utorok, 20. marca 2012

Recenzia: Ally Condieová - Dokonalý pár (Dokonalý pár #1)

Anotácia: Funkcionári rozhodujú o všetkom. Koho budete milovať. Kde budete pracovať. Kedy zomriete. V dokonalom svete je všetko dokonalé. Dokonalí ľudia žijú dokonale naplánovaný život a zomierajú v dokonale pripravenom čase. Dokonalý systém im na želanie pridelí dokonalého partnera a narodia sa dokonalé deti. Čo sa však stane, ak sa niekto proti toľkej dokonalosti postaví? Čo ak niekto objaví cit, ktorý možno nie je dokonalý, ale zato úprimný? Ako ho uchráni pred funkcionármi „dokonalej“ spoločnosti? Cassia verila, že rozhodnutia funkcionárov sú vždy správne. Veď podriadiť sa im je len minimálna cena za dlhý život, ideálnu prácu a dokonalého životného partnera. Preto keď sa na displeji ako Cassiin nový partner objaví jej najlepší kamarát, nepochybuje, že je to ten pravý... až kým sa na tom istom displeji tesne pred vypnutím nemihne aj úplne iná tvár. Odrazu musí riešiť čosi nepredstaviteľné – vybrať si medzi Xanderom a Kyom, medzi jediným životom, aký kedy poznala, a cestou, po ktorej sa doteraz nikto nevydal. Musí sa rozhodnúť medzi dokonalosťou a láskou. Dokonalý pár je príbeh z budúcnosti postavený na literárnych kvalitách starej dobrej minulosti. Je to prvá časť trilógie, pokračovanie s názvom Crossed vyjde v Ikare v druhej polovici roka 2012. V USA sa bleskovo zaradil medzi bestsellery a pripravuje sa aj filmové spracovanie. Z anglického originálu Matched (Dutton Books, a member of Penguin Group USA Inc., New York 2010) preložil Patrick Frank. 

Dokonalý pár je kniha, ktorá čitateľovi poskytne dokonalé vykreslenie Spoločnosti, v ktorej naša sedemnásťročná hrdinka žije. A ešte vám vyrozpráva nejakú tú milostnú zápletku. Nečakajte však nijaké milostné vzplanutia, o tomto táto kniha nie je. Táto kniha je o veľmi pomaly sa rozvíjajúcej a nevinnej láske plnej zakázaných básní a letmých dotykov.
Prvých sto strán sa pri každom Cassion počine, myšlienke, pohybe... vysvetľuje prečo. Až zistíte, že Spoločnosť, v ktorej žije Cassia je pre nás, ľudí z dnešných dôb, jednoducho zvrátená.
Spoločnosť určuje čo jete, koľko a kedy. Spoločnosť vám podľa dokonalého zhodnotenia vašich schopností, vyberie dokonalú prácu. Spoločnosť vám určí vášho dokonalého životného partnera. Spoločnosť vám podľa vašej kondičky povolí, koľko si denne môžete odbehnúť na bežiacom páse. A tá istá Spoločnosť vám pravidelne kontroluje sny.
V tejto Spoločnosti Cassia žije a bezvýhradne jej dôveruje.

Moje pocity:
Budem úprimná. Mne sa táto kniha nepáčila. Čítala som ju celý týždeň, čo už samo o sebe o niečom svedčí. Lebo keď sa spätne pozriem, toľko mi trvalo prečítať snáď len Upírske denníky. No a ja osobne som si nikdy nepomyslela, že prirovnám Dokonalý pár k Upírskym denníkom.
A stalo sa. Ale chvalabohu len v tom, že som obe tak strašne dlho čítala.

Prečo sa mi nepáčila?

Liezla mi na nervy.
Konanie hlavne hrdinky bolo ploché. Plytké. V zabehnutých koľajách s náznakom rebélie.
Napísané to bolo zle. Zle v tom zmysle, že sa nedialo žiadne: otvorím to, začítam sa, a neviem kedy prestať.
Tu som nevedela kedy začať. Lebo v momente, keď som si zmyslela, že si to idem prečítať, ma rýchlo prešla chuť.

Správna dystópia:
Čo vás pri slovách správna dystópia napadne?
Neidem sa tu rozkrikovať, čo všetko by taká dystópia mala a čo by nemala mať, keďže sama tých dystópií za sebou až toľko nemám...
Pár ich však už prečítaných mám, a táto kniha mi proste nedala to, čo som očakávala.
A čo som čakala?
Rýchly úvod, kde sa vysvetlí čo a ako. A nejakú poriadnu zápletku, ktorá by vyvrcholila nečakaným odhalením, okorenenú o nejakú tú romancu. Úplne jedno akú. Zakázaná láska, osudová láska... To je fuk.
Táto kniha mala: zdĺhavý úvod, romancu a aj zápletku.
Prečo sa mi teda tak strašne nepáčila?
Fakt nekonečné vysvetľovanie toho a tamtoho, ktoré mohlo byť zaujímavé, keby bolo o takých 50 strán kratšie.

Romanca, teda milostný trojuholník, bola pekná.
Máme tu klasicky dvoch chlapcov a jedno dievča.
Prvý chlapec je pre naše dievča vybraný Spoločnosťou. Označený za dokonalého partnera. A ten druhý... Ten druhý je chyba. Chyba vysoko postavených ľudí, ktorá zasiala v našej hrdinke semienko pochybností. Jeho plaché úsmevy a zablúdené slzy pomáhali tomu semienku rásť a rásť a premieňať sa na lásku.
A prečo ma až tak nechytila za srdce?
Myslím, že príčinou je hlavná hrdinka. Nijako ma nepresvedčila, nijako ma neprinútila prežívať každý ich spoločný dotyk spolu s ňou.
A to je to čo mi vadilo najviac.
Všetko ostatné by som bola schopná odpustiť, keby mi troch viac záležalo na tom, s kým Cassia skončí. Ale mne to bolo jedno. Bude to Xander? Fajn. Bude to Ky? Okej.
A verte mi, že to nie je tým, žeby som si ich obľúbila oboch. Vlastne je to skôr naopak. Jedného som si obľúbila, zatiaľ čo druhí (paradoxne to bol Casiinho srdca šampión), mi bol nesympatický.
Jednoducho ma táto kniha neprinútila zarývať nechty a kričať: Ky! Ky! Ky! (Alebo Xander! Xander! Xander!) A to mi strašne vadilo. Lebo nie je nič horšie, ako keď vás kniha neprinúti vžiť sa s hlavnými hrdinami. A táto ma veru neprinútila.

Až raz pekného dňa, Mirka dostala poriadnu dávku akcie: Čo sa mi na celej knihe páčilo najviac? Posledných 40 strán. Alebo 50. Tak nejako.
Práve vtedy som začala mať pocit, že čítam dystópiu. Hnusná politika, svinskí funkcionári, utláčaní a klamaní obyvatelia.
K-O-N-E-Č-N-E!
S čistým svedomím môžem povedať, že posledných 50 strán som si neskutočne užila. Posledných 50 strán ma totižto kniha dokázala strhnúť. Donútila ma zaujímať sa o to, čo sa stane ďalej.
Posledných 50 strán bolo skvelých. A ja som sa celý čas pýtala, prečo to nemohlo byť také celú knihu??
Možno je to tým, že som túto knihu čítala v zlej dobe, kedy ma nejaké vyznávanie lásky na tajňasa, učenie sa básničiek naspamäť, a strašne romantické písanie paličkou do hliny, proste nedokážu zaujať. Nijako. A možno je to tým, že to bolo zlé. To už neviem, Každopádne nebavilo ma to.
A potom prišlo pre našu hlavnú hrdinku nepekné vytriezvenie, podraz, smútok, šok... A ja som sa rozplývala blahom. :D

Zhrnutie:
Aj keď som túto knihu asi poriadne skritizovala, a do poslednej chvíli som bola rozhodnutá tomu dať menej hviezdičiek, koniec ma proste presvedčil, že to stojí za to, dať tomu šancu. Lebo koniec prvej časti nám pripravil pôdu pre možno až skvelé pokračovanie, na ktoré som úprimne zvedavá. Pre tentokrát 3,5 hviezdičiek.


1 komentár: