pondelok, 31. októbra 2011

Recenzia: Kody Keplinger – The DUFF (Designated, Ugly, Fat, Friend)




Anotácia: Sedemnásťročná Bianca Piper je cynická a lojálna, a nemyslí si, že je tou najkrajšou zo svojich priateliek. Tiež je príliš inteligentná na to, aby podľahla šarmu sukničkára, slizkého školského krásavca Wesleyho Rusha. V skutočnosti ho Bianca nenávidí. A keď jej dá prezývku "the DUFF", chrstne mu Colu do tváre. 

Doma to však nie je práve úžasné, a Bianca zúfalo túži nájsť nejaké rozptýlenie. Skončí bozkávaním Wesleyho. A čo je horšie, páči sa jej to. Túžiac po úniku, Bianca skončí vo vzťahu "nepriatelia s výhodami."

Až kým sa všetko nepokazí.. Vyjde najavo, že Wesley nie je až taký zlý poslucháč a jeho život je tiež pekne rozhádzaný. Náhle si Bianca s absolútnou hrôzou uvedomí, že sa zamilováva do chlapca, ktorého si myslela, že nenávidí viac než kohokoľvek.

Moje dojmy:
The Duff je ďalšou z kníh, ktorú som si kúpila takpovediac naslepo. Nevediac nič o autorke, o jej štýle... Tentokrát to vyšlo. Knihu som začala čítať poobede, a bolo pre mňa nemožné ju pustiť skôr, ako som otočila poslednú stranu. Kody Keplinger je autorkou, ktorá si (minimálne v tejto knihe) neberie servítku pred ústa. A ja musím povedať, že som sa s knihou, kde sa to tak hemží nadávkami, sexom, a ktorá tak perfektne vystihuje pocity človeka, keď sa mu život zmrví ešte viac ako už bol, ešte nestretla.
Bianca je normálne priemerné dievča (podľa nej s väčším zadkom a menšími prsiami), ktoré si žije svojím viac-menej normálnym životom, aj keď jej cynizmus a „veľká papuľa“ jej spôsobili už nemalé problémy, nehovoriac o tom, že akúkoľvek debatu s ňou človek začal, a ona na to práve nemala náladu, tak ho pekne krásne poslala kade ľahšie. Neverí na stredoškolskú lásku. Sama sa už raz popálila, a netúži si to zopakovať. Podľa nej, aby človek mohol niekomu povedať, že ho ľúbi sú potrebné roky, nie pár minút na diskotéke.
Žije sama s otcom, pretože jej mama je na dlhom zatiaľnekončiacom turné po USA so svojimi prednáškami. Čo je možno aj dôvodom toho, prečo sa celú záležitosť zaláskovaných párikov pozerá, tak ako sa pozerá.
Vlastne si už na život s otcom zvykla, a nie žeby to nechcela zmeniť, ale ona v tomto fakt nič nezmôže. Takže žije vo vybehaných koľajách, kde sa málokedy stane niečo, čo by to narušilo. Teda až do doby, kedy objaví v kuchyni na stole isté papiere, s úhľadným podpisom jej mamy. Vtedy sa jej svet začne rúcať. A čo je horšie, zrútil sa aj jej otcovi, ktorý v minulosti nepohrdol nejakým tým pohárikom, a ktorý po šestnástich rokoch znova zavítal do obchodu s alkoholom.
Na druhej strane Wesley (man-whore) si žije v obrovskej rezidencii, kde ma každý deň/poobedie/večer inú sukňu. Ktorý je tak sebavedomý, až vám z toho niekedy vstávajú vlasy dupkom. Čo tiež nie je celkom normálne. Ale v tejto dobe by ste určite našli kopu Wesleyov.

Enemies with benefits:
Osudy Bianci a Wesleyho sa prvýkrát stretnú v bare, kde Bianca na Wesleyho chrstne kolu po tom, čo ju nazval DUFF (Určený, škaredý, tučný priateľ). Čím jej vlastne povedal, že je tou najškaredšou z kamarátok. A Biance to ešte dlho máta hlavu (v podstate celú knihu).
Neskôr sa stretnú znova, kde Wesley zasa skúša najnovšiu teóriu testosterónom vymetených individuí, a to, že zhováraním sa s DUFF, si neskutočne zvýši kredit u jej kamarátok, ktoré sú vlastne centrom jeho záujmu. Akurát, že Bianca je v nálade, kedy potrebuje, nutne potrebuje, nejaké rozptýlenie, aby sa nezbláznila, a tak skončí nalepené na Wesleym.
 Neskôr si zakáže myslieť na to, že sa sa bozkávala s človekom, ktorého nenávidí ešte viac ako svoju matku, a dni plynú ďalej. A s jej otcom je to horšie a horšie.
Až do dňa, kedy im učiteľka zadá úlohu v dvojiciach. Samozrejme, skončia spolu. Tu sa začína jedna rýchla jazda, prevažne vo Wesleyho posteli, kde sa z Wesleyho stáva Biancina droga.

Zhrnutie:
Kody napísala skvelú knihu, ktorá rozoberá vzťahy medzi priateľmi, vzťahy medzi opačnými pohlaviami, vzťahy v rodine... Vlastne by sa dalo povedať, že celá kniha je o vzťahoch. Je úžasné sledovať ako sa vyvíja vzťah medzi Biancou a Wesleym, medzi Biancou a jej dvojicou najvernejších, medzi Biancou a jej otcom...
Zlom v knihe nastane v momente, kedy príde Biancin otec domov úplne strieskaný. Vtedy naberá kniha taký iný, trošku smutnejší odtieň. 

Záver:
Ja osobne som a od knihy nevedela odtrhnúť. A to doslova. Kniha je písaná štýlom, ktorý vám nedovolí prestať. Skvelým prvkom knihy je Biancin humor - to je niečo neskutočné. Postavy sú vykreslené veľmi realisticky. Je to písané tak, že sa dokonale dokážete vžiť do Biancinej situácie.
Knihu môžem len odporúčať.
Hodnotím ju 5 hviezdičkami.

nedeľa, 30. októbra 2011

Giveaway u Lexie


Lexie na svojom blogu (tu) usporadúva giveaway.

Zapojiť sa môže každý, kto pochádza z naších ľúbezných zemí: teda česko a slovensko. Ďalšou podmienkou je sledovanie blogu, a vek nad 13 rokov.

A čo môžete vyhrať?
Cenou je vami vybratá kniha do 10eur zo stránky gorila.sk

Aby ste si zvýšili šance na výhru, môžte získať niekoľko extra vstupov.

Giveaway trvá do 29.10. do 29.11.2011

Želám vám veľa šťastia!

piatok, 28. októbra 2011

I ♥ Kraków

Tento týždeň, streda/štvrtok, som bola so školou na malej exkurzii.
Osvienčim - Wieliczka - Kraków.
Počasie nám vyšlo úplne temtické, takže z Osvienčimu som si odniesla fakt silný zážitok. Pýtam sa zas a znova: To ako mohlo niekedy niekoho niečo také napadnúť???!!! Choré, šialné, nenormálne.

Wieliczka je jedna vééééľká, ale fáááááááááákt veľkáááááááááááá soľná jaskyňa, v ktorej bol zákaz fotiť, takže si môžem pozrieť akurát obrázky na googli. Ale bolo tam krásne. A steny sú fakt slané. :D Jaskyňa má 9 poschodí, z toho je 5 prístupných verejnosti. Nájdete tam oltár, v podstate taký "kostol". Konajú sa tam svadby, a kebyže ste sa tam chceli vydávať/ženiť (ako ja a všetky moje spolužiačky, je tam fakt nádherne), máte smolu. Termíny sú už obsadené myslím, že na 10 rokov dopredu. Inak, je tam aj reštaurácia, a miestnosť, ktorá pripomína vlakovú stanicu. Ale tú takú luxusnú, ako Grand Central. A ešte je tam jedna taká sála, a tam máte normálne tanečnú plochu a konajú sa tam bály.




No a Kraków. Nádherné, veľké, krásne, historicky a architektonicky bohaté mesto. Úplne som sa doňho zamilovala! Nemám čo dodať, tam proste treba byť.


A úplná pecka... Viete koľko kníhkupectiev je v jednom obchodnom centre? 3 (možno aj viac, len som ich nevidela...) veľké kníhkupectvá. Z toho jedno: American Bookstore. A viete čo ma úplne dostalo? Dojdem k regálu, že: literatúra pre mladistvých, či ako to bolo. A tam na poličke, krásna paperbacková Cisza. Áno, správne. Poľský preklad Silence od Beccy Fitzpatrick, s pôvodnou obálkou.

A videli ste niekedy poľské obálky k Pretty Litlle Liars? Skoro som odpadla. Úplne krásne. Tie obálky sú asi jedny z tých najkrajších obálok, čo som kedy videla. Neskutočne sa mi páčia.





Ak ste ešte neboli v Krakówe, a máte možnosť tam ísť, tak neváhajte a choďte. Je to fakt krásne mesto a ešte k tomu aj s množstvom skvelých obchodov.
Inak všimli ste si už niekedy, aká je poľština úžasný jazyk? Úplne skvelý. Samé š, ž, č... A tak perfektne to znie. :D

utorok, 11. októbra 2011

Hexaamminnikelnatý katión alebo inak [Ni(NH3)6]2+

Isto si veľa z vás pri prečítaní názvu tohto článku pomyslelo WTF? (tí, ktorí vedeli hneď z fleku povedať vzorec, už po prečítaní prvej polovici názvu tohto príspevku, klobúk dole.)
Ešte predtým, ako si dovolím vás oboznámiť s pointou tohto článku, vás upozorňujem, že tam možno až takú pointu nenájdete, keďže ho píšem po dočítaní úplne brutálneho konca piatej časti Vampýrskej akademie, v prestávke, keď mi chémia už vážne dávala zabrať (čo je už čo povedať, lebo - priznám si to - som tak trošku fanatik do chémie, a všetkých prírodných vied všeobecne) - no ale 10 strán, je trošku dosť.

A čo mám takého na srdci, že si to musím vylievať tuna, kde si tento príspevok možno polovica z vás ani neprečíta? Asi viac menej nič... Len mi už trošku hrablo - prepáčte!


No nie, dobre. Predsa len má tento článok niečo spoločné s knihami. Aj keď môj život má každým dňom čím ďalej tým menej spoločného s knihami. Škola, škola, školičkáááá...

Viete aké je ťažké sa sústrediť na prvky p bloku, keď sa pozriem vedľa postele - rozčítaná knižka, pozriem na poličku - ďalších päť kníh, ktoré na mňa kričia: tu sme, tu sme! Pozriem na druhú poličku a Mor ho! s Marínou sa už nemôžu dočkať, kedy ma bude mučiť svojimi xyz "básňami", ktorým rozumiem asi ako rovniciam a nerovniciam obsahujúcich faktoriály. A to už radšej ani neotváram priečinok na počítači s názvom knihy. A ani nechcem pomyslieť na to, koľko kníh som si v sobotu objednala na gorile, ktoré prečítam možno do konca roka. Možno! :(

A to už ani nehovorím, že som chcela napísať recenziu na Skôr než zomriem, lebo tá knižka je takááá super. No a mám ja čas? Nemám!

Aj tento môj skromný, v podstate vám asi nič nehovoriaci blog zanedbávam.

Asi už budem tento "príspevok" končiť, pretože síra a jej alotropické modifikácia na mňa kričia veľkým červeným písmom!

Pozn.: fakt, fakt by som vám chcela dať každý deň nejaký ten mini príspevok, alebo aspoň každý druhý deň. Ale tak, smola.
 
Pre všetkých, ktorým v polke októbra začína prepínať, tak ako mne. :D

A ešte raz prepáčte za ďalší "bezpointný" článok.              

nedeľa, 2. októbra 2011

Mesačná chvastačka - SEPTEMBER (4)

                                     
                                           Mesačná chvastačka je "akcia", ktorú usporadúva JUDIT.

Tento mesiac sa moja knižnica zväčšila len o dve knižky a to možno aj preto, že v kníhkupectve som naposledy bola v polke augusta. :( A už sa to začína aj prejavovať, lebo každý deň som nervóznejšia a nervóznejšia, že nemám čo čítať.  Našťastie, idem v utorok objednávať knihy, síce ešte poriadne neviem aké, ale proste knihy. :D Tak snáď to ešte nejaký ten týždeň, kým mi dôjdu, vydržím. :)

No a tento mesiac mi prišili dva balíčky z BookDepository, čo som šťastná prešťastná. Tým pádom som si zkompletizovala sériu The last survivors. Teda až na tú štvrtú časť, ktorá ma podľa všetkého vyjsť niekedy v jeseni budúceho roku.