pondelok, 31. októbra 2011

Recenzia: Kody Keplinger – The DUFF (Designated, Ugly, Fat, Friend)




Anotácia: Sedemnásťročná Bianca Piper je cynická a lojálna, a nemyslí si, že je tou najkrajšou zo svojich priateliek. Tiež je príliš inteligentná na to, aby podľahla šarmu sukničkára, slizkého školského krásavca Wesleyho Rusha. V skutočnosti ho Bianca nenávidí. A keď jej dá prezývku "the DUFF", chrstne mu Colu do tváre. 

Doma to však nie je práve úžasné, a Bianca zúfalo túži nájsť nejaké rozptýlenie. Skončí bozkávaním Wesleyho. A čo je horšie, páči sa jej to. Túžiac po úniku, Bianca skončí vo vzťahu "nepriatelia s výhodami."

Až kým sa všetko nepokazí.. Vyjde najavo, že Wesley nie je až taký zlý poslucháč a jeho život je tiež pekne rozhádzaný. Náhle si Bianca s absolútnou hrôzou uvedomí, že sa zamilováva do chlapca, ktorého si myslela, že nenávidí viac než kohokoľvek.

Moje dojmy:
The Duff je ďalšou z kníh, ktorú som si kúpila takpovediac naslepo. Nevediac nič o autorke, o jej štýle... Tentokrát to vyšlo. Knihu som začala čítať poobede, a bolo pre mňa nemožné ju pustiť skôr, ako som otočila poslednú stranu. Kody Keplinger je autorkou, ktorá si (minimálne v tejto knihe) neberie servítku pred ústa. A ja musím povedať, že som sa s knihou, kde sa to tak hemží nadávkami, sexom, a ktorá tak perfektne vystihuje pocity človeka, keď sa mu život zmrví ešte viac ako už bol, ešte nestretla.
Bianca je normálne priemerné dievča (podľa nej s väčším zadkom a menšími prsiami), ktoré si žije svojím viac-menej normálnym životom, aj keď jej cynizmus a „veľká papuľa“ jej spôsobili už nemalé problémy, nehovoriac o tom, že akúkoľvek debatu s ňou človek začal, a ona na to práve nemala náladu, tak ho pekne krásne poslala kade ľahšie. Neverí na stredoškolskú lásku. Sama sa už raz popálila, a netúži si to zopakovať. Podľa nej, aby človek mohol niekomu povedať, že ho ľúbi sú potrebné roky, nie pár minút na diskotéke.
Žije sama s otcom, pretože jej mama je na dlhom zatiaľnekončiacom turné po USA so svojimi prednáškami. Čo je možno aj dôvodom toho, prečo sa celú záležitosť zaláskovaných párikov pozerá, tak ako sa pozerá.
Vlastne si už na život s otcom zvykla, a nie žeby to nechcela zmeniť, ale ona v tomto fakt nič nezmôže. Takže žije vo vybehaných koľajách, kde sa málokedy stane niečo, čo by to narušilo. Teda až do doby, kedy objaví v kuchyni na stole isté papiere, s úhľadným podpisom jej mamy. Vtedy sa jej svet začne rúcať. A čo je horšie, zrútil sa aj jej otcovi, ktorý v minulosti nepohrdol nejakým tým pohárikom, a ktorý po šestnástich rokoch znova zavítal do obchodu s alkoholom.
Na druhej strane Wesley (man-whore) si žije v obrovskej rezidencii, kde ma každý deň/poobedie/večer inú sukňu. Ktorý je tak sebavedomý, až vám z toho niekedy vstávajú vlasy dupkom. Čo tiež nie je celkom normálne. Ale v tejto dobe by ste určite našli kopu Wesleyov.

Enemies with benefits:
Osudy Bianci a Wesleyho sa prvýkrát stretnú v bare, kde Bianca na Wesleyho chrstne kolu po tom, čo ju nazval DUFF (Určený, škaredý, tučný priateľ). Čím jej vlastne povedal, že je tou najškaredšou z kamarátok. A Biance to ešte dlho máta hlavu (v podstate celú knihu).
Neskôr sa stretnú znova, kde Wesley zasa skúša najnovšiu teóriu testosterónom vymetených individuí, a to, že zhováraním sa s DUFF, si neskutočne zvýši kredit u jej kamarátok, ktoré sú vlastne centrom jeho záujmu. Akurát, že Bianca je v nálade, kedy potrebuje, nutne potrebuje, nejaké rozptýlenie, aby sa nezbláznila, a tak skončí nalepené na Wesleym.
 Neskôr si zakáže myslieť na to, že sa sa bozkávala s človekom, ktorého nenávidí ešte viac ako svoju matku, a dni plynú ďalej. A s jej otcom je to horšie a horšie.
Až do dňa, kedy im učiteľka zadá úlohu v dvojiciach. Samozrejme, skončia spolu. Tu sa začína jedna rýchla jazda, prevažne vo Wesleyho posteli, kde sa z Wesleyho stáva Biancina droga.

Zhrnutie:
Kody napísala skvelú knihu, ktorá rozoberá vzťahy medzi priateľmi, vzťahy medzi opačnými pohlaviami, vzťahy v rodine... Vlastne by sa dalo povedať, že celá kniha je o vzťahoch. Je úžasné sledovať ako sa vyvíja vzťah medzi Biancou a Wesleym, medzi Biancou a jej dvojicou najvernejších, medzi Biancou a jej otcom...
Zlom v knihe nastane v momente, kedy príde Biancin otec domov úplne strieskaný. Vtedy naberá kniha taký iný, trošku smutnejší odtieň. 

Záver:
Ja osobne som a od knihy nevedela odtrhnúť. A to doslova. Kniha je písaná štýlom, ktorý vám nedovolí prestať. Skvelým prvkom knihy je Biancin humor - to je niečo neskutočné. Postavy sú vykreslené veľmi realisticky. Je to písané tak, že sa dokonale dokážete vžiť do Biancinej situácie.
Knihu môžem len odporúčať.
Hodnotím ju 5 hviezdičkami.

1 komentár:

  1. Túto knihu si veľmi chcem prečítať, čítam o nej len samú chválu!
    Pekná recenzia 8)

    OdpovedaťOdstrániť