fangirling a záchvaty na iný level. Nebudem sa tu tváriť, že mňa sa nejaká tá hystéria nedotkla či som nebodaj nekričala. Lebo som kričala. Ale treba to vedieť udržať v rozumných hraniciach, čo sa niektorým nedarilo. Ten piskot bol čosi neskutočné. A ja dávam klobúk dole pred majiteľkami tých hlasiviek... :D

Edík si vyšiel na pódium presne. Sám, v bohovskej košeli a českou vlajkou sa posavil pred mikrofón, začal stvárať čosi absolútne neskutočné so svojou gytarou (dám obe ruky do ohňa, že v ten večer nebola v tej hale jedna jediná ženská, ktorá by nechcela byť tou gitarou :D) a speival. A my sme spievali s ním. Od začiatku do konca, každé jedno slovo. Atmosféra neskutočná. Jeho spolupráca s publikom bola bohovská. To ako nás dokázal vyhecovať niekedy hraničilo s masovým šialenstvom. 

Najväčší higlight prišiel určite s pesniškami Thinking out loud, I see fire, Don´t a Sing. Don´t je moja srdcovka, na ktorú sa ešte aj bohovsky hýbe, takže tým zabodoval úplne. Thinkihg out loud išlo s klipom v pozadí  a spôsobilo to šialenstvo. I see fire je kapitola sama o sebe, Spomínala som odpadávajúcich ľudí? Ed dal prvé akordy, zanôtil svojim ajelským hlasom. Potom to vygradoval to obludných rozmerov, husiu kožu som mala všade a nebola som ďaleko od totálneho rozrevania sa. A potom jedno dievča vedľa normálne odpadlo. No a prúser. Voda nikde, všade kopec ľudí. Nakoniec to dopadlo dobre. Ale aj tak - odpadnúť pri I see fire. A ja sa vlastne ani nečudujem, všetci sme pri tej pesničke mali na mále. Bloodstream si premenil na hip-hopový koncert. Všetci sme mu viseli nonstop na perách a keby bol povedal, že sa máme masovo zasamovraždiť, všetci to s obrovskou radosťou urobíme. :)


Čo ma potešilo najviac je rozhodne to, že hral aj veci zo sterého albumu. Niektoré pesničky, po ktorých mi srdce pišťalo, síce neodzneli, ale nemôžeme chcieť všetko. Rozlúčil sa s nami veľmi elegantne. Zahral Sing, v pozadí brutál light šouka, do toho ešte Ed poriadne hecol všetko a všetkých s tým, že no matter what, NEVER STOP SINGING. A my sme ujúkali a hulákali a spievali a on sa medzitým tak nenápadne vytratil. A my sme potom ešte stále vrieskali. Dokonalý záver. :) 

My sme potom ešte v piatok zostali v Prahe, spravili si sightseeing, ja som naháňala okuliare, lebo po nekonečných rokoch čítania pri otrasnom svetle, som konečne zostala slepá, takže potrebujem popolníky, nech vidím. Okuliare som zohnala, sightseeing bol taký, aký len my si vieme spraviť a šli sme naspäť do Brna. A aj po troch dňoch som stále v stave, že keď si tak poriadne uvedomím: dievča, ty si bola na Edovi, rozbúcha sa mi srdce a nechce sa mi veriť. :) Najobľúbenejší spevák je najobľúbenejší spevák a keď zažijete jeho úplne dokonalý, emočne veľmi veľmi silný koncert, neotrasie sa to tak rýchlo. :) No a samozrejme, najbližšie, keď bude tento úžasný spevák (a budúci otec mojich detí. :D :D) niekde poblízku, určite tam nebudem chýbať. :)

zdroje obrázkov 1/2

3 komentáre:

  1. taky jsem tam byla :) A jak jsi říkala s tou dívčinou, tak moje sousedka dávala nějaké odpadlici vodu :D I když tam možná takových případů bylo víc. Bylo to opravdu něco neskutečnýho a kdyby tu byl ještě někdy, neváham a jedu :) A můžu se zeptat odkud jsou ty fotky? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Fotky sú všade možne z netu. Tých pár čo sme nafotili my, nestoja za reč, lebo to je kvalita za všetky drobné, fakt. :D

      Ja sa nečudujem, že poodpadávali. :D To bola sila. A rozhodne niečo, čo raz v živote nestačí. :)

      Odstrániť
  2. Fuuh, to muselo byť úžasné, vážne.:) Ja teda nie som vyslovene Edov fanúšik, ale niektoré pesničky ma zaujali, takže...:)

    OdpovedaťOdstrániť