A čo mám takého na srdci, že si to musím vylievať tuna, kde si tento príspevok možno polovica z vás ani neprečíta? Asi viac menej nič... Len mi už trošku hrablo - prepáčte!
No nie, dobre. Predsa len má tento článok niečo spoločné s knihami. Aj keď môj život má každým dňom čím ďalej tým menej spoločného s knihami. Škola, škola, školičkáááá...
Viete aké je ťažké sa sústrediť na prvky p bloku, keď sa pozriem vedľa postele - rozčítaná knižka, pozriem na poličku - ďalších päť kníh, ktoré na mňa kričia: tu sme, tu sme! Pozriem na druhú poličku a Mor ho! s Marínou sa už nemôžu dočkať, kedy ma bude mučiť svojimi xyz "básňami", ktorým rozumiem asi ako rovniciam a nerovniciam obsahujúcich faktoriály. A to už radšej ani neotváram priečinok na počítači s názvom knihy. A ani nechcem pomyslieť na to, koľko kníh som si v sobotu objednala na gorile, ktoré prečítam možno do konca roka. Možno! :(
A to už ani nehovorím, že som chcela napísať recenziu na Skôr než zomriem, lebo tá knižka je takááá super. No a mám ja čas? Nemám!
Aj tento môj skromný, v podstate vám asi nič nehovoriaci blog zanedbávam.
Asi už budem tento "príspevok" končiť, pretože síra a jej alotropické modifikácia na mňa kričia veľkým červeným písmom!
Pozn.: fakt, fakt by som vám chcela dať každý deň nejaký ten mini príspevok, alebo aspoň každý druhý deň. Ale tak, smola.
Pre všetkých, ktorým v polke októbra začína prepínať, tak ako mne. :D
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára