Recenzia: Lissa Priceová - Darcovia (Banka tiel #1)

Anotácia:

V Spórovej vojne prišla Callie o rodičov. S malým bratom Tylerom a kamarátom Michaelom žije ako tuláčka v opustených budovách a bojuje s renegátmi, ktorí sú pre kúsok jedla schopní zabíjať. Jedinú nádej predstavujú Prvotriedne destinácie, desivé miesto v Beverly Hills, ktoré založil a vedie tajomný muž. Destinácie získavajú mladých ľudí a ich telá prenajímajú seniorom, čo chcú byť opäť mladí. Keďže Callie beznádejne potrebuje peniaze, stane sa darkyňou. Čip, ktorý jej voperujú do hlavy, sa však pokazí a Callie sa zobúdza vo svojom tele v role svojej nájomníčky. Býva v jej dome, jazdí jej autami a stretáva sa so senátorovým synom. Cíti sa takmer ako v rozprávke, až kým nezistí, že jej nájomníčka má v pláne viac, než len užívať si druhú mladosť, a Prvotriedne destinácie chystajú niečo, čo by jej nenapadlo ani v tom najhoršom sne.

Predstavte si svet, v ktorom neuvidíte priemerne starého človeka. Nikdy. Po vojne, kedy skoro všetka populácia umrela, prežili len tí, ktorí boli vopred zaočkovaní, teda deti a všetky oddelenia geriatrie. V tomto svete, kde sa o deti štát starať prestal, sa prežiť snaží aj 16-ročná Callie so svojim mladším bratom. 

Keď sa povie pojem babka a dedko, každému si myslím napadne niekto, kto sa hojdá v hojdacom kresle, štrikuje, bafká fajku, hraje sa s vnúčatami, poprípade v tej vitálnejšej verzii - okopáva záhradku. 
V svete, v ktorom žije Callie, si však najstarší (ktorí sa dožívajú aj 250 rokov - medicína je predsa pokročilá) prenajímajú telá osirelých tínedžerov, aby mohli svoju mladosť prežiť odznova.
Teda kniha by sa dala vystihnúť slovami - v mladom tele starý duch.

Calliein brat Tyler je veľmi vážne chorý a večné potulovanie sa po uliciach, mu nerobí dobre. Callie potrebuje peniaze. Čo najviac a čo najrýchlejšie. Úplne zúfalá sa teda rozhodne prenajať svoje telo nejakej anonymnej najstaršej. Má to byť bezbolestné, ona si nič nebude pamätať, v podstate to bude akoby spala. Navštívi teda Prvotriedne destinácie, podpíše zmluvu a jej prenájom sa môže začať.

Moje pocity:

Darcovia sú priemerne napísanou knihou s originálnym nápadom a peknou dávkou akcie, preto je pomerne jednoduché nejaké tie chybičky krásy odpustiť.

Hneď na začiatku je čitateľ vrhnutý do sveta, o ktorom sa dozvie všetko na prvých pár informatívnych stranách. Čo ja osobne vnímam ako nedostatok. Niekedy je lepšie veci odhaľovať postupne. So správnym načasovaním to z knihy urobí dielo, ktoré nie je možné pustiť z rúk.
Tu ste sa všetky základné informácie dozvedeli hneď. Čakalo sa už len na začatie poriadnej zápletky.

Potom sa kniha primeraným tempom rozbieha a krásne vidno ako si autorka pripravuje pieskovisko na neskoršie zauzľovanie a zauzľovanie... Až kým to celé nevyvrcholí v posledných kapitolách, ktoré som si predstavovala všelijako, ale netrafila som sa ani približne.

Čo sa týka romantiky, tak tá bola. Bol aj ľúbostný trojuholník (tí spisovatelia sa nevedia poučiť či čo?! Všade samý trojuholník...). Ale nečakajte, že to bude to hlavné čo sa v knihe bude riešiť. Skôr to je tak v pozadí, ale za to podané veľmi príjemne. Hlavná postava síce prepožičiava svoje telo žene v pokročilom veku, stále je to však hormónmi nabité telo tínedžera. Takže o milé kiksy, a všetky tie také jemné romantické momenty rozhodne nebudete ochudobnení, len budú v menšom počte.

Akcie je tiež požehnane. Na každej strane sa niečo deje. Večne vás niečo núti otáčať strany a čítať ďalej. Hlavne to, a fakt, že kniha obsahuje minimum hluchých miest (po tom čo sa raz rozbehne, sa to zastaví až na poslednej strane), z nej robí perfektnú jednohubku, ktorú človek raz dva prečíta.

Moje hodnotenie:

Kniha určite má čím zaujať. Na zozname dystópií sa bez debaty radí medzi tie lepšie. A hlavne - nikto nemôže povedať, že nie je originálna. Samotný nápad je niečo čo tu ešte nebolo.


Ja milujem knihy so šokujúcou zápletkou alebo spracovaním. V skratke, na knihách zbožňujem čokoľvek odlišné. Darcovia ponúkajú šokujúci nápad, zápletku, vyvrcholenie (HLAVNE to). Celé je to iné. Iné, originálne a celkom slušne napísané.

Nie je to nič, čo by celý vás svet poslalo do teplých krajín na pár depresívno-úžasných minút. Takže, keď neočakávate niečo úplne skvelé, kniha nesklame a človek je schopný si ju užiť.

Odo mňa pekné 4 hviezdičky.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu FORTUNA LIBRI. Knihu si môžte zakúpiť napríklad TU.

Hudobná jednohubka

Aloha!

V poslednej dobe som mala strašné nutkanie napísať príspevok, kde by som proste nasekala veľa veľa videí. Ja mám vždy pocit, že musím šíriť dobrú hudbu medzi pospolitý ľud, a potom vznikajú články, kde okrem videí nie je nič. A ja úprimne pochybujem, že si niekto tie perfektné hudobné dielka vypočuje všetky, ale v momente vkladania, kedy ma každé dve sekundy napadnú myšlienky: a toto, a ešte toto, a tá bola tiež super, na to nejako nemyslím, a je mi šuma fuk, či si vypočujete 1,2,3...10/10 pesničiek. Dušu mám pokojnú, lebo som sa o všetko pekne podelila.


Také niečo mám nutkanie spraviť aj teraz. Zrejme to bude tým, že potrebujem dostať z hlavy dotieravú melódiu diska na štýl chippmunkov zo 70. rokov (boh velebí tanečnú! :D).
Ale 10 videí nedám. Jednak na to nemám čas (čakajú ma kosti, svaly a rozpísaná recenzia na Banku tiel - Darcovia), a jednak - proste vás všetkých, ktorý sem tam zakopnete o moje maličké ňuňu (alias - blog), mám príliš rada na to, aby som to spravila. :D

Takže len taká hudobná jednohubka. :)) Teda - tekutá energia v podobe pozdĺžneho-mechanického-vlnenia (alias zvuk - poznámka pre všetkých, ktorí nie sú zmagorení fyzikou ako som bola dneska ja :D), ktorou sa dopujem v posledných dňoch. :D

Och, a aby som to nenechala bez nejakého knižného refreshu - čo by som chcela na blogu v blízkej dobe (rozumej do konca roka) spraviť, teda, na čo sa môžete tešiť je určite: nejaká tá giveaway. Verte, že nad tým dumám dobre že nie každý druhý deň, ale nejako ma nenapadá, že čo a ako by som spravila. :D Ešte podumám, však vy sa výsledok určite dozviete. (Popravde - ja čakám, kedy úspešne prekročím hranicu 100 GFC followerov, aby som potom s čistým svedomím mohla utratiť enormné množstvo peniažkov. Takže sa snažte! :D)

A od kedy som dočítala famózne Speechless, mám strašné nutkanie napísať autorke nejaký pekný mailik. Keby z toho kvaplo interview - to by bolo THE BEST. Ale to sa najprv ja musím rozhýbať a skutočne jej niečo napísať. :D Najhoršia je tá fáza - dokopať sa. Ale ja sa budem snažiť. To sľubujem hlavne sebe, a vy ste mi svedkovia.  :D

Okrem toho mám v hlave kopu kopu nápadov na nejaké články, len... Len sa nie a nie rozhýbať, sadnúť a napísať. Musí prísť tá správna poetická slina. :D

A to by už odo mňa myslím, že aj stačilo. :D
Tu už máte pesničky, dúfam, že ulahodia vašim vyberaným uškám. :)

Majte sa krásne!

Recenzia: Lauren DeStefano - Pasca (Záhrada večnosti #1)

Anotácia:

KEDY MUSÍM UMRIEŤ?

Ľudstvo sa stalo časovanou genetickou bombou.

Nechcem zomrieť tak skoro!

Naozaj musí ľudstvo vymrieť?

Táto knižka vás vydesí, a zároveň dojme k slzám.

Pohľad do budúcnosti, o ktorej by ste radšej nič nevedeli.

Napínavé šokujúce i romantické čítanie,

ktoré prináša nečakané rozuzlenie.

Nebudete sa môcť dočkať druhého dielu s názvom Horúčka.

Rhine žije so svojim bratom-dvojčaťom na mieste, ktoré kedysi bolo nablýskaným Manhattanom. Dnes je to už len vyblednutý tieň miesta, ktoré tam bolo predtým. Siroty na každom rohu. Práca sa nájde jedine v továrňach. Nikto už veľmi nedúfa, že vedci objavia liek, ktorý by zabezpečil vyššiu životnosť mladých ľudí. 

Vo svete, v ktorom žije Rhine sa niečo strašne pokazilo. Ľudia bažiaci po dlhovekosti sa začali hrať na pána boha, a robili čachre-machre s genetikou. A tak sa stalo, že na svete ostali len dve generácie ľudí - tí najstarší, ktorí sa nemusia báť žiadnych smrteľných chorôb a môžu si viac-menej žiť spokojným životom ako dlho sa im len zachce. No a tí mladí. V novej generácii sa nikto nedožije 25 rokov. Telá dievčat začne v dvadsiatke napádať smrteľný vírus, na ktorý liek neexistuje, a oni v priebehu pár mesiacov zomrú v hrozných bolestiach. To isté sa chlapcom stáva v 25. 
A preto sú mladé dievčatá unášané zberačmi, aby mohli byť ako dobytok predvedené pred bohatých mladých mužov, ktorý by sa s nimi pokúšali stvoriť novú líniu odolnejších ľudí. 
To sa stane Rhine. Je unesená. A život v zlatej klietke zatvorenej na tisíc zámkov, teda v dome plnom nechutných tajomstiev sa môže začať. 

Rhine je pevne rozhodnutá od Lindena (čo je náš nádejný otec-sploditeľ) utiecť. Ostávajú jej štyri roky, a predstava, že ich strávi ako Lindenova prvá manželka, nie je to čo by ju robilo šťastnou. 
Našťastie je tu mladý sluha Gabriel, ktorého priateľstvo sa časom mení na lásku a ten dáva Rhine nádej. 

Aby Linden nevyznel ako ten, ktorý za všetko môže, a aby nevyzeral, že je to jeden nechutný chlap, ktorého zaujíma iba to, ktorú zo svojich najnovších manželiek oplodní ako prvú, musím sa dať na jeho obhajobu. Svojím manželkám by zniesol aj modré z neba, a vždy sa snažil, aby boli čo najspokojnejšie. A skúste si ho teraz vpasovať do roli toho zlého, to jednoducho neide. To, že bez výčitiek svedomia oplodnil 14-ročné dievča, ma síce dosť nahnevalo, ale v jeho svete to proste tak chodí. On bol chudák chlapec totiž tak strašne naivný, že človek si k nemu nemohol počas čítania vypestovať žiadny negatívny vzťah. To proste nešlo.

Tým zlým v knihe bol Lindenov otec, a ja vám garantujem - toho chlapa si neobľúbite. Ja som si ho po väčšinu dobu čítania predstavovala ako jedno beztváré monštrum, na ktorom svieti len ten jeho odporný úškľabok. A na druhej strane - celkom chápem prečo robil to čo robil.

Moje pocity:

Pasca je v svojom žánri dosť výnimočná kniha. Čo si človek, ktorý už za sebou nejakú tú dystópiu má, všimne po pár stranách.
Narozdiel od iných dystópií, v ktorých som bola zvyknutá na výraznú politickú linku, tu sa nič také nenachádzalo. Najskôr to bude tým, že nikto sa nedožil veku nad 25 rokov, ženy mohli skákať od šťastia, keď v relatívnom zdraví dosiahli dvadsiatku. Takže sa zrejme nikomu nechcelo štvať s revolúciami a snahou o zmenu režimu. Veď život si treba užívať kým sa dá. 

Ja som v knihe žiadne väčšie zádrhele či hluché miesta nenašla, čo je dosť veľkým prekvapením, keď vezmeme v úvahu, že kniha je autorkin debut. Podľa kvality, ktorou je kniha napísaná, by ste si pomysleli, že autorka má za sebou také dve-tri knihy.

Pasca je písaná veľmi ľahkým a skvelo čitateľným štýlom, v ktorom nie je absolútne nič násilné, a kniha krásne odsýpa. Preto sa stane, že si človek ani neuvedomí kedy, a polka knihy je za ním.
Štýl, ktorým autorka pojala túto knihy, je vypísaný. Nie sú v ňom žiadne zbytočné klišé, ani nelogické bludy, ktoré by do príbehu nesedeli a nútili čitateľa si klepať na čelo (v horšom prípade trieskať hlavu o stenu). Všetko je krásne premyslené, rozvrhnuté, a poetickosť, ktorou je to celé napísané, to je už len čerešnička na torte. 

Čo mi však, ani nie že vadilo, skôr, že mi to v knihe chýbalo, je nejaká poriadne akcia. To knihe chýba. A k mojej úplnej spokojnosti, mohla byť kniha lepšie vygradovaná, aby tam bolo to napätie pred prečítaním posledných strán. To však v knihe nebolo, čo jej zbytočne ubralo. Nie je to nič strašné, kvôli čomu by som knihu odsúdila na večné veky, ale pre taký ucelenejší zážitok z knihy, by to tam aspoň v malých náznakoch bodlo.

Moje hodnotenie: 

Priznám sa, že asi nie som schopná knihu, na ktorú sa klepem rok a pol, ohodnotiť veľmi objektívne.
Na jednej strane viem, že knihe chýba akcia a graduje tiež len tak jemne, čiže to úplná dokonalosť nie je. Na druhej strane celý ten nápad je tak strašne chorý(=geniálny), a celé je to pekne premyslený, nič čo by bolo zbúchané za pár minút a poriadne nedotiahnuté do konca.
Keby som to mala hodnotiť čisto len na tom, ako veľmi s mi to páčilo, tak je to jasných 5*.
Ale keď vezmem do úvahy tie malé chybičky krásy, a fakt, že tých 5* si šetrím pre pokračovanie (ktoré už mimochodom vyšlo)...
Odo mňa 4,5 hviezdičky.

Za poskytnutie recenzného výtlačku ďakujem vydavateľstvu FORTUNA LIBRI. Knihu si môžte zakúpiť napríklad TU.

O ničom a o všetkom

Môj najväčší problém pri písaní obyčajných článkov je, že nikdy neviem vymyslieť trefný nadpis. A aj keď to mne samej znie stupidne, bez trefného názvu ani nemám chuť článok publikovať. :D

A to bola len taká malá vsuvka, aby ste mali predstavu, čo budem robiť po tom, čo tento článok dopíšem - teda čumieť na tú úzku lištu a zapájať všetky svoje málo rozvinuté "kreatívne" bunky.

No, keďže som už dlho nepísala čo je u mňa nového, dnes je ten deň, kedy to napravím.
Som chorá. Tak chorá, že do seba trepem dva druhy antibiotík. Ale to mi vôbec nezabránilo ísť včera do Bratislavy.
A tak som po mesiaci a pol nadšeného áchania a prosíkania navštívila bratislavskú aktuálnu výstavu - THE HUMAN BODY EXHIBITION.
Bolo to úžasné, strašne krátke a ja som si pripadala medzi splašenými skupinkami nezaujatých študentov a ich ešte splašenejšími učiteľkami, ako mimozemšťan.
Moje konečné pocity boli asi také, že tam nebolo skoro nič čo by som predtým nevidela. Akurát, že to bolo v 3D, čo samozrejme moja anatómiou posadnutá duša vníma ako obrovské plus. A veľkým plusom bol aj veľmi sympatický chalanisko s nápisom MEDIK na tričku čo tam pobehoval. :D (Ak mám v budúcnosti niečo také očakávať na výške, začínam sa báť, že moje vzdelanie bude veľmi ohrozené možným a veľmi pravdepodobným prehriatím môjho organizmu. :D)

No a potom som samozrejme navštívila AUPARK, kde som sa cítila ešte ako väčší mimozemšťan. Medzi perfektne nastajlovanými blavákmi som si s košeľou a obyčajnými riflami, pripadala ako s päšťou na oko. :D No ale čo už. Deň pokladám za naplnený - poobdivovala som kopu rozpreparovaných ľudských tiel a kúpila som si dlho chcenú kabelku. Yay! :D

Dnešok bol tiež super. Prišli mi dve knihy, 200 zošitov, 1 000 000 termínov písomiek/prezentácií... Tak v pohode. :D

A čo pokladám za veľmi potrebné spomenúť, je fakt, že Rezistencia už vyšla. Aby ste vedeli, lebo mne to vypadlo a bola som v tom, že to vychádza až na konci mesiaca... Vtedy vychádzajú Temné diery. :D
A ja by som fakt potrebovala naklonovať. Alebo ak by ste mi niekto vedeli zohnať taký ten sexističný časovrat čo mala Hermiona v Harry Potterovi, to by som tiež uvítala. Na poličke sa mi pekná kôpka nakopila. A to nevravím o tej neprečítanej halde, ktorú mám v Kindli. :D
Nestíham, nestíham. Fakt, na ktorý by som si už asi mala zvyknúť.

Ou, a ešte... V piatok ma čaká BIG party (ktorá možno vôbec BIG nebude :D). Narodeniny sú vždy skvelým dôvodom prečo ísť zatrsať. Najdrahšia kamoška je zas a znova o rok staršia, a to sa musí osláviť.
A ja dúfam, že väčšina školo a inak-povinných, budú nasledovať môj príklad a v piatok sa pôjdu odreagovať. Je to veľmi dôležité. Taká prevencia pred scvoknutím. :D

Let´s get the party started!

Recenzia: Katarína Soyka - Lokaj

Anotácia:

Upírsky thriller o tom, ako je lepšie upírom sa vyhýbať než ich milovať...

Mladé dievča spoznáva v klube s názvom „Lokaj“ majiteľa - tajomného muža. Sprvu ho znechutene odmieta ako provokatéra a exhibicionistu, ktorý zarába na popularite vampirizmu medzi mládežou a kvôli zisku podnik maskuje ako upírsky fanklub. Keď jej tajomný neznámy neschádza z mysle, dôjde k záveru, že ju uriekol. Zájde za vedmou, aby sa dozvedela, či je niečo také vôbec možné a ako sa toho zbaviť. Hoci neverí na čarodejnice, postupne sa zaplieta do sietí temného sveta stríg, lovcov upírov a samotných nemŕtvych. Zamiluje sa do dobrého upíra, zvedie ju zlý upír a nakoniec sa pridá k lovcom, aby sa pomstila.

Moje pocity:

Predstavte si každú jednu upírsku vec čo tu už bola. Na uľahčenie vášho šrotovania: Súmrak, True blood, Upírske denníky, atakďalej. A teraz si to všetko zmixujte dokopy, okoreňte to veľkým kúskom originality (ako som si niečo také dovolila naformulovať v jednom odstavci, vysvetlím neskôr), pridajte ešte slovenské prostredie a záhadné vraždy pri Váhu, a máte akú takú približnú predstavu, o čom bola kniha Lokaj.

Luna sa napriek svojim hlasným protestom ocitne jedného dňa v prvotriednom upírskom bare. Samozrejme, veľmi báchorkám o upíroch neverí, aj keď tí sa, paradoxne, čím ďalej tým viac snažia o zrovnoprávnenie. Luna si o nich myslí svoje - šialení fanatici s čiernymi myšlienkami.
Čo čert nechcel, Luna v bare stretáva samotného majiteľa. Tajomného a sexy. A ten ju nenechá spať ešte ďalších pár dní. Luna si myslí, že jej počaroval. Pravda je však niekde inde, a tak sa ďalšia na zozname zakázaných lások môže začať.

Úprimne sa priznám, mám z tejto knihy zmiešané pocity a ešte ani teraz vlastne neviem ako ju nakoniec ohodnotím.
Kniha sa mi páčila, ale nevedela som sa zbaviť pocitu, že som niečo také už veľakrát čítala. A aj napriek tomu som v tom našla veľký kus originality. Možno to bolo domáckym prostredím alebo originálnym podaním. Neviem, ale originálne mi to rozhodne prišlo.
V každom prípade Soyke musím nechať, že svojich upírov podala jedinečne.

Stránky odtekajú jedna radosť a príbeh veľmi pekne graduje. Rovnako ako v Sklenom vrchu, aj tu ma dostali zvraty. Ste pevne presvedčený, že všetko skončí tak ako ste si to predstavovali a potom... Všetky vaše myslené konce idú do teplých krajín, aby sa tento proces mohol o ďalších dvadsať strán zasa zopakovať.

Na knihách všeobecne ja vždy strašne cením, keď nemám ani najmenšieho tušáka, ako to všetko vlastne môže dopadnúť. Tu to tak bolo. Ešte pár strán pred koncom som si vôbec nevedela predstaviť ako to skončí, a môj mozog už nebol schopný robiť žiadne vlastné logické závery, lebo po posledných stranách, kedy som mala v hlave jedno veľké WTF, bol jednoducho vyšťavený bez akejkoľvek energie potrebnej na premýšľanie.

Charaktery vám prirastú k srdcu. Od tých najhlavnejších po tie najmenej podstatné. Mojim jednoznačným obľúencom v knihe bol Yorik (a Zach, ale Yorik viedol :D). Preto ma zabilo, keď sto strán pred koncom autorka spravila to čo spravila.
Hlavná hrdinka nie je žiadna tupá naivka, ale sympatická mladá žena. Samozrejme, ako každý, aj ona mala svoje chvíľky... V každom prípade si myslím, že čitatelia nebudú mať chuť jej otrieskať niečo o hlavu. Čo sa v dnešnej dobe plnej hlúpych a naivných hlavných hrdiniek, musí oceniť.

Záver bol pre mňa tak strašne prekvapujúci, že som chvíľu nevedela, čo si mám o tom všetkom vlastne myslieť. Vlastne, ani potom čo som knihu bezpečne odložila na poličku a začala ju hypnotizovať a rozmýšľať nad recenziou, som nevedela čo si mám o nej myslieť.
Kniha v žiadnom prípade nie je žiadny komplikovane prepracovaný upírsky trhák. Takže ak niečo také čakáte, ruky preč, aby ste nezostali sklamaní. Ak však máte chuť na oddychové a vcelku prekvapivé dielo, Lokaj by vám nemusel uškodiť.

Moje hodnotenie:

Keby som nebrala do úvahy svoje feelingy, tak sa mi kniha dosť páčila. Nebolo tam nič také, čo by nejako strašne škrelo moje nervy. Avšak, keď moje feelingy vezmem do úvahy, po celú dobu mi niečo na knihe nesedelo. Nepýtajte sa čo, ja sama na to neviem prísť, to je len taký pocit, že niečo nie je tak, ako by ste si k svojej najväčšej spokojnosti želali.
Pre tentokrát veľmi pekné 3 hviezdičky. Alebo slovne ohodnotené: taký ten lepší priemer.

Na záver by som sa rada poďakovala vydavateľstvu HYDRA za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.

Mesačná chvastačka - JÚL, AUGUST, SEPTEMBER (11)

Mesačná chvastačka je meme z dielne Judit.

Akokoľvek veľmi som chcela spraviť video, tento mesiac to neide. Jedna nemám hlas, jednak mi z nosa tiečie ako z kohutíka a okrem toho, mojim výzorom ala práve-z-hrobu-vyhrabaná-zombie, vás radšej nebudem strašiť. Čakala som týždeň či nebudem schopná natočiť video a nie som, takže po dlhej dobe, tu bude zasa chvastačka so záplavou fotiek a mnou písaného slova. :)

V mesiacoch Júl a August mi dokopy pribudli do knihovnočky len dve knihy. A to - Pushing the Limits a The choosen one. 

Pushing the limits je kniha, na ktorú som si brúsila zuby asi od januára, takže fakt, že sa úspešne nachádza na mojej poličke je pre mňa nesmierne uspokojujúci. -recenzia-

Knihu The choosen one som si kúpila na základe výsledku mojej obľúbenej metódy - Mami, povedz číslo od 0 po 200. To je približný počet kníh v mojom to-read liste na Goodreads. Mamka povedala a objednávka sa BookDepository mohla byť potvrdená. :D 

Za najväčší "knižný" úlovok prázdnin, ale považujem môjho najnovšieho sivého elektronického kamaráta - KINDLE. Preto to bolo cez prázdniny biednejšie s knihami - každý cent išiel do prasiatka, ktoré som na narodky rozbila. Môžem s hrdosťou prehlásiť, že to bola láska na prvý omak. Veľmi skvelá vec. Vláčim ho so sebou hore dole, perfektne sa na tom číta na slnku, na boku a v akejkoĺvek inej krkolomnej polohe, aká vás len napadne. A má to ešte jednú pre mňa OBROVSKÚ výhodu - bohovsky sa z toho učí. Ja, tvor lenivý, sa zvyknem učiť až ráno v autobuse, najradšej všetko naraz, takže je strašne super, keď v autobuse nemusím narábať so štyroma zošitmi, ale proste chytnem toto do ruky a je tam všetko. Plus - keď ma už nebaví sa cestou do školy učiť, jednoducho si začnem čítať nejakú knihu. :D Akurát sa bojím, že takýmto systémom, a jedného dňa ma budú zoškrabávať z nejakého stĺpa... 

Jednoducho povedané, kto ešte takúto vecičku nemáte, určite nad kúpou pouvažujte. :)

September bol už knižne trocha bohatší. 

Ako prvá mi tuším prišla kniha Speechless od Hannah Harrington, na ktorú si môžte na blogu prečítať aj chálospev. Ja som bola veľmi spokojná, a keď niekde v dohľadnej dobe neuvidím zmienku o tom, že Hannah sa rozhodla napísať/píše ďalšiu knihu, tak z toho budem veľmi nešťastná. Lebo, vážení, tí ktorí ste moju recenziu na Speechless alebo Saving June (čo je autorkin debut), nečítali - Hannah píše FAMÓZNE. Okrem toho, Speechless má tak úžasnú obálku. Pre mňa to bola láska na prvý pohľad. -recenzia-

Ako ďalšie som dostala knihy na narodeniny (ktoré síce boli v auguste, ale vtedy sme spoli neboli :D) od mojich dvoch srdcu najbližších kamarátok (vďaka Vladi & Peťka :) ).

Od Vladky alias veľkej fanúšiščky fantasy/sci-fi/zombie kníh a podobných dielok, som dostala Navždy. Čo ma veľmi potešilo, lebo knihu si určite chcem prečítať - aj si ju snáď prečítam, raz, keď budem mať čas. :D 

A od Peťky som dostala tretie pokračovanie Sukuby od Jill Mylesovej, a to My fair Sukuba. Knihu akurát čítam. Ja za to nemôžem, mne sa tie knihy jednoducho hrozne páčia. :D

No a september bol pre mňa skvelý ešte z jedného dôvodu, a to z toho, že sa mi podarili nadviazať spoluprácu s vydavateľstvom Hydra, ktoré mi tento mesiac zaslalo tri knihy, za čo im veľmi pekne ďakujem. 

Na knihu Sklený vrch (-recenzia-) a Šťastlivec (-recenzia-), si už môžte prečítať recenziu na blogu. Knihu Lokaj som dočítala včera a na recenzii pilne pracujem. Mohla by sa tu objaviť dnes/zajtra. 

No a to je odo mňa na tento mesiac všetko.

Čo sa podarilo ukoristiť vám? Akými najnovšími skvostmi sa pýši vaša knihovnička? Pochváľte sa dole v komentároch, mne zisťovanie, čo za knihy si kúpil niekto iný, spôsobuje veľkú radosť. :D

Čus bus. :)  :-*

Recenzia: Lenona Štiblaríková - Šťastlivec

Anotácia:

Humorný príbeh únosu mimozemšťanmi, ktorý sa napokon ukáže byť reťazou viac či menej šťastných náhod. V snahe ujsť svojim prenasledovateľom, je hrdina vláčený vesmírom UI, ktorý až príliš často plače, že nemá čo na seba, najme si bodyguarda, ktorý nechce zabíjať a zvedie ho krásna mimozemšťanka, ktorá sa nesmie zaľúbiť. 

Vo svete obchodu so šťastím, je šťastie nad zlato a niekedy aj nad zdravý rozum. 

Z nevedomého pozemšťana sa postupne stáva vynaliezavý chytrák, čo z každej zložitej situácie vyviazne nielen vďaka svojmu šťastiu, ale najmä vďaka priateľom, ktorých si získal. 

Kniha Šťaslivec je o šťastí. So šťastím sa obchoduje, šťastie sa kradne, šťastie chce jednoducho každý. Hlavný hrdina Max ho má habadej a ani o tom netuší. Kto by sa už považoval za Šťastlivca, keď ho deň pred svadbou unesú mimozemšťania, zostane stratený vo vesmíre a jedinú spoločnosť mu robí precitlivená umelá inteligencia so slabosťou pre módu, menom Brill. TO by normálny pozemšťan nazval hociako, ale šťastím určite nie. 

Ja za sebou veľa kníh s mimozemskou tematikou nemám, preto mi námet prišiel skutočne zaujímavý, aj keď samotní mimozemšťania už človeku môžu pripadať otrepane. Čo na tejto knihe zaujme od prvej kapitoly (prisahám, že od prvej!), je humor. To čo robí tú knihu výnimočnou a tak svojským spôsobom skvelou, je práve humor. Je ním opradená celá kniha, a ja za seba môžem povedať, že som sa už dlho pri žiadnej knihe nenasmiala tak ako pri tejto. Párkrát mi vyhrkli slzy, a párkrát som bola nútená knihu zatvoriť, spamätať sa, a až tak sa zasa začítať. 
O humorné scény sa zväčša postaral Brill a jeho komentáre, ktoré som si asi po piatich kapitolách začala spisovať do zošita, lebo som proste inak nemohla. :D 

Humorné však bol aj fakt, že Max si narozdiel od každého okolo neho, to svoje šťastie poriadne ani neuvedomoval, aj keď v niektorých situáciach by bez neho skončil viac ako zle. 

Ak by som mala hodnotiť čisto môj subjektívny pocit z tejto knihy, nemám absolútne žiadne výhrady. Na knihe sa mi páčilo úplne všetko.  Veľmi cením, že aj napriek tomu, že v knihe som mala možnosť nahliadnuť pod kožu rôznym mimozemským tvorom a okúsiť ich spôsob fungovania, ani raz mi to neprišlo mätúce, nedomyslené alebo chaotické, čo sa v podobných knihách dosť často stáva. Autorka zbtyočne čitateľa nezaťažovala nepodstatnými detailami, ak sa daná rasa objavila len na pár stránkach, a naopak, pekne porozprávala o charakteritikách rás, s ktorými boli stretnutia v knihe početnejšie. 


Charakter postáv bol  zvládnutý veľmi dobre a ja som si obľúbila každú z hlavných postáv. Spolu tvorili jeden perfektne fungujúci celok a ja si ich ich partiu neviem predstaviť od seba. Najviac som si asi obľúbila guarda Karima. Jedným slovom sympaťák až na kosť.
O milostnú linku tiež nebola núdza, a ja som držala hlavnému páriku palce. Obaja boli sympatický a ich podpichovanie ma neskutočne bavilo. :) 
Autorka skvelo zvládla napísanie knihy z mužského pohľadu a všetky Maxove činy dávali v daný moment zmysel, aj keď nie vždy boli pre mňa pochopiteľné. V knihe nechýba ani sex, čo je celkom logické, predsa len - hlavná postava je muž. :D Ale nebolo to nejako extra podrobné, takže kľudne to môže čítať hociaký puritán. :D 

Jediné čo by som knihe vytkla, je trochu urýchlený koniec. Pokojne to mohlo byť viac rozpísané. Na druhej strane to skončilo tak... Proste TAK. Jednoducho povedané, ak toto nebude mať pokračovanie, bude to kruté. Veľmi kruté. Lebo tá posledná strana dala taký potenciál prípadnému pokračovaniu, že by bolo trestné to nevyužiť. 

Moje hodnotenie:
Mne osobne kniha neskutočne sadla. Užila som si ju, som s ňou spokojná a osobne ju radím, medzi tie lepšie knihy, s ktorými som tento rok mala česť. Rozhodne to odporúčam každému, kto má chuť na niečo iné a niečo vtipné. :) 
Pre mňa je to 5 hviezdičiek. 


Na záver by som sa rada poďakovala vydavateľstvu Hydra za poskytnutie recenzného výtlačku. Knihu si môžete zakúpiť napríklad TU.